Béžová je veľkým hráčom tejto sezóny. Ako nosiť túto neslanú-nemastnú farbu, aby pôsobilo šarmantne, zaujímavo? Dám vám zopár tipov, čítajte ďalej!

Táto sezóna vôbec nie je iba o klasických béžových trenčkotoch. Úplne top trend jari 2019 je nahodiť sa do béžovej od hlavy až po päty. Monochromatické outfity v nude farbách ovládli prehliadkové mólo, plesovú sezónu, ale aj ulicu.

Ani piesková, ani maslová, ani svetlohnedá – proste je to BÉŽOVÁ. Je to farba, ktorá má tiež veľa odtieňov. Nájsť tú pravú, ktorá vám pristane – to je výzva na sezónu jar 2019. Či to bude studená alebo teplá, či sa kloní viac k sivej alebo žltej, to zistíte iba skúšaním a skúšaním. Všetko ostatné už zvládnete ľavou zadnou.

Monochromatické outfity majú obrovskú výhodu v tom, že nemusíte rozmýšľať nad tým či vrch bude pasovať spodku. Ako ich oživiť, aby to nebolo nudné (nahé)?

• Vyberte si kúsky s rôznymi štruktúrami. Absolútnym trendom sú háčkované topy a sukne, hodvábne šatkové látky s krásnymi vzormi (aj tón v tóne), všade sa hojdajú strapce a tancujú romantické volány, sofistikovaný vzhľad dopĺňa plisé, striedajú sa priesvitné látky a materiály s kovovým leskom alebo pohodlná a príjemná bavlna a ľan.

A keď čisto monochróm béžové oblečenie sa vám zdá stále nudné:

• dajte si svetlé rifle, bielu košelu. 
• zvoľte oblečenie s potlačou. Môže to byť zvierací motív, bodky, čiarky, štvorce alebo v jarnom a letnom šatníku už dlho obľúbené kvety – ak to je potlač tón v tóne, stále bude váš vzhľad monochromatický.

JOLLY JOKER som nechala na koniec: doplnky. S tým, že akú tašku, šperky a topánky volíte, môžete svoj vzhľad posunúť na klasický-elegantný-biznis look alebo na ležérny-športový-casual look.

• Nude kabelka tento rok môže byť obrovská kožená nákupná taška s klasickým, sofistikovaným, minimalistickým dizajnom. Môže byť ale aj boho háčkovaná, sieťková so strapcami. Úplne top trendové sú ale ľadvinky. A úplne že mega hitom je, keď máte viac kabeliek a tašiek, väčšie aj mini, krížom-krážom cez plece.

• Šperky môžete voliť tiež jemné, minimalistické, ale aj mohutnejšie, výrazné, statement kúsky. Náušnice môžu byť malé napichovačky, ale aj dlhé so strapcom až po kľúčne kosti. Jemné náhrdelníky s malým príveskom krásne doplnia striktnejšie oblečenie do kancelárie, výraznú obruč radšej zvoľte na potulky v meste s kamoškou. Ak máte rady výrazné prstene, k tomu už viac ani nepotrebujete.

Foto: Laca Soos

Styling: Judit Pukkai

Model: Anita

Miesto: Galanta

Baví ma skúšanie nových materiálov a postupov, preto ma tak zaujala práve práca s betónom. Dlhšie som sa už zaoberala myšlienkou, ako vdýchnuť do betónu iný, svieži šmrnc. Kedysi ma inšpiroval jeden zahraničný blog, v ktorom som sa dočítala o tvorení z farebného betónu s efektom mramoru. Zaujalo ma to natoľko, že som túto myšlienku dlho nosila v hlave. 

Prišiel čas, keď som konečne mala priestor začať experimentovať. Ak budete hľadať v obchodoch farebný betón, asi veľmi nepochodíte (aspoň mne sa to teda nepodarilo). Čakalo ma tak obdobie skúšania a vyhadzovania nepodarkov, keďže som potrebovala farbu, ktorá nerozbije štruktúru a vlastnosti betónu. Po mnohých pátraniach som však konečne natrafila na pigment, ktorý je krásne pigmentovaný, v mnohých farebných odtieňoch a spĺňa všetko, čo som potrebovala. 

Chcela by som vám teraz trocha priblížiť moju novú kolekciu Marble, ktorá je výsledkom môjho experimentovania, a aj pracovný postup, ako vzniká. 

V prvom rade si musím namiešať veľmi jemný biely betón v správnom pomere, pretože so sivým by som určite nedosiahla požadovaný efekt. Do dvoch misiek si vždy dobre vymiešam teda biely betón, pričom do jedného z nich pridávam farbu, kým nedosiahnem odtieň, ktorý sa mi páči. 

Keď už mám v oboch miskách krásnu vláčnu konzistenciu bez hrudiek, zafarbený betón postupne pridávam do misky s bielym betónom a len zľahka ho rozmiešavam tak, aby sa farby prelínali, ale úplne nesplynuli. Hotovú zmes potom pomaly lejem do foriem.

Každý kus je iný, v jednom prevláda viac farebná, v druhom zase viac biela zložka. Vyberanie z foriem je pre mňa vždy istým dobrodružstvom, keď vidím, aké krásne prelivy farieb vznikli. 

Začala som svoju Marble kolekciu vyrábať v troch prevedeniach - Marble klasik je klasická čierno-biela verzia, Marble ružová a Marble modrá v krásnych pastelových jarných farbách. Do budúcna by som chcela ešte pridať aj sýtu petrolejovú či smaragdovú farbu. Možnosti sú však stále dosť nevyčerpané, preto ak má niekto jasnú predstavu o tom, v akom farebnom prevedení by mali jeho betónové vecičky vyzerať, ponúkam tiež možnosť výroby na objednávku. 

Kompletnú ponuku Marble ale aj Raw kolekcie betónových bytových či kancelárskych doplnkov nájdete v mojom obchodíku, teším sa na vašu návštevu :) 

Vďaka silným včelstvám dopracujeme každý rok väčšie množstvo medu. No keďže je dopyt po našom mede ešte silnejší, museli sme začať spracovávať aj med dopracovaný nielen našimi včelami. Inak by sme nemali čo predávať už pred Vianocami :)

Pri výbere medu, ktorý zaradíme do ponuky, sme prieberčivejší ako princezná na hrášku. Musí byť v mnohom unikátny. Spolupracujeme so včelármi v odľahlých lokalitách, ktorých med predávame na Slovensku výlučne my.

Náš citrusový med je z okolia Valencie. Nejde o med z obrovských jednodruhových plantáží, ktoré sú sústredené skôr v okolí Granady a tiež v Taliansku na Sicílii a Kalábrii. Náš je "dedinský" med zo zmiešaných záhrad, kde rastú spolu rôzne citrusy ako citróny, pomaranče, limetky, grepy alebo mandarínky.

Citrusový med má svetlú farbu, zlatožltú až svetlohnedú. Jeho sladkosť je priemerná, ale je nadpriemerne aromatický. Jeho aróma je ovocno-kvetová. Je to veľmi príjemná aróma a so zavretými očami je ľahké si predstaviť vôňu citrusových hájov odkiaľ pochádza. 

Citrusový med je unikátny aj v tom, že obsahuje kofeín. Ide ale o menšie množstvo ako v bezkofeínovej káve (áno, aj tá obsahuje kofeín :) ). Tento med nekryštalizuje, ale časom zhustne, čiže sa stáva menej tekutým. To, čo tento med najviac odlišuje, je jeho aróma. Aby ste si ju vychutnali čo najviac, odporúčame jeho studené využitie. Skôr ako do čaju, skúste si ho dať na raňajky s bielym jogurtom alebo natrieť na chlieb. Dobrú chuť!

Keď napnem hodváb na rám, občas ani presne neviem, čo idem maľovať. Pozerám na ten biely kus vzácneho materiálu a premýšľam, ako ho nezničiť.

V hlave sa mi niečo javí, ale presný obraz ešte nevidím... Zoberiem kontúru a idem. Prvé obrysy, ďalšie čiary a pomaly sa zapĺňa voľný priestor. A zrazu to ide samo, akoby som presne vedela, aj keď neviem... A mám hotovo. Teda iba obrysy. Teraz pôjdu na rad farby. Čakám, kým kontúra uschne a hľadám vhodné kombinácie farieb. Príliš nerozmýšľam, siaham po prvých, ktoré sa mi páčia a pokračujem v ich nanášaní. Tak isto nemám presnú predstavu, idem intuitívne. Plochy sa plnia a dielo sa zdá byť hotové. Ale ešte nie je. Musí uschnúť.

Teraz hlavnú úlohu preberá hodváb. Tiež pracuje a niekedy Vás veľmi milo prekvapí, čo vlastne dokáže. Hodváb ako schne, dotiahne ešte dielo do "dokonalosti". A ja sa len teším z tejto vzájomnej spolupráce.

