Pekný deň vinšujem. Po dlhej dobe vám prinášam opäť niečo z mojich Krojových potuliek. Do zbierky mi toho pribudlo dosť. Už ani neviem, čo som sem dávala a čo nie. Ako perlička však ku mne skoro pred dvoma rokmi prišiel zliechovský kroj. Vyžadoval si prvotný servis a ako prvá prišla na rad záponka (zástera). Mala na sebe krásnu chrámovú stuhu, ktorú som pre istotu pred praním vypárala, aby sa nepoškodila.
Potom som zafixovala v octovom roztoku výšivku na okolku (sukni), aby pri praní náhodou nepustil farby na plátno.
Súčasti boli dosť zažlknuté a preto nasledovalo bielenie. Bola akurát super zima, mrzlo tuším na -15°C a svietilo slnko, takže súčasti putovali do studenej vody a šup von na mráz.
Opratá, vybielená, voňavá záponka s novoprišitou chrámovou stuhou.
Na rukávcoch bola rozpadnutá na kúsočku hrachovinka, tak som opravila aj tú.
Keďže som kroj oprala a bielila, riamy (riasy) sa rozpadli. Aj keď som už nejaké sukne naskladala, na riasenie (riamenie) som si netrúfala. Túto úlohu som zverila šikovnej žienke Zuzke z Valaskej Belej :)
Po čase som sa ku kroju vrátila, keď som k nemu začala zháňať červený tkaný pás. Hneď mi bolo jasné, že originál sa mi už asi nepodarí zohnať a na nový som nemala peniaze. Preto som rozhodila siete a viaceré žienky mi poradili, že teraz si už aj do folklórnych skupín pásy štrikujú. Tak som sa naň vrhla - kúpila som dve klbká vlny, že veď to bude dosť... No, nebolo. Teda som pridala ešte jedno klbko. Ani to nestačilo, takže ešte jedno. Konečne ma pás obišiel na dva razy, ako by mal. Nevyzerá ako pôvodný, je vidno, že je štrikovaný, ale na výnimočné príležitosti, kedy kroj budem mať, splní účel.
Na Zliechove ma fascinuje pokrývka hlavy, tzv. fertucha, s ňou vyzerajú ženy ako Panenky Márie :) Pôvodne mal byť tento žurnál o tom, ako som si ušila novú fertuchu, ale kým som ho dopísala (čo trvalo asi rok) sa ku mne dostala originál fertucha zo Zliechova :) Tu je.
Pod túto fertuchu sa nosí grgula - sú to také plátené "rožky". Je to pás plátna, ktorý sa na dvoch miestach naplní buď vatou alebo plátnom a zošije, aby vznikli hrčky na oboch stranách. Voľakedy sa plnil aj ovčou vlnou. Po založení grgule sa na ňu omotajú vlasy. Treba dávať pozor na to, aby ľavý rožok bol vyššie ako pravý.
Na grgulu sa zakladá pôvodne necovaný, v neskoršej dobe pletený biely čapiec. Takýto pôvodný čapiec je už ťažké zohnať, takže úlohu upletenia nového som hodila na mamku. Šak sa aj nahundrala, kým som jej vysvetlila, čo a ako vlastne chcem. Nakoniec sme to však zvládli a dokonca sme dostali pochvalu od Zliechovky, takže bude asi dobrý :)
A takto vyzerá komplet kroj. Plánovala som si ho obliecť na Dni majstrov v Bojniciach a som rada, že sa mi to podarilo :) (P.S.: Som na fotografii napravo :) )
Ešte sú tam nejaké muchy v ustrojení, ktoré musím vychytať - zakladať okolok a záponku na boky, nie na pás; záponku zaväzovať na bruchu a na krpce musím ešte "ušúľať" čierne tkanice, príp. doplniť biele nadkolienky (nie ponožky ako sú na foto) a skrátiť mašľu.
Prajem vám krásny deň.
Biba