![]()
Ak ste sa aj vy zamilovali do bodkovaných výrobkov z dielne Majolika-R, tak sa pripravte na prekvapenie. Chutné bodkovance sú totiž odvážnym nápadom Renáty Hermysovej, ktorá neúnavne pracuje na tom, aby jej chránená dielňa zachovala tradíciu slovenskej ľudovej majoliky a zároveň ponúka slovenským zákazníčkam lákavé a praktické riady. Všetky výrobky a výrobný priestor dýcha atmosférou poctivej ručnej práce. Tím, ktorý zostavila, skúsenými ťahmi vyrába hmatateľné kúsky našej vlastnej tradície. Nakuknite do ich unikátnej dielne a prečítajte si, ako jedna cieľavedomá žena udržiava naše kultúrne dedičstvo živé.
Aký je výrobný proces vašich šálok?
Je celkom dlhý, trvá tak dva až šesť týždňov. Sme jedna z posledných majolikových dielní na Slovensku, v ktorej sa deje kompletný proces výroby. Zarábame si hlinu, točíme na hrnčiarskom kruhu, odlievame, vypaľujeme a maľujeme. Všetky ostatné dielne postupne zatvorili. Nemám preto vôbec problém vám povedať náš výrobný postup, chceme aby toto remeslo ostalo živé.
Realita je taká, že my sa tu už vlastne snažíme zachrániť naše kultúrne dedičstvo - majoliku. Naše maliarky sú jedny z posledných majolikových maliarok na Slovensku. Umeleckú strednú školu zatvorili pred štyrmi rokmi. Ak to naša dieľňa neustojí, neostane už nikto.
Poviem vám, ako prebieha výroba našej šálky a podšálky, je to jeden z našich najpopulárnejších výrobkov. Najprv dovezie nákladné auto hlinu a my ju uložíme ju na ložisko. Odtiaľ ju potom berieme do mlecieho bubna, v ktorom sa melie hlina s vodou. Precedí sa cez vibračné sito, kde sa oddelia nežiaduce látky a potom táto tekutina putuje do kalolisu. Pomocou mebmbránovej pumpy sa doň poriadne natlačí a prebytočná voda odkvapká. Vo vnútri kalolisu ostáva tuhnúca hlina, ktorá sa tvaruje do plátov, veľkých ako pizza.
Tieto pláty sa vyberú a podľa potreby dajú do šneku, čo je vlastne taký mäsový mlynček, z ktorého vychádzajú dlhé šulce hliny, ktorá je pripravená na spracovanie. Celý tento proces trvá asi týždeň a robíme ho v tejto miestnosti, ktorá je na to špeciálne upravená.
![]()
![]()
Ďžbánkar si spracovanú hlinu berie k sebe do džbánkarne a na kruhu z nej vytáča výrobky. Niektoré výrobky sa vytáčajú ručne, iné sa odlievajú v sadrových formách. Naše šálky točí Marek, ktorý je jeden z top desiatich najšikovnejších džbánkarov na Slovensku a v Čéchách. Má viac ako 20 ročnú prax.
![]()
![]()
![]()
Marek vytočí naraz asi 30 - 40 kusov, lebo vytočiť len jeden by sa neoplatilo, a dá ich na policu, aby skožovateli. Po niekoľkých dňoch spraví úšká, pomocou nášho pomocníka, ktorého sme si vyrobili. Vytlačí si pásik hliny, ktorý pokrája na slížiky, vytvaruje z nich uško a prilepí ho. Šálka s uškom ide znova tuhnúť na regál. Potom vytočí pod-šálku, ktorá je zospodu neformená, preto sa po niekoľkých dňoch obtáča. Je to dôležitý krok na dorobenie tvaru výrobku, lebo keď sa podšálka vytočí, nemá fizel - spodnú časť, na ktorej môže tanierik stáť. Marek vezme cydlinu a obtočením ho vytvaruje. Po zatuhnutí retušérka výrobky poumýva, aby boli krásne hladké.