Pekné jarné dni.

Ľubka

Kolekcia autorských šperkov "JEMNOSŤ ČIPKY V KOVE UKRYTÁ" nadväzuje na folklórnu kolekciu. Kolekcia je venovaná krásnemu a jedinečnému umeniu čipkárstva, ktoré je jednou z najnáročnejších a najpozoruhodnejších techník slovenského ľudového umenia.  

Z HISTÓRIE ČIPKY

Dekoratívna čipka, ako ju vnímame dnes, vznikla pôvodne z funkčných spojovacích  stehov a postupne sa vyvinula do výrazných prelamovaných dekoratívnych pásov. Vznik čipky sa datuje do 16. storočia, ale presný pôvod vzniku čipky je možné len ťažko prisúdiť iba jednému miestu. Panujú domnienky, že čipka vznikla v Taliansku, iné zdroje hovoria o tom, že čipka sa dostala do Benátok z Dalmácie, a ďalšie zase, že najstaršia je španielska čipka.

Faktom ale ostáva, že práve z Talianska, ktoré sa stalo strediskom čipkárskej výroby do 17. storočia, sa čipka rozšírila ďalej do Európy a v každej z krajín, kam sa čipka dostala, nadobudla časom vlastný štýl. Známe čipkárske strediská vznikli neskôr vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku, Nemecku, Anglicku, Španielsku a v mnohých ďalších krajinách.  

Vzniklo veľmi veľa rozmanitých druhov, motívov a farieb čipiek. Čipky našli svoje uplatnenie ako časť odevu (kroja), ale aj ako súčasť bytových doplnkov. Na Slovensku rozlišujeme 2 druhy čipky: banícku (staršiu) a roľnícku. Najstaršími a najväčšími strediskami čipkárstva sa stali na území Slovenska v 17. storočí banícke osady v okolí Banskej Štiavnice, Banskej Bystrice, Kremnice a Prešova, odkiaľ sa postupne čipka rozšírila aj do ďalších miest. Medzi veľmi známe čipkárske strediská patria Špania dolina a Staré Hory.

Vedeli ste, že existovali kovové čipky?

V inventároch kostolov slovenských dedín sa nachádzajú zmienky o čipkách už z rokov 1511 – 1514. Išlo výhradne o kovové čipky zo zlatých a strieborných nití. V testamentoch a majetkových súpisoch levočských meštianskych rodín z roku 1637 sa nachádza najstarší známy doklad o používaní kovových zlatých a strieborných čipiek: „...na Slovensku sa plietli čipky spočiatku zo zlatých a strieborných, hodvábnych vlnených a žihľavových nití, neskoršie z nití ľanových, konopných a bavlnených.“ (E. Marková: Slovenská čipka, 1962, str. 41.)

„Zlaté a strieborné nite, dovážané z Uhorska, boli pradené a valcované z úzkych plieškov. Nite z nepravých kovov sa volali „leonské nite“, tie však rýchlo dostávali patinu, stratili lesk a stmaveli. V ľudovom prostredí sa zlaté nite nazývali „šik“.“  (E. Marková: Slovenská čipka, 1962, str. 46)

Múzeum slovenskej dediny v Martine je už niekoľko rokov mojou srdcovou záležitosťou. Pamätám si, ako som v druhom ročníku základnej školy prvýkrát prekročila brány martinského múzea v prírode a s detským nadšením objavovala čaro starého sveta. Ani vo sne by mi vtedy nenapadlo, že raz sa toto úžasné miesto stane mojím pracovným prostredím. 

Už počas štúdia etnológie som nadobudla presvedčenie, že pracovať v historickom objekte musí byť úžasné. Preto moje prvé kroky viedli na hrad Strečno a neskôr práve do martinského múzea, kde som pracovala ako lektorka. Začala som si uvedomovať obrovskú zodpovednosť, ktorú som dostala do rúk. Práve lektori totiž tvoria pomyselné prepojenie múzea s návštevníkmi a v mnohom ovplyvňujú mienku o celej inštitúcii. Dobrý lektor má schopnosť nadchnúť a vtiahnuť návštevníka do príbehu múzea, zaujme všetky jeho zmysly a núti ho premýšľať. Je to práca veľmi náročná, no satisfakcia prichádza po každej prehliadke v podobe nadšenia sprevádzanej skupiny. Hoci teraz pracujem už ako kurátorka, lektorovanie ma naučilo predovšetkým vnímať múzeum z pohľadu návštevníka, čo zužitkovávam aj pri ďalšej tvorivej práci. 

V nasledujúcej časti sa pokúsim priblížiť vám jedinečnosť tohto miesta a snáď aj inšpirovať tých, ktorí v našom múzeu ešte neboli. Priestor je to v skutku čarovný, s neopakovateľnou atmosférou a dokonca len pár minút od centra Martina. Človek by ani nepovedal, že za malou horičkou, ku ktorej vedie kľukatá prístupová cesta, sa skrýva celkom iný svet. Svet, v ktorom sa zastavil čas, núti nás spomaliť a vychutnávať si jeho kúzlo.

Hlavná trasa vedie štyrmi regiónmi severozápadného Slovenska, v ktorých sú ukryté architektonické skvosty, dokladajúce nielen zručnosť a vynaliezavosť našich predkov, ale aj ich zmysel pre detail a kultivovanú krásu. Múzeum slovenskej dediny však nie je iba statickou expozíciou v prírode. Aby pridalo na svojej atraktivite a dalo nový rozmer vzácnym historickým objektom, pravidelne svoj areál oživuje. Každý z nás má určite celkom iný zážitok z návštevy múzea, ak sa v ňom deje niečo zaujímavé. Máme radi, ak si veci môžeme ohmatať, ovoňať, vyskúšať na vlastnej koži. Skrátka, odniesť si komplexný zážitok, ktorý nám v pamäti ostane ešte dlho predlho. Práve to je podstatou programových podujatí, interaktívnych prednášok, tvorivých dielní a ďalších aktivít organizovaných v našom múzeu.

Kalendárium je vždy plné noviniek i rokmi osvedčených podujatí, ktoré nás prenesú do čias dávno minulých. Časť z nich je venovaná kalendárnemu cyklu, ktorý je bohatou studnicou námetov zo života na dedine. Veľkonočné obdobie, dožinky či Vianoce od nepamäti tvorili dôležité medzníky roka, v ktorých sa sústreďovalo množstvo praktík i magických obradov. Je potrebné ich občas oprášiť a najmä nezabúdať na ich niekdajší význam. V múzeu však organizujeme aj ďalšie podujatia, ktoré s ľudovou kultúrou úzko súvisia. Je skvelé si na vlastnej koži napríklad vyskúšať tkanie na ozajstných krosnách, zdobenie veľkonočných kraslíc, pletenie košíkov, bielenie plátna či plstenie ovčej vlny. To všetko a ešte omnoho viac môžete zažiť počas Stavania májov, Turčianskych slávností folklóru, Ľanovej nedele či Michalského jarmoku. A čo je dôležité, na svoje si zaručene prídu aj tí najmenší.

A čo jedinečné sa dá ešte okúsiť medzi úchvatnými dreveničkami? Tak napríklad, na Veľkú noc si môžete vlastnoručne upliesť korbáč, vo fašiangovom sprievode zatancovať s Turoňom, na Jána prísť po radu k babke bylinkárke alebo si na Vianoce upiecť voňavé oblátky. Ničím výnimočným nie je ani stretnúť pri chalúpke Lucie s husacími krídlami, ako vymetajú všetky kúty alebo Poludnicu s Bohynkou, ktoré Vám určite naženú strach. Zážitok to bude istotne autentický, o čom sa môžete aspoň takto sprostredkovane presvedčiť aj na múzejnom instagrame a facebooku. Dajte skanzenu páčik a rozhodne Vám neuniknú žiadne pripravované novinky.

Či už k nám zavítate počas atraktívneho podujatia, alebo si len tak v bežný deň rozprestriete deku a v tichu prečítate knihu, rozhodne odídete s úsmevom na tvári a spokojnosťou na duši. Pretože z tohto priestoru vyžaruje pokoj, harmónia a všetko tu má svoje miesto. Nie je nič lepšie, než na chvíľu odísť z každodenného zhonu, zastaviť sa, započúvať sa do šumu stromov, ucítiť vôňu dreva a v pokoji si vychutnať atmosféru starosvetskej dediny. Toto miesto má svoju dušu, ktorá si Vás zaručene podmaní.

Fotogaléria: Fotoarchív Slovenského národného múzea v Martine

Momentálne najviac fičím na všetkých odtieňoch ružovej a zelenej... a tak som si minulý týždeň povedala, že vyskúšam vytvoriť strapcové náušnice práve v týchto farbách. Keď už sa nám tak krásne všetko rozzelenalo a rozpučalo, nech je veselo aj uškám.

