Minulé leto som sa rozhodla vrátiť k mojim koreňom a naplno sa oddať večnej potrebe robiť niečo s rukami. To niečo sa nemalo ani len náznakovo týkať ťukania a stláčania kláves rôznych neživých strojov a bytia v stave onlajn. Mnoho ľudí nedá dopustiť na zamestnávanie rúk trebárs fajčením, ale to mi pripadalo až príliš deštruktívne a spoločenské zároveň.
Začalo sa to šitím, pokračuje i háčkovaním, pridá sa toto a možno aj tamto. A hádam sa konca nedočkám. Občas mám síce pocit, že som nepodedila ani jednu bunku šikovných rúk predošlých generácií šikovníkov mojej rodiny (talent sa prerozdeľoval zásadne gender neutrálne). Niekedy nemám čas, zato unavené oči z práce. Spriateliť sa s háčikom a ihlou a šijacím strojom a ostatnými menšími aj väčšími pomôckami a mašinami v mnohých smeroch stálo za to. A ani vlasy mi nesmrdia.
A čo to ten často skloňovaný hendmejd so sebou prináša?
Je toho omnoho viac, než len svalovice prstov:
1. Až teraz zisťujem pravú podstatu cobainovského „radšej mŕtvy, než cool“. Nie každý totiž zdieľa viac než samozrejmý obdiv k ručným prácam, zhrbenému sedeniu nad paličkami, nejéjka pri vašom rozprávaní o úžasnosti kolovrátkov, nekýva uznanlivo hlavou, keď vám vidí trčať z kabelky háčik a priadzu, nevidí praktický zmysel v tom, že viete rozoznať na dotyk zloženie svetra. Klasické reakcie: „ehm, zaujímavé hobby"... (mentálne sa tľapká po pleci za zoskok padákom), „už vynašli ten časostroj? Z ktorého storočia si prišla?" či „jéj, moja babka toto tiež robí...".
(Majú šťastie, že babky pokladám za synonymum úžasnosti.)
2. Anger Management. V práci mi chvália môj pokojný prístup a chladnú hlavu v stresových situáciách. Pred meno dostávam prívlastok zen. „Nikdy som ťa nevidel nahnevanú“ sa spája s osobnými cieľmi kolegov, aby ma nachytali v situácii, kedy sa mením na Mr. Hyde-a.
No ja viem svoje. Nič ma už nerozhodí tak, ako sprvoti (ne)ovládanie šijacieho stroja. Plač pre neúspech? Please, posledné slzy som ronila pri navliekaní nite a vyťahovaní látky, ktorú mi zožral a zamazal stroj. Hodiť niečo o zem a rozdupať to do beztvarej hmoty? No to určite! Neurobila som to ani pri zošívaní zdanlivo nezošiteľných mikrokúskov.
Žiaden projekt nie je natoľko plný dilem, ako vybratie dokonalej látky. Žiaden postup nie je taký komplexný a komplikovaný, ako ten šijací. Vypočítanie spotreby látky, vymyslenie strihu, malý návrh, nakreslenie veľkého návrhu na baliaci papier, vystrihnutie makiet. Látka: opratie, vyzrážanie, naparenie, nakreslenie, nakreslenie prídavkov, strihanie, zošpendlenie / zostehovanie, šitie, páranie, šitie, vyžehlenie, rozžehlenie, obstrihnutie, nastrihnutie, vyvrátenie, naparenie, zošitie. A to ešte nemám zips a podšívku.
Ani žiaden nákup nie je taký ťažký, odkedy nosievam desaťkilový stroj na jednom pleci a batoh s výbavou na chrbte.
3. Nakupovať ako predtým sa mi nedá. Veci vystavené v obchodoch mi pripadajú lacné a drahé zároveň. Keď vidím, koľko hodín, dní mi trvá uháčkovať jednoduchý nákrčník a keď sa striedajú ročné obdobia a moja sukňa nie je ani v stave prvého vyskúšania, žasnem nad desiatimi eurami za tričko a dvadsiatimi za sukňu a vidím, že veci sedia každému, a pritom nikomu. Nechcem.
