Už odmalička som bola fascinovaná slovenským folklórom. Niečo ma akoby prirodzene ťahalo k dedičstvu našich predkov a s veľkým záujmom som navštevovala skanzeny či listovala knihy s ľudovými výšivkami. Hoci po otcovej strane máme v rodine folklór „v krvi“, rodičia ma nikdy neprihlásili do súboru. Mala som však veľa spolužiačiek a spolužiakov, ktorí do nejakého chodili. A práve tí, hoci neúmyselne, mi akoby dávali najavo, že ľudové tradície, a všetko s nimi spojené, patria výhradne im.
Keď som si okolo ruky uviazala vyšívanú stuhu, pýtali sa ma prečo, keď do súboru nechodím. Keď som písala slohovú prácu o ľudových ornamentoch, cez prestávku za mnou prišli a jemne povýšenecky sa ma pýtali, čo ja môžem vedieť o krojoch. Nadobudla som dojem, že folklór je vlastníctvom súborákov. A to nie je pravda.
Preto dnes tvorím doplnky s ľudovými prvkami pre všetkých ľudí. Nemyslím si, že naše kultúrne dedičstvo by malo byť limitované na svadby či folklórne vystúpenia. Často ma mrzí, že to tak ľudia berú, hlavne v dobe, kedy sú etnické motívy také obľúbené – pozrite sa na veľké značky. Od vzorov na oblečení od Desigualu až po Dior napodobňujúci rumunské kusy kroju, ľudia po celom svete obdivujú ľudové umenie.
Mám pocit, že mnohých ľudí (a našťastie nielen v komunite milovníkov handmade a originality) na Slovensku to k ľudovým motívom ťahá. Len treba mať viac odvahy. A posunúť sa od strojom vyšívaných stúh bez histórie ku skutočnému umeniu ručnej tvorby našich prastarých mám. Slovensko má neskutočne bohatú škálu regionálnych vzorov a motívov. Môžete si obliecť doplnky zdobené tými, ktoré pochádzajú z vášho rodiska. Alebo tými, ktoré sa vám najviac páčia. Nemusíte sa báť, pretože patria nám všetkým. Deťom, mladým, starým, ženám (a dokonca) aj mužom. Každý deň, nielen na ples alebo svadbu.