Vianoce sú obdobie, na ktoré sa väčšina z nás teší. Toto obdobie máme spojené s príjemnými zážitkami, a keď sme deti, alebo máme vlastné, majú ešte o čosi väčšie čaro. Aké to však je, ak sa človek venuje vianočným prípravám po celý rok?
Nie, nehovoríme o extrémnej forme pedantstva, ale o žene, ktorá väčšinu roka venuje výrobe ozdôb, ktoré potom putujú na vianočné stromčeky po celom Slovensku. So SAShE.sk sme sa tesne pred Vianocami vybrali navštíviť jednu z takýchto značiek – Babioles. Tú založila sympatická Ivana Jankovičová, mamina dvoch detí, ktorá má Štedrý deň vždy, keď sadne k šijaciemu stroju.
Kedy sa u teba prejavila láska k textilnej tvorbe?
Vzťah k textilu mám odmalička. Šiť som začala už na základnej škole, najmä vankúše, tašky, oblečenie pre seba, nohavice, blúzky, ale nikdy som nevytiahla Burdu, vždy som si vyrobila strih podľa seba. Odjakživa som potrebovala robiť kreatívnu činnosť, tak som si zakaždým niečo našla. Nikto ma však k tomu neviedol, moja mama napríklad šila veľmi málo, ale pretože mala stroj, robila som na ňom prvé pokusy a postupným skúšaním som sa naučila vlastne všetko sama.
Prečo si sa rozhodla založiť značku Babioles?
Vždy som mala rada originálne veci. Keď sa nám narodili deti, chcela som, aby mali odo mňa hračku, tak som im ušila medvedíka. Postupne sa zvieracia rodinka rozrastala a keďže som sa v tom čase dozvedela o SAShE.sk, skúsili sme s manželom ponúknuť pár kúskov na predaj. Po týždni sa predal prvý medvedík, mala som úprimnú radosť, že sa niekomu zapáčil, a odvtedy sa stal mojím maskotom. Bolo to akurát v predvianočnom období a postupne sa to rozbehlo tak, že som sa doteraz nezastavila. Nebolo to ľahké, pretože deti boli ešte maličké a ja som hľadala každú voľnú chvíľu, aby som mohla tvoriť. Preto som rada, že som začala už pred štyrmi rokmi, teraz je na SAShE.sk oveľa viac predajcov a bolo by ťažšie presadiť sa. V súčasnosti ma ľudia už poznajú a vždy ma poteší, keď sa ku mne vrátia. Väčšinu svojho času teda aktuálne venujem tvoreniu. Som človek, ktorý musí robiť veľa vecí naraz – mám rada textilné doplnky do bytu, hračky, ozdoby, módu... Snažím sa zabŕdať do všetkého možného a stále potrebujem vyrábať niečo nové.
Čo vlastne znamená Babioles?
Názov pre moju značku vznikol cielene, keďže som mala predstavu, čo by mal v sebe zahŕňať. Mám rada francúzsku kultúru, módu, dômyselný štýl a pre mňa aj krásnu reč, preto som zvolila francúzske slovo „babioles“, čo vo voľnom preklade znamená čačka alebo pekná vecička. Páčilo sa mi nielen na pohľad, ale aj ako znie.
Prečo si sa rozhodla vyrábať vianočné ozdoby?
Ako som už spomínala, mám rada originálne veci, a to platí aj o Vianociach. Každý rok sme mali iný stromček a keďže mi na trhu chýbalo niečo z textilu, tak som si ozdoby vyrábala sama. Najskôr to boli ľudové motívy a techniky, postupne som sa začala venovať aj iným prístupom k spracovaniu. Som veľký perfekcionista, mám rada detaily a nepustím vec z ruky bez toho, aby bola poctivo spracovaná a dovedená do konca. Preto sa snažím nepopustiť uzdu a nepoľaviť z kvality, aj keď toho mám veľa. Je to práca, ktorá si vyžaduje strašne veľa času, to si množstvo ľudí neuvedomuje.
"Pri takej maličkosti, ako je ozdoba, zavážia milimetre."
Kde hľadáš inšpiráciu na tvorbu?
