Kolekcia autorských šperkov "JEMNOSŤ ČIPKY V KOVE UKRYTÁ" nadväzuje na folklórnu kolekciu. Kolekcia je venovaná krásnemu a jedinečnému umeniu čipkárstva, ktoré je jednou z najnáročnejších a najpozoruhodnejších techník slovenského ľudového umenia.
Z HISTÓRIE ČIPKY
Dekoratívna čipka, ako ju vnímame dnes, vznikla pôvodne z funkčných spojovacích stehov a postupne sa vyvinula do výrazných prelamovaných dekoratívnych pásov. Vznik čipky sa datuje do 16. storočia, ale presný pôvod vzniku čipky je možné len ťažko prisúdiť iba jednému miestu. Panujú domnienky, že čipka vznikla v Taliansku, iné zdroje hovoria o tom, že čipka sa dostala do Benátok z Dalmácie, a ďalšie zase, že najstaršia je španielska čipka.
Faktom ale ostáva, že práve z Talianska, ktoré sa stalo strediskom čipkárskej výroby do 17. storočia, sa čipka rozšírila ďalej do Európy a v každej z krajín, kam sa čipka dostala, nadobudla časom vlastný štýl. Známe čipkárske strediská vznikli neskôr vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku, Nemecku, Anglicku, Španielsku a v mnohých ďalších krajinách.
Vzniklo veľmi veľa rozmanitých druhov, motívov a farieb čipiek. Čipky našli svoje uplatnenie ako časť odevu (kroja), ale aj ako súčasť bytových doplnkov. Na Slovensku rozlišujeme 2 druhy čipky: banícku (staršiu) a roľnícku. Najstaršími a najväčšími strediskami čipkárstva sa stali na území Slovenska v 17. storočí banícke osady v okolí Banskej Štiavnice, Banskej Bystrice, Kremnice a Prešova, odkiaľ sa postupne čipka rozšírila aj do ďalších miest. Medzi veľmi známe čipkárske strediská patria Špania dolina a Staré Hory.
Vedeli ste, že existovali kovové čipky?
V inventároch kostolov slovenských dedín sa nachádzajú zmienky o čipkách už z rokov 1511 – 1514. Išlo výhradne o kovové čipky zo zlatých a strieborných nití. V testamentoch a majetkových súpisoch levočských meštianskych rodín z roku 1637 sa nachádza najstarší známy doklad o používaní kovových zlatých a strieborných čipiek: „...na Slovensku sa plietli čipky spočiatku zo zlatých a strieborných, hodvábnych vlnených a žihľavových nití, neskoršie z nití ľanových, konopných a bavlnených.“ (E. Marková: Slovenská čipka, 1962, str. 41.)
„Zlaté a strieborné nite, dovážané z Uhorska, boli pradené a valcované z úzkych plieškov. Nite z nepravých kovov sa volali „leonské nite“, tie však rýchlo dostávali patinu, stratili lesk a stmaveli. V ľudovom prostredí sa zlaté nite nazývali „šik“.“ (E. Marková: Slovenská čipka, 1962, str. 46)
