Ahojte, dnes vám prinášam inšpiráciu, ako si môžete zorganizovať čipky, stužky, šnúrky a iné drobnosti ak nemáte svoju pracovňu, alebo kútik a ukladanie a skladovanie všetkých pomôcok riešite pomocou "krabicového systému", ako ho ja volám :-).

Sama tento večný problém riešim, pretože aj keď svoj pracovný priestor mám, tak všetky pomôcky nosím pravidelne na kreatívne kurzy, ktoré tiež organizujem. A tak hľadám kompromis, ako zorganizovať tento drobný materiál na tvorenie, aby sa dal ľahko prenášať, aby bol uložený prehľadne a zároveň, aby to nestálo "majland".

Pointa je - krabice do krabice a do tejto krabice menšie krabičky, stojančeky, vrecká, fľašky.... 

Bez zbytočných slov, nech sa páči fotografie:

Washi pásky ukladám na plastové stojančeky z "baby" uhoriek z Lidlu :-) 

Svorky, kvietky a iné ozdôbky našli svoje miesto v starých koreničkách:

Kovové komponenty, perličky či kamienky v malých plastových krabičkách, ktoré mali byť pôvodne na potraviny...

Bakers twine a iné šnúrky a nite na guľatých špulkách mám uložené v plastovej krabičke z detských pečiatok:

Čipky, mašličky a stužky mám namotané na papierových špulkách, ale tak isto poslúži kúsok pevného kartónu z krabice, alebo nejakého balenia:

Zbytky hrubších čipiek, "šmykľavé" stuhy a iné drobnostičky ukladám do plastových "zip lock" vreciek a následne do krabice z Lidl, na ktorú nedám dopustiť :-)

No a na koniec, ak máte zvyšky čipiek a stužiek, ktoré je vám ľúto vyhodiť, ale zároveň ich nepoužívate často, skúste ich ukladať do starej kozmetickej taštičky, najlepšie priesvitnej, kde spravíte malé výrezy skalpelom, alebo dierovačkou a prevlečiete nimi koniec stužky. Vídíte tak, aké máte zvyšky a zároveň ich krásne cez výrez dostanete von...

Tak, to je môj pohľad na to, ako si zorganizovať drobný materiál na tvorenie, orientovať sa v ňom a to všetko "za hubičku".

Prajem krásny zvyšok dňa,

Martina 

"Hurááááá deti sú na týždeň u starkých!!! Čo teraz???" rozmýšľame obaja.  Milujeme svoje detičky ale na tento vzácny týždeň sa vždy veľmi tešíme :D. Po všelijakých úvahách o kúpalisku, saune, kine, grilovačke atď., padla osudová otázka :D... "Čo keby sme dievčatám urobili prekvápko a nejako im zmenili izbičku?" 

Nech sa páči nižšie uvidíte čo robia "mačka s kocúrom", keď myši nie sú doma :D

Manžel ochotne súhlasil a začal vynášať nábytok z izbičky. Neviem ako u iných ale u nás v detskej izbe bol nábytok pozostávajúci zo 4 rôznych zostáv :D... stôl z takého dreva, posteľ z iného dreva, skriňa ani nie z dreva :D... skratka hrôza.  

• DEŇ 1-3 /Rozmontovanie nábytku a brúsenie starého laku, farby/

Použitý papier 80, 120 a 220. Pomohli sme si technikou a brúsili brúskou. Neskutočná pomoc. Ak môžete, určite brúsku na takéto veľké plochy použite.

• DEŇ 4 /Maľovanie hnedou farbou/tm. hnedá, krásna čokoládová/

Pomohli sme si striekacou pištoľou, ináč by sme maľovali ešte dnes. Menej farby a rýchlejšie schnutie. Farba akryl na detský nábytok.

• DEŇ 5-6 /Voskovanie a maľovanie bielou farbou/

Nábytok mal vyzerať dievčensky, romanticky a vidiecky, takže sa núka ošúchaný štýl. Keďže dievčence nie sú takými fandami "shabby chic" ako ja, tak som sa krotila a šúchance sú len sem-tam :D. Aby som ich docielilajednoduchšie, tak som miesta kde budú šuchance navoskovala /obyčajnou sviečkou do kahanca/. Nasledovalo farbenie, striekanie bielou farbou. Chcela som takú tú "špinavú" bielu farbu a tak som zmiešala snehovú bielu a krémovu v pomere 1:1. A to bola tá pravá "stará biela". 

• DEŇ 7 /ozdobenie, ošúchanie a lakovanie/

Teraz konečne prišla moja parketa a robila som to, na čo som sa celý ten čas tešila. Pomocou šablónky http://www.sashe.sk/Dekupaz/detail/sablona-bordura-1, tupovacieho štetca, ružovej farby a medenej patiny, som začala samotne ozdobovanie. Po ozdobení som "šmirglákom" č.180-220, ošúchala hrany a urobila sem-tam nejaký ten fliačik :D. Manžel rýchlo nalakoval a modlili sme sa aby nám nepršalo a všetko načas vyschlo :D.

• DEŇ 8 /montáž a foteníčko :)/

Posúďte či sa dielo podarilo. Všetko sme zložili, poukladali hračky a veci. Obliekla som im aj návliečky, ktoré som im s predstihom ušila pod vianočný stromček :D. Namaľovala som aj košičky od http://www.sashe.sk/MartinaKovacic/detail/set-2bedniciek a šupla na stolíky :D.

Ešte pikoška na záver. Striekali sme aj holandské dreváky, chcela som ich upraviť. Ako posledné ostali von a keď mi ich manžel priniesol našli sme tam pozdrav od škorca :D... asi pre šťastie!!!

Dievčatá prišli na ďaľší deň a boli a ešte sú nadšené ba dokonca, aj zaspávajú dobrovoľne :D :D :D

A ja s manželom sa len usmievame, lebo aj keď sme nestihli ani len obyčajnú romantickú večeru pri sviečkach, ani saunu či kino, máme doma niečo, čo prešlo našimi rukami a teraz to hladkajú tie najvzácnejšie ručičky pod slnkom...

Všetkým rodičom, starým rodičom a budúcim rodičom pre inšpiráciu...

Milujem prezerať si časopisy či stránky o bývaní a zariaďovaní, híkam, ako úžasne zladili to, či ono, aký výborný nápad na dekoráciu som zas objavila. Poctivo všetko, čo sa mi páči, označujem a odkladám. Veď človek nikdy nevie...

Začiatkom roka sme mali to šťastie a sťahovali sme sa do krásneho slnečného holobytu v rodinnom dome. Roboty ako na kostole, ale ten pocit, že si všetko môžeme spraviť ako sa nám páči a nemusíme sa prisposobovať vkusu bývalých majiteľov... poviem vám, situácia na nezaplatenie. Hneď som vedela, v akom duchu sa naše bývanie bude niesť. V svetlom útulnom vidieckom štýle.

Aj vy by ste si radi zariadili alebo prerobili bývanie v tomto duchu, ale chýbajú vám nápady? Tiež slintáte nad časopismi, ale neviete ako dosiahnuť želaný efekt? Rozmýšľate, kde nakupovať tie úžasné originálne kúsky a pritom nezruinovať rodinný rozpočet? Keďže inšpirácií mám skutočne neúrekom, rozhodla som sa, že sa o ne podelím. A viete čo je na tom najlepšie? Že všetko zoženiete pod jednou strechou. Na Sashe.

No nechceli by ste mať takéto zákutie u vás doma? Vonku prší, u vás je príjemne teplo a útulne. Beriete ro ruky knihu, sadnete si do pohodlného kresla, narovnáte vankúše a....sladko zaspíte.
Použité inšpirácie: držiak na fotografiu, rustikálna polica, svietniky so sviečkami, obrázok so srdiečkom, vankúš, vankúš srdce, hranaté hodiny, čierne hodiny, biele hodiny.

Konečne ste sa vrátili z práce a máte čas si v kľude vypiť kávu a prečítať časopis o bývaní. Veniec v ráme je výborný nápad. Môžete ho meniť podľa ročných období alebo podľa nálady.
Použité inšpirácie: obrázok so srdiečkom, veniec, truhlica, vankúš, deka, taška, okuliare, hrnček

Vždy som si želala mať v obývačke vlastný krásny prehľadný pracovný kút. Radšej je ale zašitý pred očami hostí, veď kto by sa chcel pozerať na ten bordel ako v tanku. Ale inšpirácia je to pekná, čo poviete?
Použité vecičky: obraz s klietkou, hodiny, dekoračné písmeno, lampa, mliečnik, koše, zápisník s motýľom.