Inšpirácia prichádza zo všetkých strán, ale najčastejšie formou obrázkových snov, aj preto mávam vždy na nočnom stolíku skicár, do ktorého si kreslím momentálne nápady. Potom prichádza na rad ťažšia časť tvorivého procesu – ako pretaviť nápad do dokonalej podoby. V kreatívnom procese je pre mňa najdôležitejšie urobiť strih, ktorý je základom každého výrobku. Koľkokrát ich spravím aj desať, kým som s ním spokojná, lebo práve pri takej maličkosti, ako je ozdoba, zavážia milimetre. Snažím sa používať aj rôzne techniky, či už je to plstenie alebo maľovanie, aby bol výsledný produkt prepracovaný, originálny a zaujímavý. Ak ide o vianočné ozdoby, spomínam si ešte na starodávne sklené ozdoby na stromček, ktoré mala moja babka, tie ma vždy veľmi inšpirovali. Bohužiaľ, postupne sa rozbili a dnes ich už nemám. Boli nádherne farebné, nežné, a hlavne boli plné klasických symbolov Vianoc.
Ako vyzerá vaša vianočná výzdoba? Máš nakúpené ozdoby, alebo všetko robíš sama?
Áno, mám aj kupované ozdoby, ktoré dopĺňam svojimi. Vždy som volila jednotnú tému výzdoby, aby všetko spolu ladilo, s dôrazom na jednoduchosť a originalitu.
Ako bude vyzerať tohtoročný stromček?
Ono sa to vždy ukáže až tesne pred Vianocami, pretože teraz som zavalená množstvom objednávok, ale už sa teším na to, až zanesiem posledný balík na poštu. Nejaký nápad, ako vždy, určite príde.
Ako vyzerajú Vianoce u vás doma?
Krásne, asi ako u každého. Večer pred Štedrým dňom zdobíme s manželom vianočný stromček, aby ho deti ráno našli rozsvietený s tým, že ho ozdobili anjelici. Mám veľmi rada tajomno, ktoré je s Vianocami spojené, počúvanie kolied, predvianočné pečenie a zdobenie medovníkov, na ktoré sa s deťmi vždy veľmi tešíme. To sú činnosti, ktoré, samozrejme, patria do nášho predvianočného obdobia a nenechám si ich ujsť, aj napriek pracovnej vyťaženosti. Mám dve malé deti, tak majú u nás svoje miesto aj rozprávky, či už tie v knižkách alebo v televízii.
"Vždy sa snažím zachovať pravú podstatu Vianoc a to, čo je dôležité."
Nelezú ti niekedy Vianoce na nervy, keď sa celý rok venuješ šitiu ozdôb?
To nie. Keby ma to nebavilo, tak to nerobím. Vždy sa snažím zachovať pravú podstatu Vianoc a to, čo je dôležité. Som veriaci človek, vnímam ich najmä duchovne, nielen ako obdobie zvýšeného konzumu.
Ako sa pripravuješ na Vianoce?
Dosť chaoticky. Týždne pred Vianocami sú pre mňa kritické, lebo mám toho veľmi veľa. Niekedy sa pristihnem, že som do rána hore a šijem. Musia mi pomáhať všetci členovia rodiny, aby sme to nejako zvládli. Vždy sa však viem nadchnúť a pripraviť naše Vianoce tak, aby sme boli spokojní. Niekedy mi je ľúto, že som celý advent zavalená prácou a nemám čas trochu spomaliť. Dúfam, že sa mi raz podarí rozložiť si prípravu výrobkov na celý rok, aby som nemala všetko nakopené tesne pred Vianocami.
"Dúfam, že sa mi raz podarí rozložiť si prípravu výrobkov na celý rok."
Čo nesmie u vás doma chýbať na Vianoce?
Typická štedrá večera. Klasika ako kapor, oblátky, zemiakový šalát, ale hlavne ježiškove buchtičky, čo je špecialita mojej mamy. Sú to malé lekvárové buchtičky, ktoré sa posypú makom a polejú roztopeným medom. Deti sa, samozrejme, najviac tešia z darčekov, ale vždy sa snažíme nepreháňať to, aby si každý jeden vážili a uvedomovali si, že sú aj iné, dôležitejšie veci, aby sme sa všetci mali radi.
Ako sa ti pracuje z domu?
Na jednej strane je to úžasné, lebo kto by nechcel pracovať z domu? Nemusím riešiť cestovanie do práce, či stihnem autobus, mám tu pokoj, aby som sa mohla sústrediť. Na druhej strane však dosť zabŕdam do domácich činností, ako je pranie, varenie, čo mi niekedy vie neplánovane zhltnúť aj polovicu dňa. Keby som mala ateliér, tak robím iba svoju prácu, ale doma sa to nie vždy dá. V každom prípade to má svoje výhody a ja som spokojná s tým, ako to je.