Aj predavačky v galantériách sú často iné, než na aké sme zvyknutí. Oukej, sme v končinách v akých sme, takže vysmiatosť a príjemnosť občas hapruje aj tu. No vyžadujú odo mňa isté vedomosti a predstavu o tom čo, čím a ako to chcem robiť. Dvíhajú obočie a radi vysvetlia vlastnosti nejakej látky, pridajú vlastné, hoci aj zlé skúsenosti. Vedia, čo predávajú a ako sa to zachová po prvom opratí. V galantériách si nikdy nekupujete hotovú vec. Kupujete si kúsky, ktoré budú použité v láskyplnom procese (občas striedajúceho sa s nerváčením... ale i to láskyplným, ehm). Vedia, že hľadáte dokonalý gombík, perfektne ladiacu niť a pri pretavovaní vašich predstáv do reality sa neuspokojíte s hocijakou farbou zipsu.
4. Nedá sa robiť nič. Ničnerobenie, kedysi plné robenia reálne - ničoho, je zrazu ničnerobením tvorivým. Ruky berú háčik, ihlice, pero, ceruzku, fixku.
5. Iný level hororových príbehov. Ak s obľubou počúvate strašidelné príbehy z rôznych profesií, zatajujete dych, híkate a zapchávate si uši a zároveň uvažujete o tom, ako toto mohol niekto prežiť bez psychickej ujmy a zanevrenia na vesmír, otvoria vám ručné práce nové obzory. Len malý výber: odlomený hrot ihly v oku, prešitá ruka, špendlíky na podlahe a jeden nepozorný krok. Au!
6. Mozog sa vám poďakuje. Koncentrácia pri šití, aby ste si nezašili dieru určenú na rukáv, poprípade neprešili ruku úplne. Taktika pri kreslení, kam ktorý ťah umiestniť. Matematika pri počítaní spotreby látky, rysovanie strihu. Kružidlo! Vitaj, starý nepriateľu!
Nekonečný myšlienkový relax pri háčkovaní. Hlavný prúd myslenia sa vypne, zapne sa stopäť ďalších a počas tvorenia samotného prichádzajú ďalšie nápady.
7. Malé úspechy sú to pravé. (Ale ani tým väčším sa časom nevyhnete.)
„Ja som zapla šijací stroj, zapla som ho! Zapla!"
„Kedysi som vedela uháčkovať šnúrku a dnes som dokončila nákrčník, dokonca nositeľný!"
„Pozrite sa, pozrite – prinútila som stroj, aby šil rovno – tak kde je to šampanské?!"
(Áno, doba instantnosti zdrapila aj mňa - aj ja som si odvykla od malých krokov, chcem veci teraz, chcem si kúpiť lístok dnes a letieť pozajtra, chcem niekoho výnimočného spoznať a byť s ním hneď kamarát. Ale už mám recept na drápy, ha!)
8. Vzdať sa? Nikdy! Párať dvojmesačnú prácu, znova tri týždne na niečom pracovať a - musieť znova párať? Hodiť veci do kúta, do smetiaka či rituálne spáliť je stále alternatívou - zatiaľ nevyužitou a čím ďalej, tým menej lákavou.
Radšej pracovať dlhšie na pre mňa dokonalej veci, ako dokončiť nedokonalosť. (Perfekcionista vo mne jasá.)
9. A napokon jeden z najlepších pocitov vôbec - držať v rukách vec, ktorá je zhmotnením vašich úsilí.
Tvorivá práca, ktorá vyústi do okamihu, keď si čosi oblečiete, zavesíte na stenu alebo podarujete blízkemu človeku, dokáže vyvážiť trebárs oné aktivity v práci, pri ktorých môžeme mať občas pocit, že všetko úsilie odchádza do akéhosi elektronického vzduchoprázdna a len máločo vnímame ako uchopiteľné a trvácne, prípadne zmysluplné a obohacujúce. Je to úplne iná úroveň sebarealizácie, nachádzania vlastnej (ne)šikovnosti, posúvania hraníc a zastavovania / zrýchľovania času.
Všetko, čo sa naučíte - nech je to šitie, kaligrafia, maľovanie komiksov či iná z nekonečného množstva tvorivých aktivít, vám vnesie do života čosi, čo vám zmení aj chvíle, kedy sa tej činnosti nevenujete. Zmenu nazerania na seba či na to, čo vám život stavia do cesty. Iný prístup k veciam vôbec.
A dodá vám nikdy nepociťovaný strach z ihly v oku.
P.S. Článok bol pred dlhším časom uverejnený na mojom blogu, ktorý čítajú zhruba dvaja ľudia a jedným z nich je moja mama. :) Rozhodla som sa podeliť sa o tieto riadky aj s vami na tomto skvelom portáli. Dúfam, že sa vám žurnál páči a budem rada, ak napíšete o vašich začiatkoch, prípadne o vašom NAJ pocite spojenom s tvorením.