Rozhodla som sa ukázať Vám, ako vyzerá spracovanie byliniek v praxi a pripraviť miniseriál. Ako prvú som si zobrala na paškál pažítku.
Pažítku pestujem u seba na záhrade v obci Šumiac, pod Kráľovou hoľou. V krásnom, tichom a čistom prostredí, kde zatiaľ nedolieha plastovo-polystyrénový konzum veľkomesta. Keďže pestujeme všetko podľa princípov jedlej ekozáhrady, nikdy som nepoužila žiadnu chémiu. Ak aj úrodu niečo poškodilo, bola to len nerovnováha a vždy sa to na budúci rok zmenilo a úroda bola väčšia, alebo som konkrétnu rastlinu prestala pestovať. V praxi to znamená, že bylinky sa nikdy nedostali do styku s nijakým postrekom ani umelým hnojivom a pod.
Dohliadam na kvalitu stebiel niekoľkokrát počas procesu spracovania. Pri rezaní, praní, sušení aj krájaní. Vždy rozkladám pažítku pozdĺžne vedľa seba v tenkej vrstve a tak mi neujde žiadne zažltnuté či zvädnuté stebielko.
Po zrezaní (za slnečného a suchého počasia) sa pažítka krátko opláchne v nízkej vaničke s veľmi studenou vodou.
Potom sa rozloží v tenkej vrstve na savú látku a nechá sa osušiť. Krája sa na čo najmenšie kúsky. Niekoľkokrát som skúša sušenie v celku, ale následné použitie v kuchyni bolo veľmi nepraktické. Ak sa rozhodnete pre tento postup, pamätajte, že aróma krájanej pažítky je tak silná ako napr. cibuľa a pokojne Vám môžu slziť oči. Takže vetranie je na mieste. Ja krájam naraz z viacerých trsov, preto krájam zásadne vonku.
Nakoniec sa rozloží v tenučkej vrstve na papier na pečenie. Na iné podklady sa často prilepí a ťažko sa dáva dole. Potom sa uloží v komore, alebo na povale. Nie v kuchyni. Tam je veľa vlhkých výparov z varenia a môže chytiť pleseň alebo sa zapariť.
Už sa len zváži a zabalí a môžete si ju objednať :-)
Dobrý chuť.