![]()
![]()
![]()
![]()
Keď má šálka asi päť percentnú vlhkosť, môžeme ju vložiť do pece na prvý výpal. Naše pece majú 300 litrov, takže vždy čakáme, kým máme dosť výrobkov, aby sme ich mohli naukladať na poschodia. Prvý výpal pálime na 1 040 stupňov a trvá to celú noc. Výrobky potom celý deň chladíme. Keď idú do pece, sú šedivé, ale keď ich vytiahnete, sú červené, pretože obsahujú veľa železa.
![]()
![]()
![]()
Vypálené výrobky naukladáme do krabíc a uložíme do prežahového skladu. Tam skladujeme všetkých 200 druhov našich výrobkov.
Vy máte toľko výrobkov? Na SAShE ich máte 70 kusov.
Áno, na SAShE máme totiž špeciálny sortiment. Vyrábali sme najmä majoliku, ale na SAShE sme chceli prísť s niečím špeciálnym. Majolika zaujíma najmä turistov, slováci majú radšej modernú keramiku. Majoliku kupujú, keď cestujú do zahraničia.
![]()
![]()
![]()
![]()
![]()
Naše šálky majú špeciálnu ružovú, alebo mentolovú glazúru, ktorú si miešame sami. Do glazúry ponára vypálené šálky maliarka od oka. Je to veľmi dôležitý krok a musí vedieť, ako to spraviť. Šálka sa znova usuší a potom ju vezme do rúk Andrejka a začne maľovať bodky. Nanáša glazúru niekoľkokráť, aby boli pekne guľaté. (Andrejka: Niekedy bodkujem aj v spánku!) Keď je šálka obodkovaná, znova putuje na policu, kde čaká na druhý výpal. Ten má 980 stupňov - snažíme sa vypaľovať výrobky na vysokom stupni, aby vydržali aj umývačku alebo mikrovlnku.
Vydržia aj rúru?
Šálky nie, pretože sú z jemnej hliny, z ktorej sa dobre vytáča. Do rúry sú vhodné výrobky zo šamotovej hliny. Chystáme nový výrobok - pekáč lenivej ženy. Bežne ho robíme v majolikovom prevedení, ale pre SAShE bude ružový! Ideálny na kura. Chystáme aj citrusovník - na odšťavovanie citorónov alebo grepov a chceli by sme dorobiť aj taniere.
Koľko ľudí sa podiela na výrobe jedného výrobku?
Celkovo u nás pracuje 9 ľudí, z toho je päť s hendikepom. Na jednom výrobku spolupracuje plus-mínus šesť ľudí, z toho dvaja s hendikepom, ktorí sú u mňa na stálo. Chodí ku mne ešte jedna slečna s psychickým hendikepom, skúšame to spolu.
Šálka je navonok jednoducho vyzerajúca vec, ale nie je to tak. IKEA to má jednoduché, všetko je z jednej formy. Naše šálky sú iné, každá jedna dostane dušu. Každý člen nášho tímu do tej šálky vkladá seba. Je na nej kopec podpisov, ktoré nie je vidieť. Je to z nej cítiť. Keď šálku dokončíme, nalepíme na ňu našu ochrannú známku a je hotová.
![]()
![]()
Aká je vaša úloha?
Moja úloha je, aby všetko fungovalo (smiech)! Vymýšľam výrobné postupy, manažujem výrobu, robím administratívne práce... som dievča pre všetko. Keď mám voľnú nedeľu, rada tvorím svoje výrobky. Milujem keramiku (smiech)!
Ako dlho sa venujete keramike?
Od sedemnástich rokov. Bola som učnica, bola som vedúca dielne, založila som vlastnú dielňu a teraz som ju pretransformovala na chránenú dielňu. Vo svojich 21 rokoch som kúpila tento dom, ktorý mal pôvodne len 55 metrov štvorcových. Musela som si požičať peniaze od rodiny, ale dala som sa na boj, tak som bojovala. Postupne som tu pristavovala jednotlivé miestnosti a poschodia. Bol to trochu nekonvenčný postup, ale každý skúša, ako mu košeľa stačí. Teraz mám 350 metrov štvorcových výrobného priestoru, skombinovaného s predajňou, skladom, kanceláriou a obytným priestorom.
