Každý rok prechádzame tým istým predvianočným šialenstvom a ak sme tí šťastlivci, ktorí sa mu vedia vyhnúť, tak o ňom nevyhnutne počúvame a sledujeme ho vo svojom okolí. Asi nič iné na to nefunguje, ako sa pripraviť a brať to celé s rezervou. Osobne sa napríklad snažím väčšinu decembrových zákazok na objednávku posunúť na január. Prečo? Lebo sa aj tak nič nestane, ak sa niečo ušije o pár týždňov neskôr a mne to pomôže prežiť predvianočný čas aj pri zdravom vedomí a pri užitočných aktivitách, ako napríklad pečením medovníčkov pre môjho milovaného synovca.
Tak som teda rada, že sme sa tu všetci zišli a máme to za sebou. Teraz nastáva ten čas... Čas JA. Čas novoročných predsavzatí, chudnutia, permanentiek do fitka či online kurzov. A tak je to správne... Zhodíme z pliec tú váhu dávania a rozdávania, ktorú nám predpisuje naša výchova a ktorej sa nevieme zbaviť, a konečne sa môžeme nadýchnuť, dať si v pokoji hydratačnú masku na tvár, uvariť niečo diétne a byť zdravo sebecká - a úplne si to užívať!
Pre mňa ako návrhárku je toto najlepší čas, lebo baby si objednávajú pre seba, pre to, aby si dopriali, rozmaznali sa, tešili sa. Lebo majú niečo v oku už dlhší čas, ale až teraz sa odvážia mi napísať, že či by som im to neušila. Alebo len tak cítia, že je ten správny moment na extravaganzu. A prečo nie?
A do toho sa mi stala taká vec... Zistila som, že aj chlapi sa radi rozmaznávajú. Že aj oni chcú mať kvalitu, jedinečnosť navrhnutú len pre nich. Áno, toto je môj osobný objav roka 2018, ktorý je asi všeobecne známy, ale pod kožu mi to došlo až teraz, keď si môj par excellence fotograf Lubo Rechtorík u mňa objednal kabát a aj si poctivo odkrútil skúšky. Taký bol z neho nadšený, že sa sám postavil pred kameru a nechal sa nafotiť, čo považujem u fotografa za totálne vykročenie z komfortnej zóny!
Nafotila ho šikovná Silvia Goliášová, vraj niekde na slovensko-rakúskych hraniciach. Som len rada, že to takto dopadlo, teší ma Ľubovo nadšenie, Silviin talent a aj záplava krásnych fotiek.
Čo to znamená... Len toľko, že zajtra ráno vyrážam na lov materiálov, aby som mala dosť na všetko, čo som nasľubovala. Že sa teším, že baby okolo mňa si doprajú a že im môžem ušiť nejakú šialenosť. Že mi príde správa: Odlož mi tú výšivku kvetov!
A čo z nej presne budeme šiť? Kvetovaný kabát či tašku? To je presne to, že ešte neviem... Ale bude to divočina :)