Keď som bola malá, zbožňovala som prázdniny u mojej starkej v malej dedinke na strednom Slovensku. Pamätám si ako dnes, že cez leto sme vždy poobede sedávali na schodoch pred domom a rozprávali sa. Niekedy mi starká rozprávala alebo čítala rozprávky a ja som ju pozorne počúvala. Cez zimu sme zase sedávali v obývačke. Ja som si kreslila a starká vyšívala. Vedela nádherne vyšívať krivou ihlou a tiež krížikmi. Bola som síce len 5 ročná, ale vyšívanie ma ihneď zaujalo. Samozrejme, zo začiatku mi to vôbec nešlo, ale starká ma trpezlivo učila, ako správne narábať s ihlou (popravde sem-tam aj stratila trpezlivosť a trošku na mňa nakričala :) ). Nakoniec som sa naučila celkom dobre vyšívať krížikmi a navyše technikou nie z lícnej strany, ale z opaku. Žiaľ, keď som mala 7 rokov, starká nečakane ochorela a odišla do nebíčka. Niečo vzácne mi tu však nechala. Odovzdala mi vzácny dar, ktorý tvorí naše tradície. Ja som si po mnohých rokoch na to spomenula a rozhodla som sa, že to vyskúšam, či som na to nezabudla. Tak vznikli niektoré kúsky z mojej a maminkinej dielne. Ja usilovne vyšívam a mamina to svojim krajčírskym umením dotvorí do finálnej verzie. Vďaka tomu je starká stále s nami a nezabudla som na to, čo mi tu zanechala.
Moje začiatky...
Romantické srdiečka na zásterke na varenie.
Opasok "Červené maky", pri ktorom som sa dosť natrápila, kým som to celé vyšila :)
Nákupná taška, ktorú je možné prať v práčke a tak je stále ako nová.
Pre gazdinky ľanové vrecká na chlebík a iné pečivo.
