Bolo to nedávno, čo som sa pokúšala ukryť kúsok leta v kolekcii, s ktorou ste sa mohli zoznámiť i v prvej časti žurnálu. Bola plná dozrievajúcich klasov na poli, slnka a šťavnatých ovocných bobúľ. V každom kúsku sa ukrývala letná rozprávka - príbehy inšpirované chuťou a vôňou leta.
V dnešných dňoch začína ortuť teplomerov stúpať, deti sa s piskotom rozbehli zo škôl užívať si prázdniny, čoraz častejšie počuť z ulíc šťastný smiech. V zmrzlinárňach stoja rady ľudí, voda špliecha a osviežuje spotené tváre, obloha je azúrovo modrá, kvety na lúke žiara mnohými farbami.
Áno, farby! Veselé i jemné, pestré ako dúha. Aj keď ani neviem, kedy som si naposledy našla chvíľku na oddych, v týchto dňoch občas zastavím a kochám sa z tejto letnej palety. Rozmýšľam...čo tak ju ukryť do ďalšej kolekcie? Viem, nemám čas, musím pracovať na zákazkách pre nevestičky, plniť želania svojich zákazníkov a popritom myslieť aj na svoje ÁNO. Ale nedalo sa odolať. Opäť prechádzam svojou dielničkou a hľadám tie správne farby. Beriem do rúk i štetce a dávam kvetom ten správny nádych. V novej kolekcii je i veľa živej, konzervovanej hortenzie. Netrvalo dlho, a nová letná kolekcia je tu - plná pastelu, lásky a nehy. Tak sa poďme zaľúbiť.
Kolekcia Pastelové leto vznikla tentokrát v spolupráci šikovnej fotografky Bibiany Ružičkovej, mojej dvornej vizážistky Barborky Slovákovej a nádherných modeliek Veroniky a Michaely, ktoré svojou jemnosťou a krásou len podčiarkli čaro celej kolekcie. Okrem pastelu v tradičných kúskoch ako sú venčeky, opasky či prstienky, som si dovolila priniesť vám i novinku - dvojhrebienok, ktorý má všestranné využitie. Čo naň hovoríte? :)
Po vôni a chuti leta sa, prosím, kochajte jeho farbami :)
Venček "žiara farieb v tieni"
V záhrade je ticho a snivo. V tôni čupia hortenzie a svojou pastelovou krásou skrášľujú tmavý kút. Žiaria farbami. Natrhám si ich a upletiem z nich veniec, v ktorom budem snívať o láske. O takej ako z kníh, s ktorých stranami sa nezbedne hrá vánok.
Prstienok "prvý bozk"
V šere za mäkkého súmraku dve dospievajúce srdcia sedia pri vode a počúvajú pieseň večera. Nepatrný dotyk, ruka hladí ruku a pery prvýkrát prídu na to, ako chutí láska. Nežný a mäkký je prvý bozk.
Opasok "nadýchaná sukňa"
Leto je blázon, ženie nás do lásky. Nezbedník vietor zdvíha ženám krátke sukne. Voňajú pokosenou trávou a ich pozdrav šťavnatými jahodami. Sukne majú nadýchané ako kvety pivoniek. Letným láskam sa odolať nedá.
Dvojhrebienok "sny machom obrastené"
Oddychujem v tôni lesa a dýcham vôňu čerešňových kvetov, ktorá sa šíri z neďalekých ovocných sadov. Sedím na kameni obrastenom machom a snívam o letnej láske s nekonečným trvaním. O bozkoch mäkkých a príjemných ako dotyk toho machu.
Set sponiek "farby leta"
Tráva je zelená a vonia. Najkrajšia vôňa na svete je vôňa pokosenej trávy. Lásky sú nevinné ako biele ľalie. Sny sú ružové ako cukrová vata a súmrak sfarbuje horizonty do fialova. Ako dúha po daždi je leto. Poteší srdce i zrak.
Sponka "vznešenosť pivoniek"
V záhrade rastú ticho a pôvabne. Ružovou i bielou zafarbené majú svoje hlávky. Ich lupene nedokážeš spočítať, len rosa ich ráno jemne bozkáva. Svojou nonšalantnosťou prevýšia všetky ostatné kvety v záhradách, i ruže musia pred nimi skloniť hlavu. Vznešené sú pivonky, kvety pre kráľovné.
