Našla som ju náhodou, ako inak, keď som v pivnici hľadala niečo úplne iné.
Najprv som si ju ani nevšimla, bola zaprášená a založená inými vecami. Keď som sa ale pozrela bližšie, učaroval mi dekor na operadle i sedacej časti.
Po dôkladnom vyčistení a nalakovaní dýchla na mňa minulosť. Ten neprehliadnuteľný dekor mi pripomína jeden sloh, ktorý poznačil celú jednu generáciu pred vyše storočím. A je to poznať aj na ostatných vecičkách po starých rodičoch. Je pravda, že zub času zanechal na týchto vecičkách svoje stopy... ale na svojej kráse nestratili zhola nič.
Na pôvodný účel už slúžiť nebude, ale v spálni na rýchle odloženie šiat sa veru zíde :)))
Očarili ma aj ďalšie drobné predmety po starkých:
- krabička, v ktorej babka schovávala šnúrky do topánok :)
- alebo hrnčeky, či žehlička, s ktorou si dnes žehlenie neviem ani len predstaviť :) či dedkove okuliare, o ktorých netušil, že boli predchodcami okuliarov veľmi známej značky ;)
- aj obrázok, ktorý patril dedkovi a bol mu spomienkou na jednu - pre neho - významnú udalosť :)))
- s týmito vecičkami ladí dokonca aj strieborná lyžica z babkinho príborníka :)
- no a vyšívaná dečka - artefakt sám o sebe! je ich viac, ale na ukážku som vybrala iba túto :)
Starých rodičov tu už dávno niet. Zohrieva ma pomyslenie, že tu s nami sú skrz vecičky, ktoré kedysi slúžili ich potrebám. Svoj život si odžili, ale stopa tu ostala.
No a práve toto ma priviedlo k myšlienke, že (naše) vecičky nás prežijú :))) áno, keď nie všetky, určite mnohé áno :)
Tešme sa z tvorby. A robme to, čo má zmysel.
Pekný, aj keď zafúkaný deň všetkým želám, Eva ♥
6.3.2014