Toho roku bol začiatok turistickej sezóny zdrvujúco pozvoľný. Najprv na turistických chodníčkoch do úmoru ležal sneh a namiesto postupného ubúdania celý máj tíško pribúdal. Ledva sa jak-tak rozpustil, už sa na salaše svižne rozbehli šťastné kravy a svojimi kopýtkami rázne rozmlátili ešte nevyschnuté chodníky, zanechávajúc za sebou každá hneď niekoľko roztopašných pozdravov. Vzápätí udreli horúčavy sprevádzané dusnom, búrkami a nečakanými zvratmi a rozmarmi počasia a túry sa konali akurát tak prstom na mape.
Ale ako sa hovorí, dočkaj času jak hus klasu.
Čakala som teda, viac-menej odovzdane, a krátiac si čas listovaním v časopisoch, narazila som na nižšie uvedenú dvojstránku. Hneď sa mi začali zbiehať slinky na šišky ;)...
...a namiesto zbierania obligátnych čučoriedok, malín, jahôd, ľubovníka, materinej dúšky, pamajoránu a mäty som si pri následných potulkách po grúňoch na ne posvietila.
Šišiek z borovice sa po svete povaľujú drsné množstvá a aj keď pekne vyzerajú už samy o sebe, prečo občas - povedané rečou plastickej chirurgie - nepomôcť prírode?
Návod z časopisu som neprevzala úplne do slova a do písmena. Išla som na to takto:
- zo stredu šišky odstrániť kliešťami jeden rad
- šišku cez stred prepíliť (čím sú šišky suchšie, tým ľahšie to ide, s čerstvou úrodou je dosť roboty)
- práca je to pomerne špinavá a prašná a isté zanietenie vyžadujúca
- spodnú časť prepílenej šišky môžeme použiť z obidvoch strán
Príjemnejšia časť tvorby je maľovanie. V pôvodnom návode boli šišky striekané farebným sprayom, čo sa mi zdá dosť ťažkopádne riešenie, nakoľko človek nemá nad výsledkom úplnú kontrolu. Oveľa pohodlnejšie a zábavnejšie je použiť obyčajné akrylové farby a miešať si odtiene od výmyslu sveta, od zelenej cez tyrkysovú, jemne fialovú, ružovú...
Otočené reznou stranou nadol :
Najprv šišku pomaľujeme jedným odtieňom, potom môžeme pridávať akcenty, napríklad okrajové lístky tmavšie, stred bledší... Farebné kombinácie si môžeme odkukávať od existujúcich, prípadne od neexistujúcich sukulentov.
Ďalšia možnosť: šiška bledozelená, okraj fialkový, stred hráškovozelený.
Na základnú farbu som nový odtieň nanášala prstom, stačí ním jemne prejsť po povrchu šišky.
Taký istý postup, otočené reznou stranou nahor:
Vrchnú časť prepílenej šišky som pomaľovala prevažne zelenou, následne natrela žltou vitrážnou farbou.
Uložením na tácku ako v pôvodnom návode vznikne dekorácia, ktorá bez polievania prežije aj tie najhorúcejšie letné dni.
Ja som sa nechala inšpirovať v podstate nesúvisiacim návodom na susednej strane a šišky použila na tvorbu venca.
Lepila som ich tavnou pištoľou na základ z konárov (ktorý sa dá kúpiť).
Už len upevniť na dvere... Vitajte!