Začala som nesmelo, keďže popravde, ja náušnice síce obdivujem u iných, ale sama nosím minimálne. Tak reku, ktovie, či mi to vôbec pôjde, keď k tomu nemám osobný vzťah. Zvyčajne ma lákajú väčšie makramé projekty - ako nástenné dekorácie, náušnice boli teda úplne mimo moju komfortnú zónu.

Najprv som vybrala najnovšiu farbu zo svojej zbierky makramé šnúr - blush pink. Nežný lososový odtieň ružovej. Na počudovanie som veľmi rýchlo, bez nejakej predlohy a stresu, vytvorila prvý strapcový pár makramé náušníc. Nasadila som ich na uši a nestačila som sa čudovať, ako sa mi páčili. Mne, ktorá dlhé náušnice nenosí už roky. Hneď som si ich predstavila k slameňáku a dlhým romantickým šatám... alebo k môjmu bohémskemu kaftanu... iste by nejakej dáme šli aj k pekným šatám na svadbu či dievčine k denimovej bunde, ku kvietkovaným šatám... jednoducho, hodili by sa asi ku každému outfitu do slnečných dní :)

Ako druhé vznikli náušnice trochu iného tvaru, užšie, v krásnej modrozelenkavej farbe. 

K obom typom náušníc som doplnila ďalšie farby. A takto neplánovane vznikla akási limitovaná kolekcia strapcových náušníc, ľahučkých ako jarný vánok a vo sviežich farbách ako príroda v rozpuku.

Krásne spolu ladia, čo poviete?

Najviac sa mi na tejto limitovanej minitvorbe páči, že som výsledok uvidela prakticky za jeden deň. Síce moje prsty boli trochu viac unavené a doráňané, ale fakt, že som na konci dňa mala niekoľko párov makramé náušníc v krásnych pastelkových jarných farbách, ma neskutočne potešil a naplnil energiou pre ďalšiu tvorbu.

Teraz však začínam rozmýšľať, že k tým náušniciam a outfitom na teplé dni a večery by sa hodili aj makramé kabelky či tašky... ale o tom možno niekedy nabudúce... zatiaľ sa vytešujem z týchto malých farebných radostí pre ušká a dúfam, že sa páčia aj Vám.

Prajem všetkým pekné jarné dni, plné slnka a farieb :)

Ahojte! Ako sa pred časom ozvali po dlhšom čase maľované šnúrky do topánok, radi by sme sa Vám prihovorili aj my, mašličky Mashla. Akurát, sme tu úplne nové a Sashe priestor len spoznávame.

Ako je to pri všetkých bytostiach, aj v našom svete tvorenia prichádza k napredovaniu a vývinu. Shnoorca tu je už tri roky a za ten čas si naša tvorkyňa W. uvedomila, aké sú jej problémy a zároveň prednosti a ako ich preniesť do ďalšieho produktu. Takto sme evolúciou vznikli my. Mašličky, ktoré berú zo šnúrok základný prvok a to oživenie topánok či oblečenia jednoduchým malým produktom, ale zároveň riešia problém náročnejšieho navliekania šnúrok do topánok.

S nami mašličkami je aplikácia na topánky veľmi jednoduchá. Pomocou klipu sa jednoducho pripevníme k topánkam či k inému kusu oblečenia. Klip netlačí a dá sa použiť rovnako na tenisky ako lodičky. A ak by ste veľmi chceli, je možné pripevniť nás aj do vlasov.

Čím vynikáme nad šnúrkami obzvlášť? Keďže nemáme problém s prevliekaním cez dierky na topánkach, naša tvorkyňa W. sa mohla vyhrať so zdobením. Preto sme zdobené korálkami a tapisériou, čo nám dodáva extra priestorový efekt a sme tak ešte väčšie fešáčky.

Prečo názov Mashla? Inšpirácia je jasná, evolúciou prechádzame od šnúrok. Shnoorca má veľmi jedinečný názov a podľa jej vzoru vniklo meno aj nás mašličiek Mashla.

Tak a my sa s Vami na pár dní lúčime! Vidíme sa už o chvíľu, vo Vašej poštovej schránke :)

Ale nie vážne, sme radi, že ste nám venovali pár chvíľ Vášho času. Veľmi si to vážime, majte krásny deň,

Vaše Mashle a W. Matase

Na úvod

Mesiace mi pretekajú pomedzi prsty a ja si denne hovorím, že už treba ALE NAOZAJ dokončiť ďalšiu kapitolu Tajuplnej vodomaľby, lebo čo ak chudáci vodomaliari na SAShE zabudnú maľovať, prípadne medzičasom nechajú deti, aby im pokreslili všetky vzácne akvarelové papiere, ktoré si predtým pracne nahonobili? Viem však, že vaša motivácia a chuť experimentovať s maliarskymi technikami na mne nestojí. Na sociálnych sieťach aj tu na SAShE vidím čím ďalej tým viac krásnych akvarelov a teším sa, že vám učarovali rovnako ako mne. A ak ste doteraz akvarel nevyskúšali, možno môj dnešný vlk bude poslednou kvapkou a pustíte sa do toho :)

♥♥♥

(krásne práce účastníkov z posledného workshopu Základy akvarelu II - maľba vlka)

Predchádzajúce články zo série Tajuplná vodomaľba:

KAPITOLA 1 - Lazúry
KAPITOLA 2 - Základné textúry
KAPITOLA 3 - Paleta
KAPITOLA 4 - Mokré do mokrého
KAPITOLA 5 - Mokré na suché
KAPITOLA 6 - Atramentové rybky
KAPITOLA 7 - Monstera
KAPITOLA 8 - Veľkonočný špeciál
KAPITOLA 9 - Maky
KAPITOLA 10 - Soľ (videonávod)
KAPITOLA 11 - Páv
KAPITOLA 12 - Maskovacia tekutina
KAPITOLA 13 - Akvarelky zo supermarketu
KAPITOLA 14 - Tropické kvety
KAPITOLA 15 - Maľba vo vrstvách
KAPITOLA 16 - Magnólia
KAPITOLA 17 - Figy (videonávod)
KAPITOLA 18 - Výbava chudobného akvarelistu
KAPITOLA 19 - Akvarelové efekty (časť 1)

______________

V poslednej kapitole Tajuplnej vodomaľby som písala o vytváraní efektov pomocou soli, alkoholu, čistej vody atď. Dnes vám ukážem, ako efekty využívam v maľbe.

Moja tvorba je väčšinou figuratívna a efekty zvyknem umiestňovať do pozadia, ako doplnok. V maľbe vlka však využijem efekty naplno - až 90% maľby vytvorím iba pomocou efektov. Využívať budem soľ, granuláciu pigmentov a čistú vodu (viac info k efektom samotným nájdete v spomínanom článku).

• MATERIÁL:
  

Papier - nakoľko budeme používať veľmi veľa vody, odporúčam túto techniku skúšať na 100% bavlnený papier. Ideálny je hrubozrnný, táto zrnitá štruktúra vám pomôže vytvoriť efekt srsti (alebo akejkoľvek inej hrubej textúry). 

Štetce - postačia dva, jeden z nich by mal mať prírodný vlas a väčší rozmer, aby udržal dostatočné množstvo vody. Druhý tenučký na detaily, dobrú službu urobí akákoľvek lacná syntetika.

Farby - postačia aj dve (svetlá okrová a tmavo-hnedá). Ja som k tmavo-hnedej pridala tmavo-modrú farbu a k svetlej okrovej pridala granulujúcu hrdzavú farbu na ozvláštnenie. Zvoliť aspoň jednu granulujúcu farbu je dôležité, granulácia pigmentov pomôže vytvoriť textúru srsti. Granulujúce farby vyrába firma Daniel Smith a na Slovensku sa ťažko zháňajú (odporúčam objednať cez Amazon), no postačí vám aj granulujúce médium, ktoré primiešate k svojim farbám. Toto u nás zoženiete a píšem o ňom v predchádzajúcom článku.

Ostatné potrebné záležitosti - podložka, maliarska páska na prilepenie papiera (dnes ho prilepte naozaj pevne a dôkladne!), ceruzka na vytvorenie základnej skice, paleta na prípravu farby (často využijem plastový tanier na namiešanie väčšieho množstva farby), pripravte si aj kuchynskú soľ a pohár vody.

Viac o základných akvarelových materiáloch sa dozviete TU.

______________

• Jediná vrstva farby - "mokré do mokrého"

Pripravíme si skicu, ktorá zahŕňa len základné informácie - rozmiestnenie a základný tvar očí, nosa a približný tvar a poloha uší. Pripravíme si farby na palete, vodu a soľ. Do ruky, v ktorej nedržíte štetec, vezmite suchý papierový obrúsok, aby ste vedeli rýchlo zachrániť potenciálne nehody či fŕkance.

