Keď sa ľudia dozvedia, koľko mám detí - teda aby to bolo hneď na začiatku jasné mám ich 8. Áno, svojich. Nie, žiadne dvojičky. Máme 4 chlapcov a 4 dievčatá. Tak teda, keď sa to ľudia dozvedia, ich najčastejšia otázka je: "Ako vyzerá tvoj deň?" Rozhodla som sa spísať jeden z tých pokojnejších :) Nahliadnite do môjho denníčka...
6:40 ... zvoní mi budík, tento čas si už môžem dovoliť, lebo všetky moje školopovinné deti sa predbiehajú v samostatnosti a vedia vstať samé, umyť sa, obliecť, najesť, zobrať si desiatu... skrátka všetko, čo je potrebné ráno pred školou. Verte mi, kým boli malí, bolo to skutočne oveľa náročnejšie. Týmto chcem povzbudiť každú jednú maminku, ktorá teraz toto číta a má doma jedno, dve, tri alebo aj viac malých detí - zmení sa to! Len vydržte :) Takže mne sa už predĺžil čas spánku minimálne o dobrých 40 minút :) A ešte mi k tomu zostáva asi 20 minút na moje každodenné ranné čítanie Biblie (len tak medzi nami, fakt je to "chlieb" môj každodenný. Ozaj som zistila, že nielen chlebom je človek živý, ale každým slovom od Boha)
7:00 ... vyliezam ešte len z postele. Absolvujem rýchlu rannú návštevu kúpeľne a niečo na seba navlečiem.
7:15 ... budím dve najmladšie dietka, aby sme stihli škôlku.
7:30 ... ešte stále budím najmladšieho spachtoša. Aj keď mám 8 detí, stále nechápem, ako toto 4 ročné dieťa môže takto ráno vyspávať. Jej pravidelná ranná hláška je: "Maminka, ja šom štrašne unavená." a to hlási bez otvorenia očí. Koľkokrát som ju polospiacu obliekala...
7:45 ... posledný čas, keď musíme odísť z domu, aby sme stihli škôlku. Ako dobre, že ju nemáme ďaleko od domu :) Paulínka sa naraňajkovala a Noemka to zvláda cestou do škôlky. Aj to som rada, že sa vládze v polospánku otvárať pusinku.
8:00 ... deti odovzdané v predškolskom zariadení a ja mám voľno :) teda to slovo voľno vyzerá čudne, keď som ho sem napísala :)
8:10 ... som doma a keďže som sa odhodlala konečne sa pravidelne stravovať (dobrovoľne sa priznávam, že v posledných rokoch môjho života som stravovaniu extra veľkú pozornosť nevenovala a zobralo si to svoju daň) doprajem si kľudné raňajky, pri ktorých mám čas na rozmýšľanie, dočítam niečo z Biblie, ktorú mám správne umiestnenú na stole, aby som sa jej nijako nevyhla ;) alebo sa len tak pozerám do záhrady a rozprávam sa s mojim Bohom a spolu plánujeme môj deň.
8:30 ... prichádzam do svojej kancelárie = dielne = pracovne. Že ako sa to dá tak rýchlo? Jednoducho, mám ju doma. Je to skvelé. Aj hrozné zároveň. A teraz prichádza tá menej záživná časť pracovného dňa, lebo musím vyriešiť korešpondenciu, odpovedať na všetky maily, správy, dotazy a otázky, vymyslieť čo sa ako dá zrealizovať podľa požiadaviek zákazníkov a tak... Skrátka taká viac kancelárska činnosť.
Zase sa musím k niečomu priznať... keď to môj mozog nezvláda absorbovať, potajomky si tu otvorím aspoň grafický program a urobím aspoň zopár malých čiaročiek v rozrobenej grafike :)
Niekedy okolo obeda musím odbehnúť do kuchyne, lebo niektorí členovia našej domácnosti sa nestravujú v škole, ale doma a tak potrebujú niečo teplé vložiť do úst, keď sa vrátia zo školy. Vôbec nemusím hovoriť o tom, že aj tí, ktorí sa v škole naobedujú, prídu domov a ich prvá cesta vedie do kuchyne, lebo sú hladní.
Pomedzi varenie odbieham do kancelárie a riešim nevyhnutné. Ani som sa nenazdala a už prichádzajú mladšie deti domov a to už počúvam, kto čo zažil, kto čo urobil, akú známku dostal, ako to bolo spravodlivé, či nespravodlivé. Plynule prejdú do domu a už ich počujem riešiť svoje každodenné zvady o službách v dome...
Ešte mi zostáva nejaký čas, kým musím ísť do škôlky pre drobčiatka a tak sa vrhnem do niečoho kreatívnejšieho. Ono je to vážne ako droga. Keď sa vyskytne deň, že musím robiť všetko súvisiace s chodom podniku, tak aspoň večer si nájdem čas na niečo, čo občerství moju tvorivú dušu..
