Kto raz objaví prírodné vlny, už sa asi k akrylovým priadzam nevráti. Teda, to sa aspoň stalo mne. Zo zbytkov akrylov sú teraz vlásky pre ponožkové bábiky, svetríky pre "bárbiny", ale aj kapčeky pre bábiky - miminká.
Na tvorenie doplnkov pre živých zákazníkov (okrem svetríka pre psíka Sonyho) som však postupne prestala používať umelé vlákna úplne.
Veci z vlny už totižto dávno nie sú tým pichľavým a hryzúcim brnením ako za čias našej základnej školy. Keď si vyberiete priadzu s tým správnym pomerom ovčej vlny a povedzme vlny s alpaky, moheru, alebo hneď aj trochou "umeliny", objavíte, že je pletenina krásne nadýchaná a mäkučká. Okrem toho fantasticky hreje a nezožmolkuje sa. Vyzerá veľmi dlho veľmi dobre.
Stojí to samozrejme nejakú tú námahu navyše, lebo do práčky na štyridsiatku ju hodiť nemôžete... jedine, že by ste čiapku potrebovali trochu zmenšiť... tak o tri čísla.
Keď sa k nej však budete správať slušne, zaručujem Vám, že s Vami dlho pobudne, bude Vás stále poctivo hriať a stane sa TÝM obľúbeným kúskom, čo sa hodí ku všetkému.
Ja som pri výrobe nových teplých vecí na túto zimu na jednej strane siahla po mojej obľúbenej klasike - kombinácii alpaky a ovčej vlny, ale zároveň som aj trochu zaexperimentovala a uháčkovala som dva super hrubé lichobežníkové šály z priadze, ktorej prevažujúcou zložkou je jahnňacia vlna. Je to zatiaľ najhrubšia priadza, s akou som pracovala a myslím, že to nebolo rozhodne naposledy.
Všetky nové šály vďaka svojmu strihu môžete nosiť prehodené cez ramená, alebo omotané okolo krku. Je len na Vás, či si ich dáte poriadne natesno, aby Vás krásne hriali, alebo budete hrať formu a šál budete mať elegantne štýlovo nariasený okolo goliera kabáta.
Monika