Budeme maľovať technikou "mokré do mokrého" a celú srsť / telo vlka namaľujeme v jedinej vrstve. Zvyknem začínať najsvetlejšou farbou, v tomto prípade okrovou, ktorú položím na papier na tie miesta, ktoré majú ostať svetlé. Bude to zóna akoby "podbradník", okolo očí a na nose vlka. Nejaká časť (vnútro) uší bude tiež svetlá, farbu nanesiem aj tam. 

• Takto sa to podarí (tip)
  

Štetec musí byť naozaj veľmi mokrý, inak vám farba uschne okamžite po položení na papier. Bavlnený papier schne výrazne pomalšie ako študentský celulózový, preto nám pomôže udržať túto vrstvu farby v mokrom stave aj 10 minút. Ak máte pocit, že farba už schne, pridajte na papier čistú vodu a nedovoľte jej uschnúť. Mokrej plávajúcej farby sa nebojte, prebytočné "bazény" farby a vody odsajte štetcom z papiera. 

Po nanesení svetlej farby pokračujem rovnakou technikou, no nanášam tmavšiu na tie miesta, kam patrí - bude to hlava vlka, špičky uší, pravá aj ľavá strana tváre. Tmavá farba pôjde aj do spodnej časti tela, kde vytvára akýsi lem okolo spomínaného svetlého "podbradníka". Pracujem s fotografiou vlka vedľa stolíka, takže zóny vidím na fotke. 

Dôležité - čo najrýchlejšie po nanesení farieb na papier celú maľbu posoľte. Soľ vytvorí kryštalický efekt, ktorý bude pripomínať srsť a dodá maľbe semi-abstraktnú, zaujímavo akvarelovú atmosféru.

• Zosvetľovanie

Niektoré miesta na maľbe potrebujú ostať svetlejšie, napríklad istá časť uší, okolie očí, vrchná časť hlavy a najsvetlejšie bude okolie nosa / úst. Tu využívam techniku odoberania mokrého pigmentu z papiera čistým, vlhkým štetcom. Kým je farba ešte mokrá, namočte štetec do čistej vody a prejdite ním po mieste, ktoré si želáte zosvetliť. Takto "zdvihnete" časť pigmetu z papiera a odkryjete belobu papiera.

Je to rýchla a efektívna technika vytvorenia svetla, no nečakajte, kým farba uschne. Uschnutý / vsiaknutý pigment už väčšinou nebudete vedieť zdvihnúť. 

• Detaily

Po nanesení všetkých farieb, posolení a zdvihnutí prebytočného pigmentu nechajte maľbu dôkladne uschnúť. Ak používate fén, odporúčam aspoň 10 minút nechať všetko prirodzene stáť, aby sa soľ stihla rozpustiť, a dosušiť neskôr.

Ako vidíte na fotkách, po prvej vrstve máme obraz skoro hotový, vlkovi chýbajú už len detaily. Je ich málo, no sú dôležité. Detaily maľujeme vždy technikou "mokré na suché" a tenučkým štetcom. Neponáhľajte sa, bude to síce trocha pipľačka, no bude to stáť za to.

• Najprv dúhovky

Pri detailoch očí vždy najprv namaľujem základ pre dúhovku a nechám uschnúť. Zreničku a akékoľvek čierne drobné čiary treba maľovať až navrch, na úplne suchú podkladovú farbu. Dúhovka je pri vlkovi najsvetlejšia časť očí, snažím sa namiešať veľmi svetlú farbu (veľa vody, málo pigmentu). Zvyšok oka bude čierny, použiť môžete aj tuš, ktorý bude výraznejší ako akvarel. Ak máte problém s kontrolou tenkého štetca, môžete si pomôcť tenšou čiernou fixkou.

• Nos a fúzy

Nos bude potrebovať tmavší podklad ako dúhovka, nanesiem jednu vrstvu tmavšej čiernej akvarelovej farby a nechám vyschnúť. Navrch potom domaľujem nozdry o stupeň tmavšou čiernou.

Fúzy sú veľmi delikátna záležitosť, rovnako ako mihalnice pri ľudských portrétoch. Mám však tenký spoľahlivý štetec a dám si pozor, aby farba, ktorou maľujem, nebola príliš tmavá. Pritmavé, prihrubé, prisuché (prerušovaná čiara) fúzy pôsobia nereálne a vedia zničiť celý výraz. Odporúčam vyskúšať si pár ťahov na bočnom skúšobnom papieriku, predtým ako pôjdete "naostro". 

Práca je hotová, trvala mi asi 2 hodiny :) Postup lepšie uvidíte na videu nižšie a pevne verím, že sa vám doma podarí vytvoriť niečo pekné. A ak by to skrátka nešlo a radšej by ste si to vyskúšali pod mojim dozorom, je tu pravidelný workshop Základy akvarelu II (maľba vlka).

______________

https://youtu.be/Z4ffxy9uRV0

______________

Veľmi sa poteším, ak článok ohodnotíte komentárom, "lajkom" a položíte akékoľvek otázky, ktoré k téme máte. ♥♥♥

______________
Kapitola 21 - Techniky tieňovania akvarelom sa už pripravuje!

Autorka článku - Jana Lepejová (Jane-Beata), výtvarníčka a lektorka workshopov AKVARELA

Ahojte, milí!

Drevenuo je na SAShE už pomaly tri mesiace a ja by som vám chcela všetkým srdečne poďakovať za všetku priazeň a milé slová. ❤

...zároveň vám predstavujem novinky, ktoré v obchodíku pribudli. Sú to predovšetkým náušnice s motívom vašich najobľúbenejších brošní a na záver aj pár nových brošničiek.

Náušky sú:

- vyrobené z lieskového dreva, maľované akrylovými farbami a ošetrené lakom,

- vhodné aj pre citlivé ušká - použitý je puzetový komponent z chirurgickej ocele,

- zabalené v ručne maľovanej krabičke,

- ľahučké,

- vyrábané ručne, preto sa môže maľba a tvar drievka od fotografie jemne líšiť,

- vhodné pre milovníčky prírody, :)

- pod každou fotkou nájdete aj link na danú vecičku - po rozkliknutí uvidíte aj fotku, ako náušnica vyzerá na uchu. 

(Táto je zatiaľ vaša najobľúbenejšia. ❤)

Náušnice: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevene-nausnice-1

Brošnička: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevena-brosnicka-14

Náušnice: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevene-nausnice-2

Brošnička: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevena-brosnicka

Náušnice: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevene-nausnice-5

Brošňička: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevena-brosnicka-20

Náušnice: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevene-nausnice-3

Brošnička: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevena-brosnicka-23

Náušnice: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevene-nausnice-4

Brošnička: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevena-brosnicka-2

Náušnice: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevene-nausnice

Brošnička: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevena-brosnicka-18

Náušnice: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevene-nausnice-6

Brošnička: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevena-brosnicka-13

Náušnice: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevene-nausnice-8?hash=1554816371#

Brošnička: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevena-brosnicka-1

Náušnice: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevene-naucnice

Brošnička: https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevena-brosnicka-11

...a tieto zatiaľ bez parťáčky brošničky.

https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevene-nausnice-7

...a nakoniec pribudlo aj zopár nových brošní. :)

https://www.sashe.sk/Drevenuo/detail/drevena-brosna?hash=1554815577#

Všetkým ďakujem za pozretie a prajem krásne jarné dni! ❤

D.

Zlatníctvo, klenotníctvo a príbuzné odvetvia sa zaoberajú predovšetkým výrobou šperkov. Technológia výroby šperkov bola už v minulosti na veľmi vysokej úrovni, o čom svedčia napríklad šperky z hrobiek egyptských faraónov alebo nálezy z dôb 2500 rokov pred n.l. z Tróje.

Šperk ako taký nebýval výlučne len ozdobou. Ľudia nosili ozdoby a drahokamy ako talizmany a amulety na ochranu proti neviditeľným mocnostiam a kúzlam a pripisovali im nadprirodzenú silu a moc.

V stredoveku bol šperk predovšetkým symbolom určitej úrovne a postavenia. Kráľovské koruny a žezlá patrili k najväčšej pompe a zdôrazňovali vynikajúce spoločenské postavenie panovníka. Na kráľovskom dvore svojimi schopnosťami vynikali tí najlepší zlatníci. V rukách takýchto vznikali kráľovské koruny ako znak svetskej moci, ale i kalichy a slávnostné prstene ako znak cirkevnej moci.

