Šiť som sa chcela naučiť už veľmi dávno. Tak nejak ma to lákalo od detstva, keď sme ešte mali Barbie a tým sme vymýšľali rôzne oblečká.
No ani vo sne by mi nenapadlo, že jedného dňa budem schopná si ušiť vlastné svadobné šaty. Tak šikovná som sa necítila byť. Avšak aj na to prišlo.
Začalo to tak klasicky, obyčajne. Chodila som so svojou maminkou po svadobných salónoch a čakala, že mi niečo cvrnkne do nosa a ja si poviem "toto sú tie pravé". No keď sme navštívili asi 5 až 6 salónov, začalo mi dochádzať, že asi si v nich tie svoje predstavy o šatách ako pre vílu nesplním. Niežeby boli škaredé (tie šaty v salónoch), ale boli príliš prezdobené, príliš obtiahnuté, s príliš veľkou sukňou, príliš to alebo ono podľa mňa.
A tak sme si s maminou povedali, že zájdeme do obchodu s látkami len tak omrknúť, čo majú v ponuke. A tam som natrafila na tú správnu čipku, tú, pri ktorej som si povedala, že chcem, aby moje šaty boli vytvorené z nej, takú pri ktorej som vedela, že šaty si nakoniec ušijem sama.
Pre mňa osobne však nastala najzložitejšia časť - rozhodnúť sa, aký strih chcem. V tom prípade sa vám totiž otvárajú obrovské množstvá možností. Pinterest je skvelý na inšpiráciu - z prílišného množstva som nevedela vôbec prísť na to, ktoré budú tie pravé. Hlavne, každej sa hodí niečo iné, to, čo sa mi páči na obrázku, sa mi nemusí páčiť na mne. Napokon som sa však rozhodla. Najväčšia dilema boli asi rukávy, či ich spraviť alebo nie (krátke), avšak svadba mala byť na začiatku leta a tak som si povedala, že to bude určite minimálne 30 stupňov a aj tak sa už budem roztápať. A bolo po dileme, žiadne rukávy nebudú!
Bolo potrebné doriešiť už len zvyšok materiálu, hlavne spodok, pod čipku a pod šifónový hodváb. Vzhľadom k tomu, že neznášam umelé materiály a v lete v nich neviem vydržať, tak som sa rozhodla opäť pre hodváb. Keďže som si šaty šila sama, vedela som, že do látok môžem investovať o niečo viac. Kúpila som teda zvyšok látky a pustila sa do toho, keďže som už mala definitívne vymyslenú predstavu, ako by moje vysnívané šaty mali vyzerať.
Začala som strihaním a hlavne polohovaním čipky na vrch. Júúú to bolo ale trápenia sa s vrchných dielom, vzhľadom k čipke a jej okraju, ktorý som chcela, aby sedel šikmo k ramenám. Vrch som strihala asi na trikrát, až som sa rozhodla, že okraj obstrihnem a na záver ho došijem ručne. (Aj na foto je vidno šev cez stred, ktorý som napokon dala preč)
Keď bol vrch základne zošitý, mysliac čipku so spodným saténovým hodvábom, preklopila som ho a zošila spolu so zadným dielom. Čo sa týka ramienok, tie som našila iba na okraje predného dielu a na zadný som to našívala až na koniec, keď som mala šaty viac menej došité a vedela som, akú dĺžku budem potrebovať. Potom som vystrihla spodok sukne s rozparkom, tiež vrchné diely na sukňu zo šifónu (ktorých bolo 5 kusov) a tie som nariasila. Predný a zadný diel sukne som po bokoch zošila.
Nariasené šifónové kúsky som poukladala cez seba po celom obvode sukne a našila na spodný saténový hodváb. Nechala som tam samozrejme rozparok a nezošitý kúsok na zips. Spodok a vrch som potom zošila a jasné, že takmer pomedzi všetky fázy šaty neustále skúšala a tešila sa, že sú čoraz krajšie a reálnejšie. Kvôli zipsu som celý stredový šev nechala vzadu (uprostred sukne - zadného dielu). Nakoniec vôbec nepôsobil rušivo a vlastne ho ani vďaka našitým šifónovým pásom nebolo vidieť.
Keď boli všetky kúsky zošité dokopy, bolo potrebné odmerať dĺžku ramienok a potom našiť zips. Po našití zipsu som zistila, že pás nie je úplne rovno, takže ma čakali menšie úpravy. Keď sa mi to konečne podarilo, podšívku som zašila a ostali už len ručné záležitosti. Šaty som si zavesila na figurínu a povystrihovanú čipku som ručne našila. Na záver som si kúpila tenkú bielu stužku, ktorú som si zaviazala okolo pásu, čím som ho pekne zvýraznila.
A tadááá, tu máte výsledok. :)
Môže byť?