Biela, biela, biela, kráľovnou mojho srdca je biela. Jediné, čo mi moju bielu predstavu o interiéri "kazí", je predstava mojich dvoch detí s rukami od čokolády :-D Veď oni raz vyrastú a možnoooo...
Vecičky: vankúš prvý, dekoračné písmeno, vankúš druhý, vankúš tretí, vankúš štvrtý,  svietnik.

Tak to by nadnes hádam aj stačilo, ale určite sa čoskoro stretneme pri zariaďovaní inej miestnosti. Dajte mi do komentu vedieť, čo by ste si pozreli najradšej (kuchyňu? detskú izbu? predsieň? spálňu?)

S pozdravom Mimi

(fotky interiérov som prebrala zo stránky: https://www.facebook.com/vidieckystyl?fref=ts)

Spomínate si na prvú lásku? Ako vás v škôlke ťahala za vrkoče? Postupom času to ťahanie vrkočov nadobudlo iné podoby, niekedy menej a niekedy viac dramatické. Dnes máme po boku svojich priateľov, mužov, partnerov. Niekedy nás vedia vytočiť viac ako ten kamarat zo škôlky, ale aj tak ich proste milujeme. Každej z nás sa páči iný typ, každý je v niečom svojský, niekto jemný, nežný, niekto večne veselý, či zamyslený... pri hľadaní darčeka pre moju silnejšiu polovičku som prekopala mnoho zákutí SAShE a našla som naozaj množstvo skvelých a úžasných veci. Poďte sa pozrieť aj vy!
 

Typ zlého chlapca dokáže pomotať hlavu :)

tricko, manzetove gombiky, tricko podla fotky, whiskey lampa, hard life, interierova nalepka, razeny sperk

Aaach, sladký romantik...

dekoracia laska, zapisnik, sviecka, mydlo s mydelnickou, dekoracia srdiecko, nahrdelnik s priveskom

Pre manžela, s ktorým je to síce niekedy ťažké, ale bez neho ešte ťažšie 

mydlo, pohladnica, tabulka, hrnceky, tasticka, nahrdelnik

Takto nejako to môže vyzerať, keď je našou láskou skutočne veselá kopa 

tricko Mr. Fitness, tzv boyserky , dalsie skvele triko, obal na iPad, tabulka, nahrdelnik

A čo tak Mr. Perfect s úžasným telom?

tricko, manzetove gombiky, nahrdelnik, motylik, masazna levandula, plavky

Je úžasné mať po svojom boku pravého gentlemana 

dreveny motylik, body, prsten, sviecka, manzetove gombiky, mydlo, nahrdelnik s priveskom

S cestovateľom sa nudiť nebudeme 

manzetove gombiky, obal na mobil, kufrostolik, nastenna dekoracia, hodinky s mapou, zapisnik, razeny sperk

Fascinujúci vedátor

obraz , vintage hodinky, recy sperk, manzetove gombiky, zapisnik, nahrdelnik s dvoma priveskami

Pre skvelého otca len to najlepšie 

pohladnica, debnicka na destilat, stojan na drevo ku krbu, krabicka na cigary, spaldovy vankusik, privesok super otec

Vyštudovala marketing, ale k móde bola vedená celý život vďaka mame krajčírke. Práve s mamou na Slovensku založila značku me&m a po zaujímavom rozbehu a lokálnom úspechu sa rozhodla, že chce viac. Od módy z toho praktického pohľadu sa dostala k jej hlbšiemu významu. Teóriu módy odišla študovať do Štokholmu (tento odbor je možné študovať ešte v New Yorku). Bude teda jednou z prvých oficiálnych teoretičiek módy vôbec. Okrem štúdií stážuje vo švédskej módnej značke BACK návrhárky Ann-Sofie Back, ktorá stála aj pri zrode celosvetovo populárnej švédskej módnej značky Acne a okrem línie BACK je aj kreatívnou riaditeľkou Cheap Monday. Paulína Vinter pracuje na oddelení predaja pre Škandináviu a venuje sa všetkému od komunikácie, plánovania eventov, distribúcie až po monitoring.

Text Jakub Ptačin / foto Dominika Žáková & Paulína Vinter / korektúra Soňa Hrúziková

                                                                                    Ako si sa dostala k móde?

Narodila som do rodiny, v ktorej je mama krajčírka. Keď sme boli malí, mali sme dve detské izby: v jednej sme boli tri sestry a v druhej bol brat. V tej chlapčenskej bol aj šijací stroj. Som zo štyroch detí a kým bola mama s nami dlho na materskej, zvykla doma šiť malé zákazky. Krajčírske remeslo sme teda ako deti mali stále pred očami. Mama mi hovorila, že to, že k nemu budem mať vzťah, bolo jasné už od môjho detstva. Už ako jedenapolročné dieťa som si vraj zapichovala špendlíky do jej žehliacej dosky. Neskôr ma naučila, ako šiť ručne aj na stroji. Asi 90 percent toho, čo sme nosili, nám ušila práve mama. Neskôr, keď som vyrástla, začalo ma čoraz viac fascinovať aj estetično za krajčírskym remeslom.

                                        Prečo si teda šla študovať marketing a nešla si rovno riešiť módu?

Spoločnosť je v súčasnosti nastavená tak, že od 17,5-ročného človeka sa očakáva, že bude vedieť odhadnúť, v akej profesii sa bude v živote cítiť dobre. Nebola som si tým úplne istá, tak som sa rozhodla ísť pragmatickejšou cestou na marketing, ktorý mi odporučila sestra.

                                                                          Čo bolo tvoje prvé vážnejšie dielo?

Začalo sa to jedným kabátom, ktorý vznikol zhodou okolností po 5-dňovom výlete v Štokholme. Z nakumulovaných vizuálnych vnemov vznikol kabát. Nakúpila som materiály, načrtla ho a mama mi ho ušila. Nafotili sme ho a ľudia reagovali pozitívne. Tak vznikol nápad na našu spoločnú značku me&m (ja a mama). 

                              Ak vás zaujíma o Paulíne viac, dočítajte si tento guest post priamo u nás na HEMMET.sk.

.. tak ako pre labužníka dobrej kávy v príjemnom prostredí
je synonymom " FOXFORD ".. tak pre milovníka kníh
je " MARTINUS" ... stelesnením handmade  »  jednoznačne  " SAShE" «

 ...  spojiť toto všetko do jedného celku, dostávame adresu : Obchodná ulica 516/26,  Bratislava ...

.. no čo ? ..dogooglené  ?  :) .. áno, bavíme sa o kníhkupectve Martinus, ktoré  predstavilo novo otvorenú kníhkaviareň FOXFORD, ktorá pred tým už úspešne prvotne otvorila svoju náruč kávičkárom v Košiciach ... 

    Refreshom, prešlo i naše SAShE oddelenie, ktorému sa ušlo tentokrát viac priestoru a ja som mala tú česť, byť medzi vybranými tvorcami, kt. dostali miesto v tejto našej handmade sekcii ...pre niekoho možno obyčko vec, pre mňa krok posunutia ďalej, kde momentálne som .. nový obzor, nové nápady, jednoducho nové možnosti a to ma priviedlo k myšlienke podať malý report ...

Vybavila sa ofícko návšteva v Martinuse za plného chodu, dotiahlo sa pár vecí s redakciou, vykšeftovala som fotografa a následne sa idem s Vami podeliť čo všetko šikovné ruky tvorcov dokážu ... 

    Moje osobné pocity boli rozpačité, nakoľko veľa ľudí na jednom mieste nepatrí medzi moje top fíílingi..

...vstupujeme a jednoznačne toho, kto tu ešte nebol zaujme krásny, idustriálny .. niečím umelecký, niečím čisto street štýl kaviarne, po ľavici ....avšak opodiaľ  zrejme väčsina ľudí v krátkom čase zaregistruje čierne pozadie s bielym pápisom " SAShE.sk "...

    " Aha! Tam to je! To sme my! " ..  .. zo mňa reakčne vypadlo s úsmevom od ucha k uchu , ako prvé keď som vošla s fotografom a trošku som sa zaradila kde som, čo som .. 