So súčasných velikánov šperkárskeho umenia môžeme spomenúť napríklad značku Cartier. Spoločnosť bola založená v Paríži vo Francúzsku v roku 1847 Louis-François Cartier-om. Do roku 1964 zostala firma pod rodinnou kontrolou a v roku 1972 ju kúpila skupina investorov a dodnes je synonymom pre eleganciu a luxus. Lebo ako hovorí filozofia firmy: "Les Must de Cartier". K najznámejším kúskom patrí náramok "Bestiary" vytvorený pre Wallis Simpson v roku 1952. Tento jemný skvost zdobený diamantmi a smaragdmi sa predal za viac ako 7 miliónov dolárov.

K jedinečným skvostom svetového šperkárskeho umenia sa radia aj veľkonočné vajíčka z dielne klenotníka Carl Peter Fabergé-ho, ktoré vyrábal na zákazku ruskej cárskej rodiny. Pracoval v rodinnej klenotníckej dielni v Petrohrade v rokoch 1885 – 1917. Dodnes sú Fabergého vajíčka celosvetovo uznávaným symbolom najvyššieho klenotníckeho umenia.

Ak sa niekto prehrýzol cez dlhý úvod a baží po ďalších informáciách, poďme sa teda spolu pozrieť do dielne. Budem písať prednostne o materiáloch a náradí, ktoré používam ja.

     ↓ ↓ ↓ Takto vyzerá zlatnícky stôl taktpovediac v "pohotovostnom režime". ↓ ↓ ↓

Zľava: kyselina, voda, šamotová tehlička, tavivo Borax, spájka, horák, pinzety a dve ruky, i keď niekedy by sa zišla ešte jedna ;-)

Ukážeme si najprv základné materiály.

1. drôty z drahých kovov rôznych priemerov a profilov, 2. plechy z ušľachtilých kovov taktiež rôznych hrúbok, 3. spájka, 4. minerály, polodrahokamy v surovom stave, 5. perly, 6. brúsené minerály, 7. organický a fosílny materiál

                  ↓ ↓ ↓ Nevyhnutnosti vždy po ruke ↓ ↓ ↓

Najzákladnejšie náradie pre tvarovanie, opracovanie, spájanie materiálu.

1. ankňa, 2. vytĺkače k ankni na vyklepávanie kovu, 3. rydlá na zdobenie, 4. kónusy na tvarovanie, 5. nožnice (väčšie na plech, menšie na spájku), 6. rysovacia ihla na značenie, 7. puncové značky, 8. pilníky rôznych profilov, 9. horák s väčšou/menšou hlavicou, 10. pinzety (špicatá a krížová), 11. kliešte rôznych profilov, 12. posuvné meradlo "šubléra", 13. mosadzná kefa na čistenie, 14. rytecké kladivo, 15. drevené kladivo na vyklepávanie

                           ↓ ↓ ↓ Special things ↓ ↓ ↓

Množstvo náradia sa ešte dodnes nazýva pôvodnými názvami pochádzajúcimi z nemčiny.

1. svidring, 2. lupienková pílka, 3. mierka na prsty, 4. mierka na prstene, 5. ramšamľa, 6. (moja obľúbená vecička) fasklóbňa, 7. skoba, 8. fel

Tieto názvy môžu byť samozrejme v každej oblasti, ba v každej dielni zaužívané ináč. ;-)

                  ↓ ↓ ↓ Krátke video s ukážkami základných techník ↓ ↓ ↓

https://youtu.be/5sm78WhJ0jU

 Náročnejšie zlatnícke techniky Vám ukážem na hotových výrobkoch.

Granulácia použitá na týchto náušniciach je jednou z najnáročnejších zlatníckych techník vôbec. Jedná sa o výrobu a následné použitie malých guľôčok ako ozdobovacej techniky. Na tieto náušnice som použila 440 kusov strieborných guličiek s priemerom cca 1 mm. Rozmer náušníc je 35x18 mm a jedná sa o tzv. stĺpikové granulované náušnice z obdobia Veľkej Moravy.

Filigránový oplet na Budhistickom modlitebnom predmete zvanom dorje (vadžra) - pôvodne zbraň boha Indru, ktorý ním vládol hromom a bleskom. Ale o tom som podrobne písala v inom žurnály. Filigránová výzdoba každopádne pôsobí veľmi dekoratívne a s obľubou ju používam aj pri zdobení šperkov.

Cizelovanie je spôsob povrchového tvarovania a zdobenia kovu. Na tomto nezvyčajnom sete s netopiermi vyrobenom na objednávku som cizelovanie využila pri tvarovaní celého prívesku aj náušníc a následne aj pri "vykreslení" chĺpkov. K cizelovaniu je potrebné kladivo a tzv. čakany s rôznymi profilmi. 

Rovnako ako staviteľstvo alebo odievanie sa aj šperkárstvo postupne vyvíjalo a podliehalo aktuálnej móde a kultúrnym či slohovým vplyvom.

V súčasnosti je úlohou šperkov, aby svojim dokonalým prevedením dali vyniknúť kráse, pôvabu a vkusu svojho nositeľa/nositeľky, aby v súlade s odevom a doplnkami dosiahli estetický celok.

Práve toto je aj mojím cieľom pri plnení každej objednávky a vo svojej tvorbe, ktorú môžete vidieť v galérii HenrietaMocova. 

Kto ešte nezaspal a má pocit, že chýbajú nejaké dôležité informácie z tejto oblasti, má možnosť prečítať si doplňujúci článok s podrobnými info o drahých kovoch používaných v zlatníctve, nech sa páči tu → → →

Dostala som takú otázku. S vážnou tvárou primeranou veku. "Prečo sú tvoje zvieratká oblečené? Veď v prírode sú bez šiat." Ťažká otázka... Ale mám odpoveď.

Moje zvery sú určené do detských rúčok. Tie sa rady dotýkajú mäkkého textilného tela. Z malých rúčok však časom budú ruky. A aby sa rúčky stali šikovnými rukami, musia sa trénovať. Na to sú ako stvorené nohavice na traky, kde treba gombík prevliecť cez dierku. Na niektorých dokonca dvakrát! Vestičky s gombíkom na uško, ktoré sa cezeň ľahúčko prevlečie. Šatky na krk s cvokmi, ktoré treba silno zatlačiť alebo na zaviazanie, kde sa trénuje uzol.

Tak sa postupným opakovaním vyzliekania a obliekania rúčky stávajú šikovnejšími. Postupne to už zvládajú aj bez dospelákov. A dokážu si aj bez pomoci pozapínať svetrík, nohavice, zaviazať šnúrky na topánkach či zapnúť cvoky na tričku. Nielen sebe, ale aj obľúbenému zvieraciemu kamarátovi.

Tak preto ich robím oblečené!

Aj keď ma výšivka fascinuje a pri prezeraní pinterestu pri nej ochkám ako pri macramé, strácam sa v nej a aj keď to na začiatku vyzerá celkom nádejne, na konci nie je poznať, že tu nejaká nádej bola. :D Pátrala som teda po niečom, čo by bolo skutočne jednoduché, no zároveň nie až tak opozerané a uznajte, že sedmokrásky spĺňajú obe tieto podmienky.

Táto výšivka je pre mňa jednoducho čistá jar, no aha.

Pripravíme si 

Materiál : 

• hrubšiu niť (mulinku) alebo tenšiu vlnu / dve farby
• košeľu

Pomôcky :

• ihlu
• nožnice
• kruh na vyšívanie (nemusí byť)

Postup je takýýý jednoduchý, tak poďme rovno na to. 

Ako prvé urobíme jeden základný rovný steh. Stehy neuťahujeme úplne na pevno, ale necháme ich voľne “dýchať”. :) Ak by sme príliš uťahovali, látka na košeli by sa všelijako sťahovala a vo finále by to nepôsobilo až tak pekne.

Oproti prvému stehu vyšijeme druhý, medzi ne pridáme tretí

a napokon štvrtý. Vyšívame ich tak, aby sme v strednej časti sedmokrásky nechali malý priestor.

Ak máme štyri lupienky vyšité, teraz medzi každé dva vyšijeme znova po jednom lístku.

Až nám vznikne takáto kvetina.

V tomto kroku si vezmeme žltú vlnku / mulinku.

Steh vedieme zo spodnej časti a následne vytvoríme obyčajný uzlík,

ktorý v strede utiahneme

a ukončíme tak, že ihlu vedieme znova do strednej časti kvetu a na rubnej strane košele vlnku zaviažeme a odstrihneme.

Tým máme sedmokrásku hotovú. :)

Takto ich postupne vyšívame nepravidelne či pravidelne jednu vedľa druhej až pokiaľ nie sme s výsledkom spokojní. A takto vyzerá môj výtvor. :)

Majte krásny víkend. :)

Soňa 

Rada by som Vám predstavila moju novú kolekciu drevených dosiek na krájanie. Pod mojou značkou dominnhandmade sa venujem hlavne vypaľovaniu do dreva - pyrografii. Rada varím aj pečiem, preto som sa rozhodla tvoriť v zmysle môjho hesla: "Som za estetické kuchyne". Predstavím Vám moje kuchynské dosky a rada Vás inšpirujem aj na blížiace sa veľkonočné pečenie.

