Dnes s podtitulom Dobrí ľudia, dobrej vôle
V tento krásny letný deň, keď sa vo vzduchu vznáša príjemná omamná vôňa agátu a bazy, vám predstavím kroje a súčiastky, ktoré som ešte nedávala do žiadneho žurnálu. Ale aj také, ktoré som už spomenula, ale... opakovanie je matka múdrosti. Poviem vám príbeh o ľuďoch, ktorých neoslepil mamon a horibilné sumy, ktoré sú niektorí schopní pýtať za kroje. A keď sa im to nepodarí predať na nekresťanské peniaze, kroje skončia vyhodené za dedinou, zapadané prachom na povale, zabudnuté v skrini, kde si na nich pochutia mole alebo ich naničhodníci hodia do ohňa. Veď prečo by z nich mali mať niekto prospech, keď z nich nedokážem vytĺcť majland?
Takže sa pohodlne usaďte, dajte si kávičku alebo čajík a - nech sa páči, vstúpne do mojej krojovej truhlice.
Môj historický prvý kúsok do zbierky bola biela sviatočná šatka z okolia Piešťan vyšívaná na tyle. Našla som ju na bazoši za smiešnych 10€. Smiešnych preto, že za takúto nádheru je to naozaj zanedbateľná cena. Aj keď bola dosť poškodená, najväčšie diery som zašila, ale pre istotu ju nosi nebudem, aby sa nepoškodila ešte viac.
Čas pomaly utekal, kroje pribúdali a narazila som na krásny tylangrovýčepiec z okolia Myjavy. Je vyšívaný na jemnej gazovine aj s ozdobnou stuhou. Čepiec sa mi podarilo odkúpiť od pani Katky z Nitry za 9€.
Jedného dňa som u Zuzy Tajek Piešovej našla ponuku, že predáva zachránené rukávce z Valaskej Belej. Kroje mali skončiť v ohni a takto skončili u dobrých ľudí, ktorí sa o ne postarajú. A teda jedny rukávce skončili aj u mňa v komode :) Treba ich ešte nariasiť, ale to ma čaká až cez leto, keď bude dostatočne svietiť slniečko.
Po minuloročnom Jarmoku sa mi ozval pán Mikuško, ktorý sa bol prezentovať so svojimi bičmi. Ponúkol mi súčiastky z oblasti Hontu. Samozrejme, chňapla som po nich :)
V marci som bola v Čadci na Krojovej burze, kde sa mi podarilo uchmatnúť si krásne senohradské čepce. No veď, za 5 evri - nekup to! :)
Ako som tak brúzdala bo bazošovi, narazila som na pracovné rukávce z okolia Lučenca. Zdobenie majú veľmi jednoduché a minimálne, keďže ako pracovné viac nepotrebovali.
Keďže som pánovi Ulehlovi pomohla predať ostatok rukávcov aj spodnice, ktoré ponúkal, po čase sa mi ozval znovu. Tento raz ponúkal sviatočné rukávce z Áblovej (pri Lučenci). A za malú pomoc mi aj zľavil na cene. Tak u mňa našli trvalé bydlisko aj tieto nádhery. Najviac ma na nich uchvátila výšivka krivou ihlou a keď som ich rozbalila, bola som milo prekvapená. Na uväzovanie pod krkom je použitá "stuha", ktorá sa už len tak nevidí - je vyrobená starým spôsobom "karetkovaním", ktorému hrozí vyhynutie.
V tom istom období som našla aj rukávce rukávce zo Zlatoviec za 5€, čiže som ich nemohla nechať iba tak za tú cenu :) Rukávce sú vo vynikajúcom stave a zachovalé. Čiže ich bolo treba iba poriadne prevetrať a môžu sa používať.
Na inzertnom portáli medzičasom vystupoval aj istý pán, ktorý ponúkal všelijaké kroje a súčiastky z rôznych kútov Slovenska. Avšak mamon zastihol aj jeho a kroje skončia bohvie kde :( Mne sa podarilo od neho ešte zrovnať važeckú zásteru a kapku z Horehronia. Ceny mal vynikajúce (aj keď ich dával hlava-nehlava) - vyberal si kupujúcich, ale to jednanie bolo občas na plač. Koniec-koncov aj ja som si objednala úplne inú kapku ako mi poslal... Preto daný portál aj opustil. Namiesto toho, aby si napravil reputáciu hneď po negatívnych recenziách zdupkal. Škoda tých krojov čo uňho ešte ostali. Bohvie kde a ako skončia...
Našťastie sa však nájdu aj ľudia, ktorí sú ochotní podeliť sa o dedičstvo. Síce sa mi nepodarilo získať tie, ktoré som chcela, ale vybrala som si biele sviatočné rukávce a čepiec. Súčiastky boli v super stave a za primeranú cenu; sú z dediny Bzince pod Javorinou. Precízna biela dierková výšivka na rukávcoch ma proste dostala. No a tie mini gatríčky... Juj, len pomojkať!
Na skompletizovanie kroja z Važca som rozhodila siete po všetkých bazároch a na modrej sieti. Jedného dňa sa mi ozvala Zuza Tajek , že má pre mňa 100ročný čepiec, či by som mala záujem. Odpoveď sme, samozrejme, vedeli obe už dopredu :) Čepiec sa ku mne dostal cez Zuzu Tajek od jednej 90ročnej babky, ktorá veľa krojov zdedila po mame. Tá ich zbierala ešte pred 2. svetovou vojnou. Tento čepiec je teda bezkonkurenčne najstaršou a najvzácnejšou súčiastkou akú mám v zbierke.
Už v staršom žurnále som písala, že na krojovej burzce v Čadci sa mi podarilo vybártrovať nádhernú važeckú vrchnú sukňu. Je však, žiaľ, bez lajblíka. Ku kompletnému važeckému kroju mi chýba ešte lajblík, ktorý býva väčšinou prišitý na vrchnú sukňu; spodná sukňa (máva prišité traky zo stuhy) a rukávce - oplecko.
Toto je iba časť z môjho bohatstva, ktoré ukrývam v komode. Sem-tam ich všetky povyberám, vyvetrám, pokochám sa nad nádherou a uložim späť. Už sa neviem dočkať, kedy si oblečiem važecký kroj. K tomu mi však ešte nejaké súčiastky chýbajú.
Ak by ste teda mali doma nejaké kroje alebo časti, ktoré len zapadávajú prachom a nedajboh by mali skončiť niekde ta het, alebo o niekom viete, že sa ich chce zbaviť, rada ich privítam.
A tí, čo ich nechcete dať preč - opatrujte ich, uchovávajte a radujte sa z nich. A vôbec sa v nich nehanbite vyjsť von, medzi ľudí, do kostola, na folklórny festival či nejakú tancovačku. Veď prečo by sme sa mali hanbiť za dedičstvo, ktoré nám tu nechali naši starí, prastarí a často aj praprastarí rodičia? Ich oblečenie bolo často to jediné, čo mali a čím sa mohli pýšiť. Ženy šili a vyšívali po ťažkej robote na poli, večer pri petrolejkách alebo pri sviečkach. A pomedzi to sa stihli starať o dom, zopár detí a predsa dokázali vyšiť takéto nádhery.
P. S. - Kto chcete vidieť moju zbierku naživo, v auguste - asi 23. 08. 2015, budem robiť výstavu u nás na Obecnom pri príležitostí Hodových slávností. Ale o tom určite ešte napíšem nejaký žurnál ;)
Prajem vám pekný zvyšok dňa
Biba