![]()
![]()
![]()
Keď som bola v ôsmej triede, rozhodovala som sa medzi pedagogikou a keramikou. Mala som sen, že budem pracovať s deťmi a pomáhať - že budem viesť detský domov. Do istej miery sa mi to aj splnilo - pracujem s dospelými luďmi, ale často je to, ako práca s deťmi (úsmev). Raz je to ľahké, raz úsmevné, raz náročné, ale celé je to veľmi fajn. Chcela by som všetkým dokázať, že pracovať s hendikepovanými zamestancami sa dá.
Je chránená dielňa náročnejšia, ako bežné podnikanie?
Áno, je. Skôr by som ju odporučila ľuďom, ktorí už majú dobre rozbehnutú výrobu. Je jednoduchšie ľudí postupne integrovať, ako byť chránená dielňa hneď od začiatku. Úprimne si myslím, že treba mať v zálohe finančné prostriedky, aby ste sa nebáli, že nebudete mať na živobytie. Treba zvážiť, či na prácu s hendikepovanými máte priestor, čas a prostriedky.
Zvládate udržiavať vašu dielňu v pluse?
Ako kedy. V našej existencii nám veľmi pomáha náhradné plnenie. A musíme sa snažiť. Máme tri prejdane po Slovensku, kde nakupujú najmä turisti, máme špeciálny sortiment na SAShE a robíme aj na zákazku, napríklad teraz kachličky do kuchyne. Stále sa snažím hľadať odbyt.
Občas musím dielňu dotovať príjmom z môjho druhého podnikania - vínnej pivnice, kde organizujem hostiny alebo svadby. Pomáha mi aj manžel, ktorý tiež podniká a napríklad nám platí účty za kúrenie. Bez jeho pomoci by som to tu nedokázala vybudovať a nezvládla udržať dielňu ako chránené pracovinsko.
![]()
Za svoju prácu ste dostali už aj niekoľko ocenení. Ktoré vás najviac tešia?
Tešia ma všetky, veľmi si ich vážim. Radničkine trhy v Bratislave ma ocenili za dlhodobé rozvíjanie výroby a uchovávanie tradície slovenskej majoliky, čo bola pre mňa veľká pochvala a uznanie. Tento rok som vyhrala aj Podnikateľku roka, čo bolo veľmi veľké prekvapenie.
Nevedeli ste, že ste v súťaži?
Nevedela. Prihlásila ma moja kolegyňa Klaudia, potajomky. Ráno som si našla v e-mailovej schránke potvrdenie o registrácii. Vravím si, aha, dobre… Potom som si pozornejšie prečítala e-mail. Bola v ňou zahrnutá aj pôvodná prihláška, ktorú za mňa vyplnila Klaudia. Keď som si ju prečítala, mala som pocit, že som vlastne už vyhrala. Klaudia je moja pravá ruka, ktorej absolútne dôverujem a som veľmi vďačná za náš vzťah.
![]()
![]()
![]()
Našu dielňu prišli hodnotiť dámy z agentúry Slovak Business Agency a potom mi bolo oznámené, že som sa dostala medzi top 15 živnostníčiek roka 2015. Už to bolo pre mňa super. Pozvali nás na galavečer do hotela Devín, kde sa o nás úžasne starali. Mali sme nácvik, spravili nám vizáž a ja som do poslednej chvíle nič netušila. Potom odrazu moderátor vyhlásil… "kategóriu Úspešná živnostníčka roka 2015 vyhrala Renáta Hermysová!" Bola som taká prekvapená, že som nevedela odpovedať na jeho otázky. Všade boli kamery, priamy prenos, ľudia z ministerstva hospodárstva…
Po toľkých rokoch mojej práce som veľmi šťastná, že si niekto všimol keramickú tvorbu a tento štýl podnikania a že ohodnotili chránenú dielňu.
V akom stave je podľa vás keramika, ako remeslo?
Toto remeslo nie je otvorené, zaniká. Škola v Pezinku je už šesť rokov zavretá. Vláda by si mala všimnúť, že toto remeslo vymiera. Nejde len o remeslo, majolika je naša tradícia. Ja to ešte s mojou dielňou pár rokov vydržím, snažíme sa získavať zákazky, ale neviem, ako dlho. Potom, keď bude chcieť niekto vyhrabať niečo na prezentáciu našej krajiny, tak už nič nebude.