Prvá doska vznikla ako nápad. Nápad, že to skúsim s vypaľovaním aj do kuchynských dosiek. Zobrala som kúsok lesa, lúky a záhrady a všetko som to postupne nakombinovala na túto dosku. Mak, ihličie, kvietky, lístky, púpavy. To všetko na nej môžete nájsť.

Keďže sa mi toto tvorenie zapáčilo, pokračovala som ďalej. Začala vznikať kolekcia dosiek. Mám rada Holandsko. Páčia sa mi ich veterné mlyny a nekonečné plantáže pokryté pestrofarebnými voňavými tulipánmi. Preniesla som pomyslenie na túto vôňu na dosku.

Čo tak zostať v krajinkárstve a inšpirovať sa aj na Slovensku. Labuť je pôvabný vták a pri pomyslení na labutie jazero mi bolo hneď jasné, aká krajina mi bude námetom pre ďalšie vypaľovanie. Vznikla teda táto labuť, ktorá si na svojom jazere hľadá lásku. Možno sa jej to podarí práve vo vašej kuchyni.

Rozhodla som sa zostať pri tvorení ešte na Slovensku. Vedela som, že na ďalšiu dosku chcem zakomponovať naše nádherné vrchy. Vznikla tak táto doska s domčekom v horách. Domček je celý drevený a čas v ňom plynie pomalšie. Je to presne ten domček, do ktorého sa človek utiahne, keď potrebuje spomaliť a naplno si užiť čaro prítomného okamihu. Niečo také sa dá aj v kuchyni. Prevoňať koláčom celý dom, užiť si jeho prípravu, počkať na vychladnutie, rozkrájať ho na tejto doske a vychutnať si jeho chuť.

Zostala mi ešte jedna čistá doska. Chvíľu mi trvalo, kým som zistila, čo do nej chcem vypáliť. Po pár dňoch rozmýšľania som na to však prišla. Mojou múzou pre toto tvorenie sa stala monstera. Monstera - ohromujúca rastlina, ktorá si v každom dome získa pozornosť. Pri pohľade na hotovú dosku som zistila, že dojem a pozornosť monstera vzbudzuje aj na nej. Táto doska vie výborne poslúžiť aj ako dekorácia.

Predstavila som Vám moju kuchynskú kolekciu. Verím, že Vás zaujala. Rada Vás ešte inšpirujem na veľkonočné pečenie.

Zbožňujem Vianočku a preto som veľmi rada, že aj Veľká noc má jej verziu. Našla som recept na tento Veľkonočný mazanec a som si istá, že ho budem piecť aj na Veľkú noc. Upiekla som si ho na skúšku a môžete mi veriť, je naozaj výborný. Použila som špaldovú a pohánkovú múku, bezlaktózový tvaroh a do cesta som primiešala vlašské orechy, sušené ďatle a sušené marhule. V tradičných receptoch sú mandle a hrozienka namočené v rume. Keďže som nemala po ruke rum, vytvorila som si svoju vlastnú kombináciu, ktorá sa mi osvedčila. Ak ešte neviete, čo budete piecť, odporúčam Vám prelistovať kuchárske knihy a pohľadať recept na Veľkonočný mazanec. Ukážem Vám jeho fotky, škoda, že s obrazom sa nedá preniesť aj vôňa.

No a to by bolo už, naozaj, všetko z mojej dielničky a kuchyne. Verím, že som Vás inšpirovala a že sa Vám moja kolekcia páči. Budem rada, keď si ju obzriete aj v mojom obchodíku a ak sa Vám niektorá zapáči, podporíte kúpou moju tvorbu.

Želám Vám krásny deň a pohodové veľkonočné sviatky v kruhu najbližších!

Ahojte, všetci ❤
Volám sa Diana. Som z Ukrajiny.
Prebačte za chybný text, ešte len učíme sa po slovensky.
Už 5 rokov hačkujem hračky pre malé detičky a milujem svoju prácu.

Mali sme včera prechádzku z kamarátkou. A chytili sme takých pekných veľkonočných zajačikov. 

Páči sa vám?

Nosenie šiat má v každodennom živote viac výhod než sa na prvý pohľad zdá. Možno patríte skôr medzi nositeľky nohavíc, lebo sú naoko pohodlné a nenáročné. Pravdou je, že nosenie šiat nie je o nič komplikovanejšie.

(Multifunkčné smaragdové šaty oblečiete na jar a aj v lete. Viac informácií TU.)

Kým k nohaviciam musíte zvoliť správny top, tričko, navyše doladiť farbu, pokiaľ majú vzor, k šatám nepotrebujete nič, pretože pokryjú hornú aj dolnú časť tela. Takže stačí už len doladiť topánky, prípadne svetrík, bundu, kabát alebo doplnky. Inšpirujte sa napríklad nasledujúcimi jednoduchými outfitmi s variáciami "legendárnych" modrých šiat. 

(Modré šaty s oranžovým aztéckym pásikom, ktoré majú 2 spôsoby viazania. Viac info TU.)

(Modré šaty s hnedou čipkou v páse a vintage lodičkami.)

Teplé jarné dni striedajú chladnejšie chvíľky. Výhodou šiat je, že ráno môžete kľudne vyraziť do ulíc s hrubšími pančuchami, ktoré v prípade popoludňajšieho oteplenia vymeníte za tenšie, alebo prípadne ich vyzlečiete a odložíte do kabelky. Nohavice túto výhodu nemajú. Keď si ich vyhrniete (ak to strih umožňuje), nebude vám oveľa príjemnejšie, jedine že by ste si ich stiahli úplne, ale asi neplánujete behať po ulici len v gaťkách haha. 

(Hnedé variabilné šaty majú trištvrťový rukáv, ktorý po vyhrnutí dodá šatám krásny šmrnc.)

(Viete, že tieto lososovo ružové šaty je možné obliecť aj ako sukňu? Viac info TU.)

Ďalším plusom šiat je, že vás netlačia v páse, keď sa v práci poriadne na obede najete. Netlačia ani na stehnách, ani v sede a dokonca ani na lýtkach (populárna nevýhoda skinny jeans, ktoré kvôli tejto vlastnosti občas ani nemôžete vyzliecť). Dokonca vám nebudú ani padať, pokiaľ počas dňa pri prechádzke náhodou nečakane schudnete.

(Čierne čínske šaty - fotené cez okno, modelka influencerka Dorota Noon.)

V šatách sa veľmi príjemne sedí a pohybuje. K tomuto odseku musím pridať, že šaty majú schopnosť skryť nedokonalosti postavy, a pokiaľ si vyberiete správny strih, zvýraznia to, čo je na vašej postave najlepšie. Viete, aké šaty vám najviac pristanú a čo sa vám v nich na vás najviac páči? Napíšte do komentárov :)

(Staroružový detail v hornej časti týchto a predchádzajúcich šiat je vystrihnutý zo staršej zachovalej vintage blúzky. Šaty nájdete kliknutím TU.)

Šaty krásne dopĺňajú ženskú eleganciu, postavu, podstatu a krásu, navyše sú veľmi pohodlným kúskom, ktorý by vám v šatníku určite nemal chýbať. Pritom ani nemusia byť elegantné, aby zdôraznili ladnosť ženskej figúry. Výber je široký - od street stylu, cez vintage a retro kúsky, mini sexi šatičky, dlhé široké boho a hippie šaty...

(Tieto čierne šaty so zlatými gombíkmi sú osobne moje najobľúbenejšie zimno jarné šaty. Príjemne zahrejú, keď je trochu chladno a skvelé je na nich to, že sa dajú obliecť aj ako sukňa, vďaka čomu mi šetria veľa miesta v šatníku.)

(A tieto sú moje najobľúbenejšie jarné Boho šaty. Ich výhodou je, že sa dajú obliecť aj v lete a to hneď na niekoľko spôsobov. Viac info TU.)

Ako vyzerajú vaše obľúbené šaty? Ktorý strih máte najradšej? Máte ich zo Sashe? 

Všetky kúsky uvedené v tomto článku nájdete na www.sashe.sk/majoranka.

Mária Reváková / majoranka

Plniť si sen o industriálnom domove nemusí byť vôbec zložité i keď uznávam, že je to téma na niekoľko článkov. Tak trochu zvažujem, či bude prínosné načať túto tému zrovna falšovaním, hmm, ale ak výsledok bude stáť za to, prečo nie? :)

Poďme teda mierne podvádzať a vytvorme si spolu z kartónových písmen krásny industriálny nápis s kovovým efektom.

