Je to už pár dní a vlastne týždňov i mesiacov, ale stále relatívne nedávno, čo som naposledy vystúpila z prahu školy. Stala sa zo mňa promovaná ne/študentka a musím povedať, že mi vo veľkom smere odľahlo. Potešila ma nová - voľnejšia životná situácia, no zároveň nastala otázka: ,,Čo bude ďalej?"
Nie som si istá, ako sa bude môj život vyvíjať, aj keď nejakú predstavu, alebo aspoň túžbu mám. Čo sa pracovnej oblasti týka, rozhodla som sa pokúsiť ponúknuť ľuďom to, k čomu som mala doteraz vo svojom živote najbližšie a na čo som sa z predmetov na škole najviac tešila - výtvarné umenie. Rozhodla som sa, že budem maľovať obrazy a portréty a rozvíjať sa viac v týchto oblastiach.
Na škole boli často pravidlá typu: ,,Teraz budeš maľovať toto a takto." Oproti tomu sa mi teraz otvorili nekonečné možnosti a uvedomujem si, že ja sama môžem rozhodovať o tom, čo maľovať chcem, čo nie, čo sa mi najviac páči a čo má pre mňa najväčšiu hodnotu.
Neviem, čím to je, ale veľakrát mám pocit, že by som chcela maľovať úplne všetko. Je tak veľa skvelých štýlov, spôsobov, techník a námetov. Je ich tak veľa, ktoré ma oslovujú a všetky by som chcela ovládať. Je to asi hlúpa predstava, lebo viem, že jeden človek všetko nemôže. Preto aj ja z toho množstva vecí neustále okresávam a snažím sa prísť k tomu, čo by bolo pre mňa najvhodnejšie a čo by sa najviac páčilo aj druhým. Ale ono je to asi aj prirodzený spôsob hľadania si vlastného štýlu - skúšať mnoho vecí. Napriek tomu, že som si myslela, že mám mať jeden vlastný, mám pocit, že tej rozmanitosti sa zároveň vzdávať nechcem, lebo s ňou ma to asi aj baví viac.
Aby nebol článok veľmi dlhý, stopnem svoje prvé žurnálové rozprávanie na tomto mieste. Rada by som Vám totiž predstavila aj pár svojich kúskov z mojej najnovšej tvorby...
Verím, že Vás niečo z toho zaujalo, alebo že ste sa aspoň našli v niečom z toho, o čom som písala v článku.
Možno sa niekedy stretneme v mojom ďalšom žurnálovom pokračovaní.
Prajem príjemný tvorivý deň. :-)