Existujú nejakí iní výrobocovia majoliky na Slovensku okrem vás?
Existujú maličkí, ktorí doma popri práci vyrábajú a nemajú dielňu. Sú veľmi šikovní, ale vedia, že ich keramika neuživí. Ja viem, že aby sa táto dielňa uživila, tak musí mať tím, ktorý je schopný keramiku dorobiť. Musím mať v dielni džbánkara, retušéra, niekoľko maliarov, baličov… Dielňa s tímom šikovných ľudí má šancu sa uživiť. Momentálne hľadáme maliara. (Pozn.red. Ak by mal niekto záujem, treba písať do pošty.)
Majú ľudia záujem stať sa keramikármi?
Chodia k nám ľudia, ale keď zbadajú, aké je to ťažké, tak ich to odradí.
Prečo je to ťažké?
Nejde to hneď. Chce to veľkú trpezlivosť. Človek sa musí aspoň pol roka učiť, aby získal grif. Je to aj nákladné - niekto vám musí dať šancu, aby ste sa to naučili. Všetky polotovary, ktoré začínajúci maliar pokazí, sú strata. Potom sa obávate, že niekoho vyučíte a on vám odíde.
My sme ale aj tak otvorení novým ľudom, aj mladým, čo chcú robiť keramiku. Spolupracovali sme s Zdenkou Bubákovou, ktorá nám pomohla založiť našu SAShE galériu, ide jej to aj s foťákom, aj s ručnými prácami.
![]()
![]()
Vďaka Zdenke ste začali predávať?
Áno, veľmi nám pomohla. SAShE som poznala, ale ona ma povzbudila, aby sme to skúsili. Pridali sme pár vecí a postupne sa to rozbehlo. Naozaj som neverila, že by sa naše výrobky mohli predávať na SAShE a predávajú sa. Keď dostaneme lajky na naše výrobky, strašne ma to teší a nabíja energiou.
Ako fotíte vaše výrobky?
Pomáha nám môj známy, fotograf Martin Vlašič. Raz za čas príde a nafotí nám nové výrobky. Mohla som to fotiť aj sama, ale to by nebolo dobré. Je veľký rozdiel medzi fotkou, ktorú viem spraviť ja a medzi fotkou, ktorá predáva online. Na SAShE je veľa lákavých fotiek, dávam im všetkým lajk. Veľa fotiek a aj veľa výrobkov sme prerábali. Ak niečo nie je dobré, nedám to na SAShE.
Čo by ste odporučili ľudom, ktorí sa chcú pustiť do výroby?
Aby brali na vedomie, že je to dlhá cesta. Treba začať ešte popri zamestnaní, musí to byť váš dlhodobý koníček. Keď sa rozhodnete pre online obchod, tak treba navyrábať dopredu a dať si profesionálom nafotiť výrobky. Rovnako sa moc neoplatí vyrábať (a fotiť) veci po jednom kuse. Dá sa to, ale nemyslím si, že SAShE je na to vhodné miesto, pri veľkosti publika, ktoré má.
My sme sa naučili, že je dobré ponúknuť série. Ak sa im vaše veci zapáčia, môžu si postupne doobjednať. Keď od nás majú šálky, môžu si dokúpiť čajník alebo maselničku a tak ďalej. Poslali nám už aj fotky, ako naše šálky používajú, to nás veľmi potešilo.
![]()
![]()
Moje najobľúbenejšie sú naše müsli misky. Sú dobré aj na fazuľovú polievku, lebo sa do nich vmestí taká akurátna porcia. Čím sú výrobky užitočnejšie, tým lepšie sa predávajú. Takých, čo chytajú prach majú ľudia doma dosť veľa.
Čo plánujete do budúcna?
Určite nové výrobky - pekáč, citrusovník, taniere... a plánujem to ešte vydržať, kým sa do bude dať. Čakám, že sa niekto z vlády zobudí, že toto je to naše, na čo sme zabudli a bude to chcieť oživiť a ja to dovtedy uživím. Mojím poslaním je moja práca, tá keramika je vlastne moje srdco.
![]()
.
(aha, kto mi zase pomáhal... :) )