     Pomerne dosť pohľadov & pozornosti si prirodzene vydobíjal objektív  EF 70-200mm f/2.8L IS USMko  fotografa s ktorým sa tam pohrával .. ( áno, to sú také tie veľké, na ktoré vždy ľudia  pozerajú s obdivom a rešpektom :) ..už keď sme boli priamo na dotyk všetkej tej handmade driny,  práve tu mi blyslo hlavou, koľko rúk už muselo dotýkať všetku tú vystavenú snahu tvorcov.. avšak tajne verím, že nápis navigujúci ich, aby nerozbaľovali tovar im našepká, ako vhodne sa k výrobkom správať..

    Niesom pochopiteľne jediná z pomedzi výrobcov kto tu má zastúpenie zo sashe.sk, preto Vám hodím do pléna prehľad toho čo tu objavíte, aj keď clasik sašista, nepotrebuje veľa času na to, aby trefne legitimoval z pod akých rúk  sem tie kúsky prišli a kto je vlastne výrobcom ..  

Lucia Valová » BooBak

Lucia Hruškova  » Lucy-Art

Kamila Rybárová » Ammyla

Martina Krautkremerová » ololo

Irena Kopecká  » IrenaK

Ivana Zuzinová » Ponio

Zuzana Barčáková » bazu

Tina Arvay » Bizu-Tina » Bizu-Tina

Zuzana Liptáková » .Zu.Zu. » .Zu.Zu.

.. kto ďalší je už pripravený na doplnenie ? 

Karol Prudil  » remini

Mima Marková » miramar

Adriana Hurtečáková » Adrianadesign

(Pozn.red. - Ak by ste chceli svoje vecičky predávať na polici v Martinuse, napíšte do redakcie cez kotaktný formulár a poskytneme vám viac info o tom, ako vyberáme predajcov. Policu má na starosti naša Dominika :)

Dobre, dobre už nebudem do toho toľko kecať, nech sa páči ... usaďte sa, kávička, kapučko, latéčko .. čokoľvek podľa chuti do ruky & nazrite na tú pravú Martinusácko- Sašistickú atmošku :) 

Pozdravujem a prajem krásny dník !

L.

Už dlhšiu dobu som sa chystala niečo urobiť s nudným, monotónnym balkónom, ktorý sme využívali doteraz klasicky – na sušenie prádla, prípadne som si občas dovliekla stoličku z kuchyne a vypila som si na ňom kávičku a prečítala časopis. Balkón je spojený s kuchyňou ladenou do modra, tak som sa rozhodla, že bude tak trošku farebne prepojený. A keďže sme toto leto po dlhom čase neboli na prímorskej dovolenke, musím uznať, že mi to dosť chýbalo, preto som sa rozhodla priniesť sem aspoň trošičku prímorskej atmosféry.

Balkón bol úplne strohý, chýbalo na ňom akékoľvek sedenie, kvety, dekorácie (boli tam len dve veterné vrtuľky), skrátka, nebolo tam nič okrem satelitu, antény a káblov, ktoré tam, žiaľ, ostať museli . Ale hoci je pomerne úzky, je slnečný a je z neho krásny výhľad na dedinku i na kopce a lesy v okolí. Nedávno bol spolu s ostatnými balkónmi v dome maľovaný na oranžovo.

Keďže sme nechceli investovať do nového nábytku, rozhodla som vrátiť trochu života starým, odstrčeným, prípadne nepoužívaným kúskom, ktoré som vytiahla z pivnice, oprášila ich a pustila som sa do práce.

Najprv som z vnútornej strany natrela zábradlie – pôvodne tmavohnedé – na modrobielo. Potom som rovnakou farbou na drevo natrela aj dve staré, dosť zničené stoličky, ktoré môj manžel predtým trochu spevnil a následne obrúsil. Zámerne sme nechali na nich aj staré nátery, bolo ich tak veľa, že úplne odstrániť by ich nebolo jednoduché.

Na stoličky som položila dva tenké sedáky (plánujem si ešte ušiť nejaké pekné ladiace návleky).

Natrela som aj nudný drevený stojan na kvety, na ktorom som vymenila pôvodnú drevenú úchytku za keramickú.
Do rohu balkóna som umiestnila pár kvietkov. Dva som šupla so prúteného koša, ktorý raz mamina vyhrala v tombole a nemal u nás žiadne využitie. Ďalšie dva kvietky v bielych črepníkoch som položila na vynovený stojan. Juuuj, ten ale ožil ;-)
Na balkóne sa povaľovali dva modré lampášiky, ktoré som kedysi dávno kúpila za pár centov v nejakom výpredaji. Dozdobila som ich aspoň washi páskou a zavesila ich na steny.

Na parapet som už len dala dva črepníky, ktoré som pred rokmi vyrobila v dekupážovom ošiali a doteraz sa tiež nikde veľmi neohriali. Do menšieho som vložila moje prvé vlastnoručne vypestované a vysušené levandule ;-)
Na stenu som ešte zavesila biele srdiečka – doteraz nikde nevyužité a na podlahu som prestrela dva behúne.

S manželom sme na bočnú stenu zavesili bielu policu, ktorú som pôvodne mala nad pracovným stolom. Samozrejme, chýba nám ešte nejaký stolík. Plánujem ho urobiť z dosky, ktorá nám ostala po vyrezaní okrúhleho kuchynského drezu. Na vrch by som veľmi rada skúsila urobiť nejakú mozaiku, tak uvidíme, či sa podarí (možno sa objaví v niektorom ďalšom žurnáliku : -) A v jednom časopise s kreatívnymi nápadmi som zazrela krásny návod na výrobu majáku z lampášika a viacerých črepníkov, ktorý určite vyskúšam vyrobiť.

Všetko, čo som na skrášlenie balkóna použila, som našla v podstate nevyužité doma. Jedinou investíciou teda bola plechovka modrej farby. Z mini prerábky mám teda radosť nielen ja a manžel, ale aj moja peňaženka ;-)

A nakoniec ešte pár fotiek, ktoré vysvetľujú názov žurnálu – Sidi Bou Said v Tunisku je naozaj prekrásna tradičná dedinka s čisto modrobielou architektúrou. Tak sa pokochajte, zatiaľ čo ja si idem vypiť karibskú ľadovú kávičku na náš „staronový“ balkón ;-)

P.S. : Ak by ste si takú fajnovú kávu chceli tiež dopriať, nie je nič jednoduchšie: Zmiešate dva kopčeky vanilkovej zmrzliny s vychladenou kávou, pridáte trochu bieleho rumu, vyšľaháte a je to ;-) 

Nielen zvonkohry ale príjemné zvuky a tóny ako také dokážu rozvibrovať energiu okolo nás. Ak sa k tomu pridá aj radosť z tvorby, výsledok je viac než príjemný. Takže ak máte radi jemné cinkotanie vo vánku či náhodnom dotyku zvonkohry a aspoň štipku ezoteriky, vytvorte si svoju vlastnú.

Materiál:
- staršia zvonkohra
- menší keramický kvetináč
- vrták na keramiku BOSCH s priemerom 5mm, v prípade, že kvetináč nemá dno s dierkou
- fixka na porcelán – kúpite v obchodoch s kreatívnymi potrebami, napr. tu http://www.optys.sk/zbozi/fix-na-porcelan-1-2-mm-sklo-kov-hnedy_4010202176/
- rôzne korálky, staré nepoužívané náušnice, jednoducho všetko čo sa vám páči, prípadne štrngoce a cinká
- nožnice

Postup:

1. Ak váš kvetináč nemá dierku, použite na vyvŕtanie vrták na keramiku, mne sa osvedčil BOSCH, s ktorým som už vŕtala aj dierky do tanierov. Dierka poslúži na prevlečenie šnúrky zo zvonkohry...

2. Po tom ako kvetináč dôkladne odmastíme, umyjeme a osušíme môžeme začať kresliť špeciálnou fixkou na porcelán, ktorá aj napriek tomu, že sa nemusí vypaľovať, veľmi dobre drží na povrchu. Fixku treba pred použitím dobre pretrepať a opakovane stlačiť hrot o podložku, napr. papier, aby vám hneď nevytieklo príliš veľa farby. Zdobiť môžete akokoľvek, fantázii sa medze nekladú. Ja som sa opäť spoľahla na jednoduché „doodles“. Farba zasychá takmer ihneď...

