V poslednej dobe ma akosi intenzívnejšie zachvátilo tvorivé obdobie. Pozývam vás dnes do vintage sveta, kde si ukážeme, ako si zo zbytkov plátien, bavlnených, ľanových či režných, vytvoriť milé dekorácie s nostalgickým nádychom.
Začnime rovno hlavným hrdinom, pretože, a to treba uznať, Mikuláš je PÁN!
Vintage Mikuláš
Hlávka je šitá zo starého plátna ukoristeného v sekáči, plnená dutým vláknom a pre vintage efekt natieraná lepidlom so škoricou. Tvárička domaľovaná, čuduj sa svete, očnými tieňmi... konečne našli u mňa svoje uplatnenie :)
Keďže do všetkého sa púšťam akosi "po hlave", aj tento Mikuláš tak vznikal. Najprv hlávka a... tam som pôvodne plánovala skončiť, ale nedalo mi to!
Pribudlo aj telo, bruchaté, nohaté v ružovom ľanovom odeve.
Brada a fúzy, tak tie sú prosím pekne z výplne jedného staručkého vankúša, ktorý som nedávno rozobrala na drobné za iným účelom.
A okuliare, tie sú ozajstné, dioptrické, uchmatnuté na burze starožitností. Nech je teda vintage dojem dokonalý.
Rúčky má už v teple - rukavičky sú z režného plátna a ešte čakáme na botičky, aby ho neoziabali nožičky. Teda, s týmto sa dosť pasujem, hmm, kožený základ by bol, ale čo ďalej?
Mikulášoví zvierací kamaráti
Akoby to bolo, aby Mikuláš nebol obklopený zvieracími priateľmi? Tak mu ich pár doprajme.
Poďme si krátko povedať ako vznikla kozička.
Najskôr si zo starého plátna vystrihneme jednotlivé diely na hlavičku. Keďže nie som veľký priateľ s presnými strihmi, strihala som len tak intuitívne, tak hádam sa hlávka podobá. Je naplnená dutým vláknom a rohy a ušká sú prišité zvlášť.
Ďalej si treba namiešať vintage škoricový "kokteil".
Postup je jednoduchý: do malej mištičky si nalejeme trochu lepidla, rozriedime trochou vody a pridáme mletú škoricu. Čím viac škorice, tým bude starobylý efekt výraznejší. Škoricu s lepidlom a vodou poriadne rozmiešame, prípadných hrudiek sa neľakáme.
Vintage zmes natrieme na hlávku, s hrudkami si poradíme, pretože na záver celú hlávku vyutierame vlhčenou utierkou do čista... netreba sa báť, ten správny vintage-look tam ostane.
Hlávku ešte podľa chuti dotvoríme, napr. cik-cak prešitím režnou niťou. Pripomína záplatu, však?
Kozičke potom domaľujeme tváričku - očká a noštek napríklad očnými tieňmi a púdrom, tak ako som to spravila ja, alebo pokojne použite farby na textil či pečiatkové farby... fantázii sa medze nekladú.
Dominik skonštatoval, že jej niečo chýba, hmm ale čo?
No predsa správna koza, musí mať koziu briadku a tak sme ju dorobili ako sa patrí :)
Ale poďme teraz od domácich zvierat k tým lesným.
Jelenček
Tak tento zver v správnej zimnej čarovnej krajine nesmie chýbať. Postup je rovnaký ako pri kozičke, avšak namiesto rohov, aplikujeme parožie. Upevniť drievka k textilnej hlavičke bol celkom kumšt, ale zvládla som :)
Trochu sa mu zacnelo po stromoch v lese a keďže je hlávka upevnená na dlhšej paličke, dá sa ľahko zastrčiť do vázy s čečinou, nech sa nám jelenček cíti ako doma.
Mikuláš sa veľmi rýchlo s tvormi zvieracími skamošil. Aj im je s ním hej.
Až im trochu závidím tú pohodu, hlavne keď mi zabrali moju oddychovú zónu. Je načase ich vychystať na cestu, ale v tom prípade Mikimu ešte čosi dôležité chýba...
Každý malé dieťa vie, že správny Mikuláš by mal mať vrece plné darčekov, tak som tiež jedno nachystala. Je z pevnej režnej látky prírodnej farby, dozdobené transferovými motívmi a potrhané ako sa patrí - veď už ponosilo množstvo darčekov.
Previazané koženou šnúrkou, aby sa darčeky po ceste nestratili. Možno čarovný pán so svojimi zvermi a vrecom plným prekvapení nájde cestu aj k vám :)
Z čarovnej krajiny až k vám, veľa vintage pozdravov posielam.
Lisbet