V zásade toho nebudeme potrebovať k tvorbe veľa, základom sú kartónové písmenká, ktoré si môžeme hotové zakúpiť alebo pokojne doma na kolene vyrobiť.

Tie moje sú zakúpené, to ste iste pochopili, ale do jedného megaveľkého ručne vyrábaného sa chystám veru pustiť, to však bude už súčasťou iného žurnálu.

Základ by sme mali a ďalej potrebujeme:

• pre minimalistov už len dve položky, ako udávajú šikovní tvorcovia:

1. čiernu farbu v spreji
2. metalickú striebornú farbu

• pre mňa a ostatných špekulantov všetko, čo medzi domácimi zásobami nájdete a usúdite, že by mohlo fungovať :)

Medzi mojimi pomocníkmi nájdete:

ako podkladovú vrstvu:

• grafitový kriedový sprej
• svetlomodrú kriedovú farbu v spreji
• tabuľovú farbu
• zinkový sprej

ako vrchnú vrstvu:

• metalickú farbu čiernostriebornú
• metalickú farbu striebornú
• metalickú farbu modrostriebornú
• grafitový metalický vosk

Všetky tieto úžasnosti nakúpite pod jednou strechou v skvelom obchodíku u šikovnica

Nebojte sa, v praxi som ani zďaleka nevyužila všetko, tento článok by musel byť nekonečný... a navyše predstavte si len tie hodiny rozmýšľania, aké kombinácie a variácie použiť!

Možnosti sú naozaj nekonečné, preto si poďme rýchlo povedať to najdôležitejšie a to je POSTUP:

V prvom rade si premyslím a následne aplikujem podkladovú vrstvu. Z pestrej palety vyššie som si vybrala tieto tri možnosti:

1. odborníkmi odporúčaná čierna farba (u mňa grafitová - písmeno "B")
2. kriedová sivomodrá farba (moja ♥-vka - písmeno "L")
3. zinková farba (viď písmenko "T")

Odporúčam si na aplikáciu sprejových farieb vyrobiť z obyčajnej kartónovej krabice takéto praktické "hniezdočko".

Keď máme nasprejované základné vrstvy na jednotlivých písmenkách, môžeme pristúpiť k ďalšej a zároveň poslednej a najdôležitejšej fáze projektu - aplikácii metalickej vrstvy.

Tu som pracovala s dvomi produktmi už vyššie spomenutými:

1. metalická farba čiernostrieborná (Glamour)
2. metalický vosk grafitový (Wax paste)

Postup pri nanášaní vrchnej metalickej vrstvy je jednoduchý, stačí mať tupovací štetec. Že nemáte? Poďme si ho teda rýchlo vyrobiť:

Pripravíme si hubku na riad a štipec na prádlo.

Hubku prehneme na polovicu a voľné konce pricvikneme kolíkom na prádlo... a máme hotovo!

S touto jednoduchou pomôckou už len potom aplikujeme kryciu metalickú vrstvu na jednotlivé písmenká.

Napríklad na písmeno "T" nastriekané zinkovým sprejom použijeme grafitový metalický vosk...

...a tu je výsledok

Na grafitovým sprejom nastriekané "B" a "I" použijeme oba dokončováky.

Písmenku "I" dáme kovový look pomocou čiernostriebornej farby

a písmenko "B" prifarbíme grafitovou metalickou voskovou pastou.

Porovnať si ich môžeme na obrázku nižšie... "I" verzus "B".

Tiež si môžeme pozrieť ako vyzerá písmenko len vo verzii sivomodrý sprej - písmenko "L" a písmenko nasprejované sivomodrou a s aplikovanou grafitovou voskovou pastou - písmenko "E".

Ak ste sa preklikali týmto postup až sem, ste úspešne za vodou a máme hotovo.
INDUSTRIAL nápis je na svete.

Sekne mu to aj na telke :)

i na drevenom podklade...

Môžeme si vytvoriť aj ombré písmeno (v mojom prípade väčšie písmeno "D"), kde aplikujem postupne tri rôzne spreje, od grafitového, cez zinkový až po sivomodrý a dotváram grafitovým voskom. A tie "stekance" mi vôbec nevadia, práve naopak!

No nie je fotogenické?

POZOR, ešte nekončíme, zatiaľ nie!

Asi by som to nebola ja, ak by ma netrápilo, či podobné falšovanie môže fungovať aj na iných povrchoch.
Čo tak si podobnou cestou na KOV premeniť PLAST či SKLO? 

Tak poďte so mnou skúsiť sfalšovať:

• kovovú (pôvodne plastovú) nádobku
• kovový (pôvodne sklenený) kalamár

Premena plastovej nádobky

Postup nebudem znovu opakovať, je rovnako jednoduchý ako pri kartónových písmenkách.

Po poriadnom preschnutí podkladovej sprejovej farby si naaplikujeme kryciu metalickú vrstvu.

Podľa chuti dotvoríme kovovým komponentom a máme hotovo.

Môj mini INDUSTRIAL zátišník :)

Premena skleného kalamára

Rovnaký postup ako doteraz a čoskoro máme výsledok, aha...

Kto uhádne ako som stvorila nápis INK na vrchnáčiku kalamára? :)

Ospravedlňujem sa opäť za záplavu sivomodrej a grafitovej... prisámvačku som mala v ruke aj ružový sprej, no nevydalo tentokrát, snáď nabudúce :)

Do sfalšovania

Lisbet

Áno, je to tak. Napísala som knihu a volá sa Róza. Teda, ja som ich napísala viac... oj, že či! - príbehov mám na mysli, ale len Róza to dotiahla do knihy. Zatiaľ. 

Stále sa pri nej cítim tak všakovako. Občas, keď mi na ňu oko padne, vezmem ju do ruky a len tak v nej listujem. Obzerám si ju... obraciam hore-dole a aj sa samej seba pýtam, či je toto ozaj kniha? Nie je to len katalóg... alebo čosi ako časopis? Alebo hra niekoho, kto si myslel, že by mohol byť spisovateľ? Je to vážne "kniha" a vážne ju ľudia čítajú a potom, ešte vážnejšie... ozaj sa im páči? A nemyslia si aj oni, že je to len katalóg?

Neviem prečo mám také myšlienky... Málo sebadôvery alebo len prostá reakcia človeka, ktorý odkedy mu pamäť siaha dúfal, že bude "spisovateľ", ale teraz už vyrástol a trochu aj zostarol a okrem písania ho trápia praobyčajné "životné veci" ako domáce úlohy syna, nevyplatený matematický klub či koľko plynu sme tento mesiac spotrebovali? 

I preto Rózu ovoniavam. Jej vôňa je istá... Róza vonia ako pravá kniha. 

Tak prečo nevyletieť s rukami do vzduchu a netlieskať si? Keď mi Rózu vôbec po prvýkrát podával do ruky môj muž povedal: ,,Teraz môžeš oslavovať!" Ibaže ja som neoslavovala. Doteraz nie. Ruky mám dole pri tele a to najmä preto, lebo s rukami hore vo vzduchu sa hlúpo kreslí a ani písanie takto nie je dvakrát pohodlné a... to je presne to, čo ja robím. Teda... väčšinu času. :) 

Ono, to ani nemusíte byť spisovateľ, aby ste tak nejak vytušili, že stvoriť knihu je mravenčia práca. Ak ste perfekcionista ako ja, tak ešte niekoľko násobne viac. Lebo... ja síce nepoznám iného perfekcionistu, čo tvorí... ale ja vám slovíčka hladím a hladím ako kamene vo vode... dokiaľ z nich nemám okruhliaky. Smejem sa. To však skôr nad tým, akým smerom sa v blogu uberám a aké hlúposti vám tu píšem. A to som vám len chcela nejako veľkolepo oznámiť, že mám knihu a nie môj chorobne nadržaný spôsob tvorenia, ktorý môj muž nazýva mojím vlastným svetom alebo bublinou, v ktorej vraj trávim neskutočne veľa času a... tí, čo máte bubliny, zbytok poznáte. 

Ale to viete, ja som mala v pláne napísať knihu omnoho skôr! Keď som ešte chodila na základku a moje slohy končili hviezdičkami. Keď som na Hviezdoslavovom Kubíne recitovala vlastnú rozprávku, keď som na gymnáziu písala slohy nielen pre seba, ale aj pre svojich spolužiakov, keď ma pozvali na tribúnu (to slovíčko znie tak hrozne!), aby som prednášala svoje dielka pred celým mestom... a uj, ešte keď moje majstrovské veľdiela uznali aj slovenskí spisovatelia a odmenili ma víťazstvom! Vtedy som mala v pláne, že až vyrastiem, budem spisovateľka! Ibaže ja som vyrástla a nič. Už som mala vyše 30 a mojou kariérou bol "babysitting" a "housekeeping", keď ma istý tatino istej anglicky rodiny potľapkal po pleci a povedal: ,,Nič neboj, ešte je čas. Aj Beatrix Potterová rozbehla svoju kariéru v 32."