3. Odstráňte zbytočné ozdoby zo zvonkohry a prevlečte šnúrku na zavesenie cez dierku. Aby bola celá zvonkohra spevnená môžete použiť lepidlo, napr. CHEMOPREN...

4. Potom sa už môžete vrhnúť na samotné zdobenie rôznymi korálkami a náušničkami, pričom sa zamerajte napr. na farebnosť s kvetináčom. Zvonkohru môžete ladiť farebne, tématicky – detská, orientálna, etno, minimalistická...všetko je na vašej predstave...tá moja je tak trochu romantická i orientálna, ako z rozprávok Tisíc a jednej noci...

Možno si niektorí z Vás pamätajú minuloročnú súťaž Sashe "Moja hand made svadba", ktorej som sa zúčastnila a s velikou radosťou získala prvé miesto :-) Tento článok samozrejme nebude o tom, že by som sa chcela chváliť, ale skôr by som chcela budúcim nevestičkám priniesť ďalšie inšpirácie.

Naša svadba sa konala v jednom úžasnom vinárstve v Ružindole, kde nám nad hlavami rástol vinič. Boli sme prví, kto mali tu česť tam osláviť náš vzácny deň. Po veľkej spokojnosti svadobčanov a po veľa ohlasoch, sa nakoniec majiteľ tohto vinárstva rozhodol, že vyskúša ešte pár svadieb. A tak jedného dňa ma oslovil, či by som nechcela opäť využiť svoju fantáziu na vytvorenie svadobnej výzdoby  pre toto krásne miesto. Samozrejme som súhlasila a pustila sa do tvorenia. 

Stretla som sa z budúcimi nevestičkami, vypočula si ich požiadavky a snažila sa čo najviac priblížiť ich predstavám a ich osobitosti. 

Svadbu, ktorú vám chcem predstaviť bola romantická, plná ružových pivoniek, hortenzií a bielej čipky.

Nechcem sa tu veľmi rozpisovať a tak radšej prinášam fotodokumentáciu z našej tvorby. (A to krásne foto je od http://www.kamarianphotography.com)

Okrem výzdoby som neveste a ženíchovi pripravila svadobnú kytičku a pierko.

Toto je to nádherné miesto, plné zeleného viniča a zberateľských kúskov pána majiteľa

Na stoly som použila obrus z čipkovanej látky

Stoly boli ozdobené sklenými vázami, v ktorých sa vinímali jemné pivonky a ružové zvončeky.

Priestor nad stolmi bol opäť spestrený bielymi lampiónmi.

Keďže som milovníkom starých vecí, tak som sa rozhodla zakomponovať do tejto výzdoby aj staré šáločky z burzy.

Po bokoch stolov vyseli okrem svietnikov aj malé zaváraninové poháriky ozdobené čipkou a dokrášlené gypsomilkou a jednou ružikou.

čipkou boli ozdobené aj veľké zaváraninové poháre, ktoré boli poukladané okolo tanečného parketu.

Stoličky boli ozdobené bielou čipkovanou látkou a gypsomilkou.

Okrem toho stoličky boli skrášlené kvetinkovými podsedákmi (ktoré mám aj v ponuke), ktoré ladili so servítkami na stoloch.

Na tanieroch si každý hosť našiel chutný muffin spolu so svojou menovkou. 

Nevestičke a ženíchovi sme pripravili aj fotodokumentáciu ich spoločne prežitých chvíľ. Na staré okno so sieťkou sme pripevnili ich spoločné foto a dozdobili ich sušenými kvietkami.

Tiež ich tam čakali fotky naaranžované v bielej poličke spolu s kvietkami v starých kvetináčoch.

Nad hlavami pri tanci svietili malé svetielka a nevesta so ženíchom sa mohli, myslím, že v plnej spokojnosti baviť až do rána bieleho :-)

A na záver chcem tu dodať pár fotiek z príprav a mojich pomocníkov, bez ktorých by som to určite nezvládla (vrátane mojej maminy, ktorá mi veľmi pri výrobe pomohla) - keďže pozorné oko si môže všimnúť, že som sa už pekne zagulatila - takže vďaka aj malému Františkovi v brušku, ktorý to so mnou zvládol a veríme, že príde na svet v plnej spokojnosti a v zdraví :-)

Veľká vďaka nášmu zdobiacemu tímu!! :-)

Bolo skúškové. Ideálny čas na nepríčetné pozeranie do bielej steny a do všetkého, len nie do kníh a ton papierov, ktoré Vám okupujú izbu. Je to zároveň čas, kedy vznikajú najlepšie nápady, myšlienky a špekulácie. V jeden večer zabitý týmto bezprízorným čumením sa mi v hlavičke rozsvietila žiarovka. Čo takto si začať plniť sny. Pre začiatok aspoň jeden z milióna. ;) 

Beriem teda do rúk najväčší rozptylovač učenia a googlim. Googlim, googlim, hľadám, nachádzam, píšem. Predané, nedostupné, príliš drahé na môj rozpočet. Bolo naozaj náročné nájsť starý bicykel, ktorý by bol hlavne pojazdný, cenovo dostupný, v relatívne dobrom stave. A hlavne... keď už máte v hlave konkrétnu predstavu o danej veci, je potom veľmi ťažké prijať aj inú, často horšiu alternatívu. 

Bolo to ako hľadanie Nema. :D Hľadali všetci. Až mi jedného dňa zavolal môj priateľ (volajme ho Tuli :D ), že našiel presne to po čom mi moje srdiečko píííska. V návale radosti a nervov, že mi ho niekto uchmatne som rýchlo volala ujovi z bazošu, ktorý vlastnil môj budúci bicyklík. S veľmi milým hlasom mi dokonca sľúbil, že mi ho 10 dní podrží. Po dohodnutej dobe som mu volala a to čo sľúbil aj dodržal. :) 

Bicykel mi prišiel v mega veľkej krabici v akej mi ešte nikdy nič v živote neprišlo. :D Tuli mi ho zložil, oprobovali sme, či funguje a znova rozložil.

Bicykel javil známky života, no zjavne sa už pomaly chystal do dôchodku. O hrdzu nemal núdzu, tak som sa teda pustila do šmirglovania. 

Mala som presnú predstavu ako bude vyzerať. Mamine som teda zhabala košík, ktorý sa mi presne hodil veľkosťou, dokonca aj jednu stranu mal rovnú, čo skvele pasovalo na uchytenie. 

Ocino mi pomohol so všetkými technickými vecami, keďže ja som v tomto úplna lama. :D Kúpila som už len spreje a na chvíľku bola zo mňa prvýkrát v živote sprejerka frajerka. Hráškovo zelená na kostru a béžová na blatníky. Moja božská kombinácia ktorá bola daná už od začiatku. Krásnu bordovo-béžovú látku som našla náhodne, no hneď som sa zaľúbila. :) Moja šikovná maminienka mi ušila na mieru do košíčka výplň. :) Je to najšikovnejšia mamina :)

Sedlo a rukoviatky sa mi nepodarilo zohnať ale nakoniec som si povedala, že bude fajn, keď na ňom ostane aj niečo pôvodné. :) 

Mašličku som vyrobila, ako ste si mohli všimnúť, špeciálne ku košíčku zo zbytkov látky. :D Zbožňujem veľké mašle. :) 

Súčiastky som hľadala aj na šrotovisku. Neverili by ste, čo všetko ľudia vedia vyhodiť. Švagor mi tam zohnal pedále. Presne také, aké som chcela, síce používané, ale parádne. ;) Gumy, zvonček a všetko ostatné ostalo pôvodné. Odrazká som vyhodila, tie boli nepoužiteľné. Svetlá eše nemám, pozháňam. Zatiaľ nechodím po tme :D :D. Tak isto mám v pláne kúpiť reťaz striebornej farby so zámkom. :) Aby bola moja láska v bezpečí. :D

Už mi nič iné neostáva len nasadnúť a brázdiť po cestičkách. Jazdí sa na ňom úžasne. :) Sadli sme si a to doslova :D

Mamina, ocino, Tuli, švagor, celá rodinka úžasných, bicyklovo zdatní kamoši, skvelý fotograf Luky, milý ujo, od ktorého som bicykel kúpila, trpezlivý predavači, ktorým som kreslila na papier čo od nich chcem, keďže som nevedela ako sa to volá... :D :) Všetci mi s tým pomohli a každý niečim prispel a ja som im za to nesmierne vďačná. Splnený sen. A ja som najviac šťastko. :) 

Ďakujem za prečítanie a prajem príjemný večer. :) 

O paletových gaučoch, posteliach a nábytku všetkého možného druhu čítam už dlho, len dosiaľ akosi nebola vhodná situácia. Príležitosť prišla tento rok v lete. 