16:00 ... ak som stihla pobaliť balíčky, je to super. Ak nie, aj tak odchádzam do škôlky a vraciam sa domov so slečnami. Zvyčajne ale absolvujeme aj rýchly potravinový nákup, lebo čo vám budem hovoriť.... ak kúpim rohlíky, potrebujeme na jeden jediný deň 30ks a to im už nezostane na ďalší deň na desiatu nič. Takže denná dávka je 30ks rohlíkov a 1 chlieb. Na zdravú stravu sa mi zatiaľ nepodarilo presvedčiť väčšinu spolubývajúcich, ale ten deň určite raz príde :)
17:00 ... sme doma. Zvyčajne ešte musím poriešiť tie balíčky, aby stihli odísť včas. Ale na tejto činnosti väčšinou zapracuje manžel. A ja sa môžem realizovať... ako inak v kuchyni. Mne to už, popravde, až tak nedochádza, ale chystať jedlo každý deň pre 10 ľudí je celkom dosť husté. V tomto čase sa mi pomaly zbiehajú domov aj tí najstarší a tak je u nás celkom živo. Drobci chcú pomáhať v kuchyni. Veľkáči sa snažia zašiť čo najefektívnejšie. Tuším zistili, že keď mi zahlásia, že sa musia učiť, tak sú na chvíľu oslobodení od pomoci v domácnosti ;) Popri tom všetkom riešim domáce úlohy, známky, kamarátov, vzťahy... čo deň prinesie.
19:00 ... dostávame sa do momentu, keď by som si už aj rada sadla. Aspoň pri tej večeri sa posadím. Čím sú deti staršie, tým viac sa predĺžuje ich bdelý stav. Kde sú tie časy, keď som si vychutnávala ticho v dome, keď všetci pospali :) Toto mi už naozaj nehrozí. Práve naopak, občas odpadnem do postele skôr ako oni a zaspávam s tým, že ich stále ešte počujem švitoriť (v tom lepšom prípade len potichu švitoriť) vo svojich izbách.
21:00 ... prichádza ten čas, keď si sadnem k niečomu tvorivejšiemu, kde sa moje ruky nejako kreatívne vyžijú, i keď asi hlavne mozog. Baví ma skúšať všelijaké drobné novinky, ktoré väčšinou nesúvisia s tričkami ;) Po siedmich rokoch vyrábania tričiek sa mi to naozaj niekedy žiada. Niektoré večery strávim pri maliarskom stojane, inokedy maľujem kamene, alebo robím náušnice, prípadne háčkujem... len tak, pre radosť.
22:00 ... snažím sa odpratať do postele, aj keď sa mi to pravidelne nedarí v tomto čase. Keď už tam ležím, rozmýšľam, či má zmysel zobrať do ruky rozčítanú knihu... či to len nebude rýchlejšie uspávanie. A deň je za mnou.
Ako som to tu spísala, zistila som, že som sem dala ozaj pokojný deň, kedy sa nič nepokazilo, nič ma neprekvapilo, nikam som sa neponáhľala, nikoho som nikde nezabudla, nikto neochorel, nemusela som absolvovať rodičko (teda rodičká naraz v 4 triedach), nemusela som ísť na nákup topánok, nohavíc, či iných zvrškov, z ktorých už vyrástli, nenaháňala som dodávateľov, nestratili sa mi balíčky, nezabudla som vybaviť objednávku, ktorú som sľúbila, nebola som na stretnutí mládeže, v ktorej som vedúcou, nestretla som sa ani s jednou z dospievajúcich dievčat, s ktorými sa stretávam, aby som im pomohla prejsť náročným obdobím puberty, neriešila som do druhej v noci vnútro môjho syna, nebola som sa prechádzať v noci s dospievajúcou dcérou po uličkách v našom okolí a nepočúvala som, o čom rozmýšľa, nechystala som stretnutie žien v našom kostole, nevyrábala som darčeky na stretnutie, nerobila som pozvánky (och práve mi došlo, že práve to som dnes zabudla), nesadila som kvety v záhrade, neokopávala domácu zeleninku a nehnojila trávnik, nenakŕmila naše 2 mačky (a ich mačiatka), nečistila malé akvárko, a to nehovorím o praní a odkladaní oblečenia, o nakladaní a vykladaní umývačky (len si to zrátajte, počet ľudí x počet použitých riadov na hlavu), neupratala dom.... ale napísala som tento siahodlhý žurnál :)
Je ešte veľa vecí, ktoré musím a chcem počas každého môjho dňa. Ale väčšinou je to už rutina a tak si ani na tie konkrétnosti neviem menovite spomenúť. Ale všetci, ktorí máte doma deti, určite viete, čo všetko k tomu patrí.
Tak teda vitajte v mojom svete :) Naozaj sa nenudím. Ak sa vám chce, určite ste u nás kedykoľvek vítaní :) a nakoniec vám prajem kreatívne dni, plné lásky a radosti s vašimi najmilšími ľuďmi v živote.
PS: pokúsila som sa zorganizovať celú rodinu, aby sme si konečne urobili po dlhšom čase spoločné fotky. Viete si predstaviť ako sa dá dosiahnúť, aby 8 detí bolo na spoločnej fotke tak, aby každý mal otvorené oči? Myslím, že toto fotenie sa podpíše na našej psychike na niekoľko ďalších rokov ;) Jediné v čo dúfam je, že keď si tieto fotky budeme pozerať o 20 rokov, dobre sa všetci na tom zabavíme.