Ozdoby na topánočky "pre jazernú vílu"
Keď súmrak padá nad krajinu a lesné jazierko už opustili naháňajúce sa deti, keď z diaľky počuť tlkot srdca dvoch čerstvo zaľúbených ľudí a okolo jazera kvákajú žaby, vtedy príde tichúčko s lupeňmi vo vlasoch a svojimi drobnými nôžkami zohýba trávu pod sebou. Vtedy aj vtáci prestanú spievať od úžasu...keď zočia ju, jazernú vílu.
Venček "kráľovná letných záhrad"
Keď sa leto farbí do odtieňov dúhy a brečtan ticho obopína priečelia domčekov, keď v záhradách na kríkoch dozrieva ovocie, keď sú líca rozpálené od túžby a všetko chce milovať a byť milované, vtedy po záhradách chodí ona, oblečená v šatoch utkaných z lupeňov kvetov a závoj z lístkov stromov jej siaha poniže pása. Svojim dotykom mení všetko na letnú ľúbeznosť. Je vznešená a vonia po túžbe. Kráľovná letných záhrad...
Opasok "keď súmrak padá na jazero"
V letnom večeri počuť len tiché vyznania milencov. Fialový závoj noci sa už rozprestiera nad krajinou. Pri jazere stoja stromy mohutné, koruny plné tajomstiev obrastajú machy. Len niekde tam, pri jazere, odpočíva vo vysokej tráve dievčina so srdcom čistým ako ľalia...a sníva o láske.
Venček "keď slnko vábi"
Vonku je príjemne teplo, vánok chladí tvár. Na lavičke oddychuje starší pár. Mačka sa vyhrieva na parapete a kvety voňajú ako prvé lásky. Ešte ani oči neotvorím a už slnečné lúče vykúkajú spoza záclony. Letné slnko vábi na všelijaké šibalstvá...na objatia, na smiech, na bozky i na lásku. Slnko je pokušiteľ.
Sponka "pavučina snov"
Ležím v záhrade vo vysokej tráve, vedľa mňa kvitnú pivonky. Čítam knihy o láske no podchvíľou sa zastavím. Knihou si prikryjem tvár, nech mi slnko nepozerá do myšlienok...a upadnem do ríše snov. Snívam o tom, že sa budem kúpať v jazere, a pritom ma vyruší on, oblečiem sa len do vlasov. Na druhý deň, keď budem zbierať jahody, príde s kyticou ruží a pivoniek. A potom si ma vezme...a ja zažijem lásku ako z letných kníh. A tak si v záhrade pradiem pavučinu mojich odvážnych snov.
Dvojvenček "nevesta hôľ"
Slnko zalialo lúku plnú kvetín a preniká aj cez špárky konárov. Po machom obrastených lesných chodníčkoch chodí tichúčko, len jemne našľapuje. Líca ma ružové ako kvety čerešne, oči plaché a pery žiadostivé. Každý vtáčik ospevuje jej krásu. Je nežná a jemná, plná lásky a krásnych pocitov. Jej domov sú steblá trávy, lupene kvetov i machom pohladené kamene. Každý by chcel ľúbiť nevestu hôľ.
Venček "nežná bohyňa lásky"
To ona šepká ružiam, nech vyčaria dievčinám úsmev na tvári. To ona káže makom, aby sa červenali ako líca zaľúbených dievčat. Ona ukrýva v lupeňoch pivoniek tajomstvá letných večerov. Medzi prameňmi vlasov má zapletené lístočky a odetá je vo farbách vášne. Keď ticho prejde nočnými uličkami, všade zostane len sladko na perách.
Venček "láska v páperí"
V lete na dedine sa teda diali veci. Na babičkinej chalupe sme objavovali staré zákutia. Pavučiny by vedeli rozprávať o rokoch, ktoré pretiekli. A keď slnko jemne zapadalo, bláznili sme sa v perinách. Perie lietalo ako sneh v zime, všetko zahalilo do bielej letnej rozprávky. A všade bolo ticho, len náš smiech sa niesol ulicami.
Štvrťvenček "strapaté potešenie"
Skrývam sa ti v poli medzi žltými kláskami pripravenými na žatvu. Líca mám rozpálené a ružové ako punčová zmrzlina. Nebo je belasé a tráva zelená. Keď si už myslím, že ma nenájdeš, zrazu ma chytíš zo zadu a nadvihneš hore k oblohe. Vraj ma prezradila strapatá hriva vykúkajúca zovšadiaľ. Smejem sa. Život s tebou je potešenie...
A tu sú obe víly pokope. Miška a Veronika. No nie sú krásne? :)
Dúfame, že sa Vám nová kolekcia páči a v mene celého teamu Magaela Vám želáme krásne slnečné dni. :)