Počas roka sa u nás prerábal plot, robila nová dlažba a mnoho iných vecí a z privezeného materiálu nám vždy zostali palety. Každý deň som pri pohľade na zhruba tucet paliet uložených v našej záhrade uvažovala nad tým, že teraz to musí vyjsť. Len sa dokopať k tomu, aby som spracovala palety tak, aby boli vhodné na sedenie.

Môj muž ma neodhováral, paletové sedenie pozná a páči sa mu, ale nevedel si celkom dobre predstaviť, ako vyznie, keď bude zo starých paliet. Ja som to ale chcela skúsiť. Okrem príjemného posedenia na terase, vyrobeného z prírodného materiálu, som potrebovala vytvoriť trochu "prírodného" priestoru na fotenie mojich pletených výrobkov, kým mi zarastie čerstvo vysadená okrasná záhrada a dokončíme všetko, čo treba. 

Návody na paletové sedenie, ktoré som čítala, vyzerali pomerne jednoducho. Tak som si povedala, že hoci som stolársky analfabet, táto vec je úplne blbuvzdorná a musím to zvládnuť.

Palety, ktoré ležali v našej záhrade, mali od tých obrázkov zo spomínaných blbuvzdorných návodov dosť ďaleko... Ale keďže som stúpenec kolobehu vecí a recyklácie (hoci nie za každú cenu), povedala som si, že toto jednoducho pôjde. A tak som nakúpila moridlá, vytiahla štetec, nasadila úsmev a dala sa do boja. 

Bolo to takto:

• Najskôr som vytriedila palety a našla 5 kusov, ktoré neboli úplne márne. Netrčali z nich hrdzavé klince, neali príliš poodlamované dosky, na ktorých sa malo sedieť. Poriadne som ich na dvore poumývala od blata - vystriekala hadicou a nechala na slniečku voľne vyschnúť.
• Čo nezišlo, to som ošmirgľovala. Rovnako som šmirgľom zbrúsila najostrejšie výčnelky a triesky. Paletové drevo je dosť nekvalitné, takže pri odlúpnutí jednej triesky sa vytvorili 3 ďalšie. Ale snažila som sa zbaviť najostrejších vyčnievajúcih potvôr. To už ma pomaly opúšťal prvotný entuziasmus... Moje deti vôbec nemali pochopenie pre mravenčiu prácu a vždy, keď som sa do toho pustila, začali okolo mňa behať a robiť psie kusy. Po pár dňoch boli palety pripravené na farbenie...
• Začala som nanášať moridlo - orechový odtieň mi prišiel veľmi prrodzený a na pohľad príjemný. Jedna plechovica, ktorú mi manžel zadovážil, však padla za obeť takmer okamžite. Minula som ich asi 3, kým som natrela všetky palety zvrchu, zospodu aj zvnútra. 

Trvalo to opäť omnoho dlhšie, ako som čakala, paletové neopracované a zubom času poznačené drevo strašne pilo farbu a kým som natrela všetky plôšky, môj úsmev mi z tváre zmizol. Ale vyplatilo sa. Natreté palety zrazu prekukli. Nevyzerali ako nové, vidno na nich používanie (na fotke, ktorú som tu uverejnila, už sú aj zapršané a zaprášené), ale stále sú pekné.

• Otec mi doviezol nepoužívané matrace, ktoré sa mojim rodičom povaľovali na povale už pár rokov. Zvliekli sme ich z obalu, namerali sedáky a vyrezali. Kúpila som pevnejšiu bavlnenú poťahovú látku a sadla si za šijací stroj. Šička-začiatočníčka, ale zvládla som to.
• Na spodnú stranu som všila otvor so suchým zipsom, aby sa poťah dal prať. Čo sa ukázalo ako užitočné, keďže sedenie si vzápätí obľúbil náš pes. Opierky som zatiaľ nestihla vyhotoviť, ale sedenie využívame s farebnými vankúšmi. Na narodeninovej párty sa ujalo a nikdy nebolo prázdne.

V posledných dňoch moju dcérku chytila angína a tak musí celé dni polihovať doma.Vyniesla som jej von tablet a kým sme boli so synom v záhrade, ona mala svoje vysunuté ležovisko na paletách. 

RADA NA ZÁVER..

Ak sa chystáte niečo vyrábať z paliet a nejde vám o to, aby ste spotrebovali staré palety, zbehnite si kúpiť nové europalety. Nájdete ich u výrobcov paliet, prípadne tam, kde vykupujú palety, sa dajú nájsť aj menej opotrebované kúsky. Veľa zdaru:-)

V malej Dedinke Hrubá Borša môžete nájsť majú farmu. K nej patrí jazdecký areál. A k nemu patrí občasný nával kreatívnej energie, ktorú prinesú tvoriví ľudia z celého okolia. Tak sa stalo aj 6. septembra.
Rozhodla som sa, že nebudem sedieť doma a odprezentujem aj kúsok seba (pestrofarebné a filmové naušky) a tiež čo - to pofotím. A veru, bolo čo. 

Dávno som nevidela toľko predajcov pokope na otvorenom priestranstve. Počasíčko bolo "ako vínko", na tvárach zúčastnených som videla spokojnosť a radosť z posledného letného slnka. Pre mňa "človeka petržálskeho" bol pobyt na farme veľmi inšpirujúci :).

Ale poďme pekne po poriadku:

Po celý čas konania akcie som sa doslova nechala unášať záplavou prírodných scenérií. 

Deti sa vyšantili pri zvieratkách a mohli sa naučiť aj čo-to o práci s koníkmi ...

Pozrite si fotky z pripraveného programu. Bolo maľovanie na tvár pre deti i dospelých, kapela aj balónikový "ujo".

Spievala kapela Genius Loci. 

Malý zvedavý fotograf fotil koníky.

Prechádzala som celý areál niekoľkokrát a stále bolo na čo sa dívať. Ani som nevedela, ktoré fotky nakoniec vybrať :).

Tuším aj hmyz bol celý popletený z toľkých kvetov a farieb.

Popozerajte fotogalériu pod článkom, tam je toho viac. 

A nakoniec - sladké prekvapenie pre všetkých zúčastnených predávajúcich: torta. A veru bola výborná, zjedla som ju aj bez vidličky, nestihla som si po nu prísť :).

Pre mňa bola táto udalosť príjemným prekvapením a určite sa zúčastním aj nabudúce. Odporúčam a ďakujem organizátorkám :).

A čo sa mi páčilo najviac? Táto kytica :).

Celý August sme v redakcii zbierali otázky od SAShE predajcov a kupujúcich, aby sme ich naaranžovali do 25-otázkového kvízu. Otázky sú ľahké aj ťažké a pokrývajú témy ako fimo, šitie, fotografia či vyfukovanie vajíčok. Všetky inštrukcie nájdete priamo v kvíze, takže my vám už len zaželáme veľa zdaru a do toho!

Nezabudnite sa pochváliť svojím výsledkom tu v komentári :) !!

Za redakciu hlásime: 
jklmn - 19/25 lebo sa ževraj preklepol

saša - 20/25 bola náš tester a dala to so cťou hneď na prvú šupu

broňa - 25/25 ale ona mala kvíz na starosti, takže sa to neráta :D

dominika - 19/25 išla na ostro bez toho, aby poznala čo len jednu odpoveď

adam - 15/25 on vie viac kódiť ako hendmejdiť, ale to neva :) 

maťka - je zatiaľ na dovolenke, ale chystáme to na ňu :) 

Oprášili sme u nás v Beladiciach náš starý, super/hyper prevratný produkt ... taký obyčajský batôžtek pre detiská na cesty aj necesty ... vie všeličo a preto VŠEÚČELOVEC ... nielenže donesie, prenesie, vynesie, zanesie ... on sa aj priviaže aj odviaže ... o záhlavník na sedadle sa viaže ... a tak je alternatívou k autovreckárom, ktoré inak tiež u nás vieme ... celú túto prevratnosť máme nafotenú, aha:

Prichádzame s tým trošku neskôr, však? ... hodilo by sa to pár týždňov vzad, keď sme všetcia potomkom výbavy škôlkárske a školácke nakupovali ... nuž ale nie sme pánmi svojho času ... u nás vládnu kovářove kobyly alebo obuvníkové deti ... to znamená, že hoc pracujeme ako fredky, deti nám svojimi aktivitami pracovné plány menia ... a tak za trest svoje vlastné batôžky ešte nemajú a sú jak tie kobyly ...

