Niekedy, ako to už býva zvykom nás ľudských bytostí, si jednoducho zájdeme do prírody, či už vrámci psychohygieny, načerpania novej energie, alebo len tak na prechádzku. A bola jar a bude leto a všade rastú samé poklady. Vždy si hovorím, že kvietky by sa nemali trhať, ale pokiaľ nájdu svoje naplnenie osudu v mojej vázičke a urobia mi radosť, určite sa nenahnevajú.
Častokrát ich nosím domov a teším sa z nich nasledujúce dni. V prípade, že ma pred sebou čaká ešte dlhá cesta, a teda cesta do vázy bude trvať veľa času, založím ich do knihy, alebo čohokoľvek, čo práve nosím v taške. Vtedy skončia usušené a je to vždy taký malý suvenír z ciest a prechádzok :)
A čo teda, keď už prídeme domov a máme čerstvo odtrhnutý kvietok? Vždy som ich dávala do čohokoľvek, zväčša do sklenených štamperlíkov alebo džbánikov. Ale tieto hlinené vázičky, v nich tomu kvietku omnoho krajšie je.
Každá je svojim spôsobom iná a chcela som Vám ich týmto žurnálikom predstaviť.
Sú to ručne maľované vázičky z pálenej hliny, ktoré sú zvnútra potiahnuté glazúrou, takže smelo sa využijú pri kvietkoch.
Ja osobne ich rada využívam na zakoreňovanie nových výhonkov.
Okrem toho môžu slúžiť čisto dekoračne. Zbožňujem maličké, drobné veci. Tak trochu si ich škrečkujem, možno vo väčšom množstve než je v norme. Doma sa párkrát potknem. Niežeby tam bol neporiadok, to nie, som veľmi poriadkumilovný tvor. Je to ale skôr taký škriatkovský domov, bez minimalizmu, plný farieb a vecí... Mám to nazvať ako svoju muchu? Mne otvorený priestor veľmi nepasuje, aj keď, pravda, svojím spôsobom ma čisté, veľké, vzdušné priestory fascinujú.
Vázičky tiež môžu slúžiť na menšie množstvo ceruziek, štetcov alebo na pierka.
Nižšie na obrázku je tá najmenšia vázička, akú som kedy videla. Namaľovala som ju s tak veľkou láskou k jej tvaru, veľkosti a potenciálu, že mi je možno najmilejšia a určite sa s ňou budem dlho lúčiť.
Na výšku má chutných 5 centimetrov, smie sa použiť na malý kvietok alebo napríklad na písacie pierko a atrament. Fantázia nemá žiadne hranice.
Potom tu mám jednu s neuveriteľne peknou rúžovou. Dávnejšie som ju namiešala veľmi spontánnym spôsobom a doteraz nerozumiem, ako sa mi to podarilo. Na svetle pôsobí mierne neónovo.
Do tej už sa toho zmestí viac. Aj celá kytička... štetcov, kvetov, konárikov, čohokoľvek.
Všetky hlinené vázy sú následne fixované lesklým syntetickým lakom, vďaka ktorému farby ožijú ešte viac. Môžu sa opláchnuť vo vode, poutierať a opäť používať.
Asi takou mojou najobľúbenejšou kombináciou je tyrkysová so sýtou červenou, v galérii v tomto prevedení nájdete aj kvetináč z terakoty. (O kvetináčoch nabudúce.)
No a pre tie všetky krásne trsy pivoniek, orgovánu (ktorý už odkvitol), ľalií a iných voňavých záležitostí som pomaľovala tento orientálny kúsok. Stvárňuje belasý večer spolu s jemným kosatcom na jednej strane a prepleteným stromom po celom jej obvode. Z rôznych uhlov pohľadu je stále iná a krásna.
Všetkým škrečkárom, zberateľom, umelcom a všetkým tvorivým nadšencom želám krásne dni plné malých aj veľkých prechádzok, krásnych prírodných nálezov, čo najmenej strát a veľa radosti zo všetkých maličkostí sveta :)