Ibaže ja mám 38. Ešte zopár dní. :) A až teraz dýcham vôňu mojej prvej knihy. Nijaké vydavateľstvo... "len" vlastné náklady. Viete, finančne ma podporil Mercedes Benz. Som im za to nesmierne vďačná! Hoci... vydavateľstvo by bola iná káva... no zase, takto sme sa o vydaní knihy dozvedeli veci, o akých by sme sa ináč zaručene nedozvedeli...

Nuž teda, napísala som knihu. Volá sa Róza. Je to dievčatko, čo žije na vysokej skale a veľmi rada pečie a má sny a dobré srdce. Je ochotná pomôcť, lebo ináč nevie a jej pomoc sa jej raz ako bumerang vráti späť a obráti jej osamelý život na skale hore nohami. Hovorí sa, že za dobré dobré nečakaj. Ale v  mojej knihe to neplatí! 

Mám Rózu rada. A zdá sa, že vy tiež. Myslím tým tých z vás, čo ste si už Rózu kúpili a písali mi späť pochvalné slová. Utopiť sa v nich by mi bolo málo! A potom fotky! Vás a vašich detí a Rózy medzi vami... Neuveriteľné! Neuveriteľné....

Čo sa týka mňa, ja už Rózu dávno nemám na stole. Je schovaná v šuplíku. Jej miesto na stole zabrala Malena. Zrovna dnes som ju dokončila. A od zajtra to už bude Maruška. 

Viete, ja nerada dávam sľuby. Lebo človek nikdy nevie, čo sa môže stať a ja beriem veci vážne a taký sľub, to je ako hotová hora na pleciach! Ibaže, tu urobím výnimku... ja Vám sľúbim, že sa pokúsim dotiahnuť svoje príbehy až do konca... myslím tým do knihy. Neviem, koľko sa mi ich podarí ozaj "pretaviť", lebo taká kniha je dosť nákladná vec... a to poznáte, že áno?... že človek mieni a život mení, ale čo sa bude dať, ja sa posnažím. A ktohovie... možno sa raz o mne budú deti učiť na hodinách literatúry. :) 

Smejem sa a cinkám... na záver, lebo tam by mali zvonce zvoniť, no ja mám radšej zvončeky... tak len tak... CINK CINK CINKY LINK. 

Tento návod na maľované vajíčka vznikol už pred dvoma rokmi, no až dodnes čakal na svoju chvíľku.

Nejak som ho nestihla spracovať, prešla sezóna a žurnál ostal takmer úplne zabudnutý, kým som naňho nenatrafila pri triedení počítača. Mám z neho radosť, lebo mi momentálne neostáva veľa času na DIY projekty. Navyše táto téma je momentálne mimoriadne aktuálna a ja teda vyťahujem dvojročný žurnál zo "šuplíka", aby som sa s vami o neho mohla podeliť ;)

Výhodou návodu je, že ho pomocou pečiatok a odtlačkov zvládnu aj menej zdatní maliari a výsledok vyzerá veľmi efektne. Veď posúďte...

Na modrotlačové vajíčka potrebujeme:

- akrylovú farbu + štetec

- špajle (niekto to nazýva špilky)

- predmety na odtlačky napr. špendlíky, kúsky kartónu atď.

Na zdobenie môžete použiť aj nenamaľované vajíčka, hlavne ak máte domáce, bez pečiatky, veď majú krásnu farbu. Môžete ich odtláčať modrou alebo červenou farbou a máte o starosť menej :)

Moje vajíčka však pečiatky mali, zatrela som ich teda modrou akrylovou farbou.

Akrylová farba je stála, neotiera sa, má pekný lesk, nešpiní a nezmýva sa, ako napríklad temperová.

Môj malý, vtedy dvojročný, pomocník :)

Aby ste si nešpinili ruky, pomôžte si pri maľovaní špajlou, ktorú potom môžete zapichnúť napr. do kvetináča, aby vajíčka krásne uschli.

Pripravíme si pečiatky, napr. špendlíky s rôznymi veľkosťami hlavičky. Pre ľahšiu manipuláciu je dobré zapichnúť ich do ceruzky s gumou ;)

Namočíme do farby a bodkujeme.

Keď si nastriháte rôzne dĺžky kartónov, môžete sa vyhrať s ďalšími tvarmi. Napr. čiarky...

...a kratšie čiarky...

...plus bodky... a vzniknú vám roztomilé bylinky :)

Alebo kvietky...

Kartón ohnete a viete vytvoriť pekný cik-cakový vzor.

Tak čo poviete, nie je to nič ťažké, však? :)

Touto jednoduchou technikou si môžete vytvoriť krásne vajíčka aj s deťmi, prípadne vymyslieť iné pečiatky, či farebné kombinácie... fantázii sa medze nekladú. 

Ďakujem za pozornosť, verím, že som vás inšpirovala ;)

Sviatky plné pohody, jedla a radosti praje,

vaša Ammyla!

Ako sa vlastne dá taká deka vytvoriť? Ak by som si chcel/a vytvoriť svoju s vlastným podpisom (či už ako dar pre mamku/ženu/svokru… alebo len pre vlastné potešenie), je to zvládnuteľné?

♠Pri tejto príležitosti vám ponúkame ZĽAVOVÝ KÓD 15% na frensia merino sortiment. Použite kód: FRENS15 (platnosť do 22.4.2019)♠

Poviem vám, áno, je. Pripravili sme si pre vás podrobný fotopostup, ako to hravo zvládnuť len za pomoci vlastných rúk a z pohodlia vášho jedálenského stola.

Na tvorbu potrebujeme len dve veci:

• klbko obrej merino vlny – ľubovoľné množstvo (zakúpite ju u nás tuto )
  
• chuť tvoriť (také klišé☺)
  

Tak, poďme na to!

Z klbka si odvinieme kus vlny a jej začiatok prekrížime do rybičky.

Povytiahneme dlhší koniec vlny cez vzniknuté bruško/oko a pritiahneme. Vznikol nám prvý uzol, prvé očko.

Teraz budeme vytvárať šírku deky – začiatočnú reťaz. Cez prvé oko zase raz povytiahneme dlhší koniec vlny tak, aby vzniklo druhé očko v rovnakej veľkosti. Toto opakujeme kým nevytvoríme ľubovoľnú šírku deky. Vzhľadom nám má prvý rad pripomínať vrkoč.

Moju šírku deky tvorí 7 očiek.

Poďme vytvoriť druhý rad. Urobíme ďalšie očko, ktoré však nasmerujeme smerom do 90 stupňového uhlu. Druhý rad utvárame prevliekaním očiek vlny cez už vzniknutý prvý rad deky.

Očká prevliekame vždy zvnútra/od spodu smerom von. Je veľmi dôležité, aby boli všetky vytvorené oká rovnakej veľkosti. Dávajte si na to pozor hneď od začiatku a ak sa vám niektoré nezdá, radšej ho opravte. Ak by ste mali oká veľkostne nerovnaké, na konečnom vzhľade deky to bude očividné = nebude pekne úhľadná.

A máme druhý rad. Tretí až predposledný rad tvoríme prevliekaním očiek cez už vytvorené očká až pokiaľ si nevyrobíme takú dlhú deku, akú chceme mať.

Ideme na posledný rad. Začneme ho klasicky – ďalším očkom, ktoré však urobíme raz tak väčšie ako tie predošlé. (Všetky záverečné oká majú byť raz tak väčšie ako klasické. Je to preto, aby sa deka na konci nezužovala.) Toto oko zvrchu preložíme cez susedné oko a vznikne nám dvojočko.

Cezeň opäť povytiahneme vlnu a následne vzniknuté oko preložíme na susedné oko.

Znovu nám vznikne dvojočko.

Proces opakujeme až po posledné očko.

Deku zakončíme odtrhnutím vlny z klbka a zatiahnutím záverečného uzla.
Koniec deky zakamuflujeme tak, aby ho nebolo vidno a aby sa nevyberal von.

Hotovo!♡ Nakoniec si očká na deke prstami esteticky ponapravujeme tak, aby sa nám výsledok páčil.

♠A ešte raz vám pripomínam zľavový kupón 15% na celý obro sortiment frensia merino.☺ Aj na vlnu. Stačí len v košíku použiť kód: FRENS15 (PLATNOSŤ DO 22.4.2019)♠

Dúfam, že sa Vám návod páčil a vedeli ste si podľa neho vytvoriť tú vašu ovečku.♡ Ak by ste si s niečím nevedeli rady a potrebujete pomoc, napíšte mi dolu do komentára či do správy. Rada pomôžem.☼ 

Do pletenia, kamaráti!

S láskou k vlne