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Kto po batôžku zatúži, dostane od nás k výberu vzorkovníky látok a sám si svoju variantu môže navrhnúť ... kto je leňochod a netúži sa vzorkami preklikávať alebo komu v hrudi srdce odvážlivca tlčie, nech sa  nechá prekvapiť verziou našou dľa nášho aktuálneho rozpoloženia ...

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Batôžtek je šitý i podšitý (100% bavlna, prevažne česká). Zaťahuje sa na šnúrku, ktorá následne slúži ako ramienka ... dá sa teda zavesiť  na plecia ako ruksak, prípadne prehodiť cez jedno plece. Vo vnútri sú našité ďalšie šnúrky, ktorými sa privezuje o záhlavník na prednom sedadle v aute. Z prednej strany sú dve vrecká ... na fľašky, macov a neviem čo ešte ...

Z CML zaznieva hymna, čo znamená že je pár minút po polnoci ... najvyšší čas skloniť hlavu ... kobyly o šiestej otvárajú oči a tak je nebezpečné pokračovať v ponocovaní ... koho ešte čokoľvek rozumné a neuvedené k batôžkom napadne, sem sa ... mne domyslelo ... peknej noci :).

Ahojte všetci,

ponúkam Vám ďalšie malé video ako sme sa vyhrali s malou kolekciu v Slovenskom raji. Počasie nám prialo, všetci mali dobrú náladu, nikto neutrpel žiaden šok, radosť pracovať :-) A pár fotiek zo zákulisia točenia a príprav. Najviac škody po celej akcii utrpeli kufre, bolo na čase ich vymeniť :-)

Nech sa páči

Video a strih: Pavol Kocan

Modelky: Števka V., Ivka I., Šarka L.

Šperka: Zuzana Zliechovcová

Šaty a vizáž: JWK

Fotograf: Michal Wurll

Krásny deň všetkým

Ahojte!

V dnešnom žurnáli sa s vami podelím o nápad, ako si vyrobiť vlastné baliace papiere.

Keďže mám rada minimalistické, čisté, jednoduché motívy, použila som nasledovné pomôcky. Fantázii sa však medze nekladú a vy môžete použiť množstvo farieb a vzorov, alebo si vyrobiť vlastné pečiatky zo zemiaku alebo korkového štupľa :)

         - biele kancelárske papiere veľkosti A3 (môžete použiť aj baliaci papier alebo farebné papiere)

                                                                                                   - razítka

                                                     - pečiatkovacie podušky, akrylový blok pre silikónové razítka

                                                                                              - vodové farby

          (na konci žurnálu nájdete zoznam odkazov na jednotlivé pomôcky - aj tie, ktoré spomínam postupne v texte)

1.  Keďže ide skôr o techniku resp. nápad vhodný pre začiatočníkov,  ako o postup - samotný "postup" je jednoduchý. Vezmete papier a pečiatkujete :) V zásobe mám veľa pečiatok na scrapbook, ktoré som rôzne kombinovala a vytvorila vzory na papieri. Pre prvý vzor som použila tzv. CLING razítka - gumené razítka, ktoré sú priľnavé a nalepia sa na priesvitný akrylový blok.

                         2. Tie som skombinovala s mojimi vlastnými razítkami - bublinkou zo sady Kalendár...

                               3. ... a doplnila ďalšie motívy. Na srdiečka som použila červenú razítkovaciu farbu.

                                                      4. Rôzne veľkosti a tvary srdiečok a červená razítkovacia farba.

                            5. Tento romantický motív som zas doplnila kvapkami perleťového a strieborného lepidla.

                                             6.  A ešte zopár šesťuholníkov s CLING razítkami. Geometrické tvary sú fajn :)

7. Ak máte radi viac farby, môžete skúsiť otláčať aj vodovými farbami. Vyskúšala som to na gumenej pečiatke z Accessorize s motýlím vzorom.

                                                                                   8.  Tu je zopár hotových papierov. 

Môžete do nich zabaliť nielen darčeky, ale napríklad aj knihy či zošity školákom do školy :) Asi každý z nás si ešte pamätá, ako sa knihy balia... no pre istotu som dala dokopy mini návod ako na to :)

Takto som zabalila zopár kníh a ako štítok som jednoducho vystrihla z výkresu obdĺžnik, ktorý som len jemne prichytila tyčinkovým lepidlom...

... to preto, aby sa mi výkres neposúval, keď som ho prešívala. Veľmi rada šijem papier - či už pre ten efekt, ale aj preto, že stehy pôsobia čisto a nechávajú zvlnený papier tak, ako lepidlo.

                                                                                                               Hotovo :) 

Materiál použitý pri tvorení:

- čierna pečiatkovacia poduška stazOn a červená pečiatkovacia poduška Ladybug  (nájdete napr. v ScrapShope, ScrapAtelier alebo Materiál pre Tvorilky)

- CLING razítka od Cosmo Cricket

- silikónové razítka od LuciaBarabas: KALENDÁR, PRIANIA

- sada razítok Hummingbird od KAISERCRAFT

- perleťové a strieborné lepidlo

- akrylový blok

- gumové pečiatky od Accessorize

- perleťové lepidlá

Tak dotvorenia :) 

K týmto ľuďom patrí aj Jakub Liška, zakladateľ značky modranska, ktorá sa venuje výrobe keramiky – hlavne majoliky a kameninového riadu. Už na strednej škole študoval keramiku, neskôr na VŠVU začal so štúdiom sochy, no po prvom ročníku prestúpil na katedru architektonickej tvorby. Po piatom ročníku odišiel na Erasmus do Anglicka, kde sa venoval interiérovému dizajnu a následne vyštudoval teoretický magisterský odbor Design thinking. Z hobby, ktorým výroba keramického riadu zo začiatku bola, sa stala malá firma. V súčasnosti stále predáva prevažne riad, ale venuje sa aj zákazkovej výrobe a postupne mu pôvodné priestory v otcovej dielničke začínajú byť tesné. Jakub nám počas našej návštevy porozprával, čo je to majolika, ako sa k nej dostal, ale aj o tom, že dnes je naozaj ťažké nájsť ľudí, ktorí sa vedia poctivo venovať ručnej výrobe.

Jakub Liška, zakladateľ značky modranska, u nás ako www.sashe.sk/modranska

Prečo si sa rozhodol venovať keramike?

    Už na základnej škole som sa dobre učil, a preto si moji rodičia mysleli, že pôjdem na gymnázium alebo obchodnú akadémiu. Tým, že som od raného detstva vyrastal pri otcovej dielni, mal som ku keramike veľmi blízko. Bola vždy svetom, kde som si mohol čokoľvek vymyslieť, navrhnúť. Nakoniec som skončil pri keramike, aj keď som vlastne vyštudoval dizajn a architektúru.

Čo je vlastne majolika?

    Je to technológia výroby keramiky so špecifickou maľbou do bielej glazúry, ktorá sa potom páli na nízky výpal. Nie je to maľba glazúrou, ale špeciálnou farbou, ktorá následne preberie lesklosť a sklovitosť bielej podkladovej glazúry. Je to veľmi charakteristická technika výroby. Pochádza z Feanzy a v Modre a okolí má stáročnú tradíciu. Podobné výrobky však nájdete napríklad aj v Taliansku či Francúzsku. Majolika má však svoje limity – je krehká, lesklá, a preto som sa dal aj na výrobu kameniny. Bližšie však mám stále k majolike.

Ako sa vyrába modranska?

Celé sa to začína tým, že nakreslím a navrhnem tvary riadu s požadovanými rozmermi a profilom. Tieto nákresy dostane kruhár, ktorý podľa toho vytočí konkrétny výrobok. Na výkrese má zadaný mokrý rozmer.

Každý vytočený výrobok sa po uschnutí zmrští, s čím treba počítať. Kruhár teda vytočí určený počet výrobkov a tie následne schnú. Ak je to potrebné, po čiastočnom obschnutí sa dá dorobiť napríklad uško. Riady následne schnú ešte niekoľko dní a potom sa vypaľujú v peci. Vypálené výrobky dostane maliar, ktorý ich najskôr naglazuje bielou glazúrou. Po uschnutí je glazúra prašná a s výrobkom sa musí zachádzať naozaj opatrne. Do tejto vrstvy maliar maľuje ornamenty a vzory majolikovými farbami. Keď je výrobok namaľovaný podľa zadania, vloží sa do pece a vypáli sa. Dokončený produkt sa zabalí a podľa objednávky odchádza k zákazníkovi.

Pri našich výrobkoch z kameniny je postup trošku iný. Kruhár vytočí žiadaný tvar na kruhu, výrobok vyschne a vypáli sa pri vyššej teplote. V tejto fáze sa postup mení. Maliar naglazuje kameninový výrobok bielou glazúrou, do ktorej sa ďalej nemaľuje. Riad sa následne páli. Z pece mi vyjdú hotové kameninové výrobky, na ktoré aplikujem sieťotlačovú grafiku, napríklad Ludevíta alebo mapu. Ďalším výpalom sa vzor zapečie do výrobku. Na rozdiel od majoliky pri tomto procese vypadáva ručná maľba.

Tradícia tejto manuálnej výroby trvá stovky rokov. Zatiaľ nemáme žiadnu sofistikovanejšiu výrobu a ani technológiu, ktorou by sme to mohli nahradiť, takže keramiku robíme skoro rovnako ako naši predchodcovia.

Aké výrobky vyrábate?

Naším ťažiskom sú výrobky na bežné používanie, tzv. úžitkový riad ako šálka, tanierik, miska. Oproti tomu tradičná majolika má hlavne dekoratívnu funkciu. Mojím cieľom bolo používať techniku majoliky na výrobu úžitkového riadu. Najväčší záujem bol o hrnčeky a podšálky, preto sme s nimi začínali. V súčasnosti však skúšame aj iné tvary a nádoby –napríklad džbány a čaše na víno, ktoré sú v našom regióne veľmi populárne. Praktické stránky spojené s predajom nás naučili kalkulovať s tým, koľko výrobkov musíme spraviť. Ľudia mali záujem aj o celé série, nielen o kusy.

Ktoré vzory sa predávajú najlepšie?

Jeden z najpopulárnejších vzorov je náš prvý – modrý, ktorý sa volá modranska. Je našou poznávacou značkou. Svoje miesto si našli aj kameninové výrobky ako napríklad Ludevít, ktorý má v našich končinách celkom veľký úspech. Každý zo vzorov má určité publikum, ktorému sa páči. Napríklad vzor zver často kupujú rodičia deťom, poprípade je to ideálny darček pre poľovníkov. Komu sa majolika vôbec nepáči, ten sa väčšinou nájde v našom úplne špecifickom vzore mapa.

Ako ľudia prijímajú tvoju víziu klasickej majoliky?

Veľa ľudí to berie tak, že ju kazím. Je to pre nich zasahovanie do niečoho nedotknuteľného. Na to ale, aby človek pochopil a vedel, že sa ornamentika rokmi vyvíjala, nemusí študovať históriu majoliky. Majstri, ktorí voľakedy navrhovali v dielňach vzory, chodili po dedinách a zbierali nielen klasické motívy, ale aj ich podľa seba upravovali. Nerobili to len preto, že sa im to páčilo, ale reagovali tým aj na dopyt ľudí, či samotný trh. Tým pádom sa ornamentika úplne prirodzene vyvíjala a to, čo robím ja, je len pokračovaním.

Majstri, s ktorými spolupracujem, majú k niektorým mojim dizajnom takisto množstvo výhrad, predsa len, vyrastali a učili sa vyrábať klasickú keramiku, ktorá je trochu iná ako výrobky modranska.

Tým, že som v tomto prostredí žil od detstva, viem, čo sa spraviť dá a čo nie.

Odkiaľ máš majstrov na výrobu modranskej?

Študovaných ľudí je problém zohnať. Učilište v Pezinku už nefunguje, a tým pádom neprodukuje žiadnych nových absolventov. Väčšina odborníkov, maliarov alebo ľudí, ktorí vedia točiť na kruhu, má viac ako 40 rokov. Preto sa snažím si ich udržať a presvedčiť, že keramika má stále zmysel a že je dobré vyrábať aj moju víziu majoliky.

Čo budeš robiť, keď už nebudú ľudia vedieť vyrábať majoliku?

Existuje len jediná možnosť – vychovať si ich. Dnes už nepotrebujem 20 ľudí, takže sa to dá. Ak by som ich potreboval viac, bol by to problém. Ľudia, ktorí sa voľakedy tomuto remeslu venovali, sa dnes väčšinou živia niečím úplne iným. Teraz na staršie kolená však dúfam, že sa budú chcieť vrátiť k starému remeslu, ktoré predtým vykonávali. Preto verím, že keď budem potrebovať ďalšie pracovné sily, podarí sa mi ich nájsť.

Ahojte,

     dovoľte mi, aby som sa skrz tento žurnál predstavila. Som študentka dizajnu a nejakou zvláštnou náhodou som sa dostala k ´´chlapskému remeslu´´ betónovaniu. Tento materiál je veľmi inšpiratívny, mnohostranný a trošku ešte neobjavený v umeleckom svete.

     A tak už nejakú dobu ´´pečiem bábovky´´ (tak som si to nazvala, to znie žensky :), pretože pri vytváraní produktov vyrábam formy (podobné tej bábovkovej forme) a miešam prísady do cesta (betónu). Rovnako ako pri pečení bábovky sa niekedy vydarí viac, niekedy menej, je krajšia, chutnejšia... Ale stále je originálna.

    A čo je úžasné, nepotrebujem k tomu rúru!

    Teraz som vytvorila pre Vás fotopostup aj video:

...aby ste si aj vy mohli svojpomocne vytvoriť malé betónové dielo. Ide o podtácku s reliéfom a myslím si, že ju zvládne každá šikovná aj menej šikovná duša :).

(Tak šup otravovať tatka, kde skladuje nejaký ten cement s pieskom.)

Tým, ktorým sa nechce čítať postup práce, kuknite radšej osviežujúcejšie video ;)

Čo budeme potrebovať:

(pomer piesku cementu a sádry môžete násobiť ak potrebujete viac ´´cesta´´na väčšiu plastovú nádobku)

Krok č. 1 : Vyvaľkajte kúsok hliny na cca 5 mm hrúbku, bude sa to lepiť tak to kľudne ´´pomúčte´´ cementom :).

Krok č. 2 : Obkreslite dno malej nádobky.

Krok č. 3 : Orežte líniu nožom.

Krok č. 4 : Vložte hlinu do nádobky a poriadne utľapkajte, uhladkajte, aby bola plocha čo najdokonalejšia.

Krok č. 5 : Povtláčajte sušené kvietky do polovice a niektoré následne povyberajte (to vytvorí vypuklý kvietok na odliatku). Potom hlinu nastriekajte odformovacím sprejom alebo jarovou vodou. (ale nie je to nevyhnutné, len sa to bude trochu lepiť)

Krok č. 6 : Zmiešajte 100 g piesku, 35 g cementu, 25 g sádry a nasucho zamiešajte. Potom pridávajte veľmi opatrne vodu, aby sa vytvorila redšia ale nie úplne riedka hmota. A zamiešať.

Krok č. 7 : Betón začne veľmi rýchlo tuhnúť, a preto treba šikovno hmotu presunúť do nádobky. Potom nádobkou poriadne ponatriasajte, pobúchajte aby sa vzduchové bublinky dostali na povrch.

Krok č. 8 : Počkajte cca 30 min. Potom nádobku preklopte a vyberte odliatok. Očistite od hliny, vyberte kvietky a máme hotovo :) !

Taká naša malá podtácka sa vždy zíde ;)

Včera sme publikovali 1.časť našeho fotožurnálu o tom ako vyrábame naše prírodné mydlá. Pozrieť si ju môžete TU.

Keďže naša fotografka Linda fotila v našej mydlárni len jeden deň a mydlo po odliatí musí zostať vo forme 24 hodín aby prešlo saponifikáciou a stuhlo zobrali sme na fotenie mydlo vyrobené deň pred fotením.

Na fotografiách uvidíte prírodné mydlo s bambuckým maslom, levanduľovou silicou a farbené aktívnym čirnym uhlím, ktoré dodáva mydlu benefity navyše. Už samotné karité maslo je skvelé a čierne uhlie tomu pridáva body navyše.

1. Takto vyzerá mydlo vo finále.

2. Po 24 hodinovom "kúrovaní" mydlo z formy vyklopíme.

3. A narežeme na rovnakú veľkosť.

4. Rezačku vieme nastaviť na rôznu hrúbku mydla.

5. Narezané mydlá poukladáme na sitá a vložíme do sušiarne.

6. Mydlá v sušiarni zrejú pri 25C zhruba 4-6 týždňov. Pravidelne ich otáčame a meriame im pH. Až keď je pH mydla optimálne, mydlu začistíme hrany, zabalíme ho a dáme do predaja.

Ručná výroba mydla je iný svet.

Jemný, voňavý a čistý. Pri tejto výrobe nič neuponáhľate, ak chcete, aby sa mydlo podarilo. Už len vyberanie nových vôní a hľadanie kombinácií či testovanie nových ingrediencií je skvelé. Mám možnosť ovplyvniť každý jeden proces výroby, počnúc prvotným nápadom, cez vôňu, farbu, tvar a obsah až po finálny vzhľad balenia či obalu. Je to kreatívna práca.  

A je to povolanie, ktoré milujem.

Utorok či sobota baví ma tá robota ;-)

Nafotené v našej: Slovenskej mydlárni

Fotograf: Linda Bohušová

Poznáte to ... vidíte kúsok šedej steny a hneď sa Vám začnú vynárať súvislosti, splietať v hlave budúce fotky a začne sa pomalé chvenie celého tela. Preto milujem fotenie :). Keď obyčajné, nikým nepovšimnuté miesta zrazu naberú iný rozmer, stanú sa neobyčajnými. A je to tu: nový "fotoplace" :).
Takto nejako to vyberám: chodím, "kukám kade-tade", občas sa strácam a nachádzam v uliciach Bratislavy... na bicykli obzerám a snorím.

Teraz Vás prevediem miestami, ktoré mi ostali v pamäti ako vhodné a pekné, možno očaria aj Vás. Väčšinou fotím detaily, kde nie je veľmi poznať, na akom priestore sme sa práve nachádzali. Jeden by si povedal, že to snáď stačí výjsť aj pred dom.... Ale ja stále držím poctivého vyhľadávania rôznorodých pôsobísk príjemných tak pre fotografa ako aj pre modelku.

Takže, kto nemá nápady, kam zaviesť svoju manekýnku, nech sa ráči inšpirovať práve tu:

1. Ľahko prístupné miesta a zadarmo :)

Ružinovské novostavby

V poslednom období vyrástli nielen v Ružinove oceľovo-sklenené ozruty plné bytov alebo kancelárií. Často sú stavané do štvorca so stredom využitým na oddych s kúskom zelene. Práve tu sa dá nájsť zaujímavé pozadie pre fotky. Častokrát zaujme jedna stena, jeden pohľad, jeden roh.... ľahko sa tu dajú nájsť zatienené plochy (či fotiť v tieni alebo na slnku už je asi subjektívne ...)

Stanica Železná studnička

Tú snáď pozná každý :) Jedno z miest, ktoré ešte dýcha duchom starej doby :)

Medická záhrada

Zelené trávnaté plochy, lavičky ... a veľa okoloidúcich :)

... ARcreative... 

Kapitulská ulica a hradby Starého mesta, Kostol sv. Martina a múr s odrazom starej synagógy

Staré uličky s nerovnými cestičkami. Rozmanité architektonické skvosty (staré vs. nové) a všade plno turistov. Dávajte si pozor, nafotia viac záberov za minutu ako vy za 4 hodiny :). Aby ste sa nenašli v cudzokrajných albumoch z poznávacích zájazdov :)

... uKvetinky ...

Grafitti stena na Nám. Hraničiarov

Nedávno dokončená modro-žltá stena. Všimla som si, že veľa ľudí vyhľadáva práve grafittové pozadie pre svoje fotky.

River Park + nábrežie Dunaja

... nikkita ...

Lodenica a móla pri Botanickej záhrade

Dve malé móla z dreva (jazykolam.. opakujte dokola malé móla :D ). Spravte si fotky priamo na vode !

Koniec Ružinova pod obchvatom

Urban architektura ako lusk :) pozri suradnice: 48.1538481,17.1815261

Malý Draždiak, Rusovské jazero (iba na jar)

Rusovské jazero je teraz na jeseň dosť zaliate. Nevidno ani malebný poloostrovček plný nudistov. Tí sa presunuli do okolitých kríčkov (aj som sa zľakla, ked som bola minule na obhliadke miesta) :)

... bublifook ...

Zrúcanina hradu plus kopec nad Hainburgom

Ideálne aj na rodinné prechádzky a fotky s ďalekým pozadím (tzv. výhľad).

Karloveská lúka

Otvorené priestranstvo so slnkom vo vlasoch :) .. a s komármi tiež :)

... suzina ...

Industriálny most Rendez

Mosty sú dva neďaleko seba. Tento na fotkách je krajší, ten druhý sa zase končí starou rozpadnutou stanicou.
Blízko je železničné múzeum.

... luloface ...

Slavín

Pršalo a nikde ani nohy. Iba my, dážď a fotenie s kvapkami :) Inak už asi dosť otrepané miesto.

Carlton a Stará tržnica pasáž

Niekedy stačí obyčajná pasáž ... a fotka je na svete :)

Kabelka ... nikkita ...

Betónovo-tehlová ruina pri Prístavnom moste

Momentálne pomaľovaná od minuloročného Street art festivalu (fotky pozliepané na ukážku pred fotením hip-hopovej kapely)

Cvernovka

Čo dodať? Stará polorozpadlina s rôznorodými zákutiami či už vonku alebo vnútri.

Interiér auta

Keď už ozaj neviete kam ísť, tak nechoďte nikam, ostaňte v aute :) (fotené s dáždnikom za hlavou, inak by bolo vidieť okno auta)

2. Ľahko prístupné miesta, nie však zadarmo

Botanická záhrada

Otvorená do 18.00. Ideálny čas na jeseň alebo jar, keď slnko zapadá skôr. Farebné listy a ničím nerušené fotenie. Moje top miesto :).

Le Apetit reštaurácia a jej čarokrásny dvor

Ochotný personál som mala už viackrát možnosť zažiť pri foto-spolupráci. Keď je menej ludí, tak sa dá. Aby ste nevyrušovali pri príjemnom posedení návštevníkov. Majú snáď najkrajší "dvorčok" (či nádvorie) v St. meste.

... SsorayA ...

Hrad Devín 

.. asi zbytočné komentovať.

Dopravné , Železničné múzeum

Bohužiaľ fotenie v "dopravnom" je spoplatnené sumou 33 eur, teda tak bolo pred rokom. Kto má rád ťažké stroje a industrial, rád si priplatí :).

Welness, SPA

Keď počasie nepraje, šup do vírivky :)

3. Ťažšie prístupné miesta (ďaleko alebo vstup zakázaný)

Kaštiel v Kitsee

... a čokoládovňa na skok :)

Vodné mlyny v Jelke

Treba auto a presun medzi jednotlivými mlynmi. Bola som len pri jednom. Mám v pláne aj ostatné.

Zrúcanina hradu Korlátko s priamym prístupom ku veterným mlynom

(smer Malacky a potom do lesa) Mlyny na kopci alebo fotka pod mlynom s vrtulou v pozadí? Vrtula v pohybe? No asi tam opať pojdem so širokoúhlym objektívom.

Neusidler See 

Kto nemá fotku pri majáku, nie je fotograf :) (ja nemám)

Rakúske polia s vežičkami a veternými mlynmi

Raketová základňa Dúbravka

(vstup zakázaný - nebezpečné)

Staré ošarpané budovy, to je to pravé fotogenické ... aj alergické v mojom prípade.

Pizstoryho palác

Podelte sa s fotomiestami a dajte tipy aj Vy:)
Snáď nie sú prísne tajné :)

Pekný začiatok víkendu,

Eva :)