Som šťastná. Akože naozaj šťastná.
Pýtate sa, či mám nejaký partikulárny dôvod? Asi nie. Teda nechápte ma zle, ani predtým mi nič nechýbalo - môj muž je superhrdina (a ak niekto tvrdí opak, klame, alebo ho nepozná), rátame dni, kým nám bocian donesie malinké šidlo, zvyčajne máme relatívne plnú chladničku, aj elektriku a plyn zvládame platiť... vlastne si žijeme veľmi pekne.
A predsa... odkedy už zima konečne odpochodovala, som šťastná. Alebo meteosenzitívna. To je možno to správne slovo. Principiálne hneď ráno otváram balkónové dvere a všetky okná, aby sa nám byt naplnil vôňou jari. Občas z tej krásy a radosti až plačem - alebo to bude pre alergiu a sennú nádchu a pre fakt, že počas tehotenstva nemôžem brať lieky? Ťažko povedať.
Každopádne, rozhodla som sa dať zbohom zimnej medvedej hybernácii a tráviť vonku toľko času, koľko sa len dá. Takže chodím na prechádzky dvakrát do dňa. Na dve hodiny. (Aby som veci uviedla na pravú mieru, som v deviatom mesiaci tehotenstva, takže za tie dve hodiny prejdem kačičkovským krokom okolo bloku dúfajúc, že neporodím pred vchodom. )
A minule som si všimla, že pri každom kroku na vzduchu si v mysli hovorím: "To je ale krása. To je ale nádhera. " A potom sa zastavím a predýcham, lebo v mojom stave je aj myslenie za pochodu vyčerpávajúce.
Šťastná som aj preto, že je apríl. A apríl, to je tesne pred májom a v máji už nie je v mesiaci R a môže sa sedieť na lavičke. Ale keďže u nás je už teraz 25 stupňov, sedávam na lavičke aj teraz, aj keď je ešte apRíl. Sedím a kreslím. A čím ďalej tým viac si uvedomujem, že ak prekonáte divný pocit z divných pohľadov ľudí, ktorí popri vás prechádzajú, je to vlastne krásne zenový a upokojujúci zážitok. (Akurát že s bruchom a farbami a skicárom sa mi na tých lavičkách už tak komfortne nesedí).
Dnes sme boli napríklad s mužom v trebišovskom lesoparku – btw najväčšom a najkrajšom v strednej Európe. Ja som kreslila, on sa slnil (alebo pozeral videjká o Destiny a Halo), užívali sme si intenzívnu vôňu invázie medvedieho cesnaku, prítomnosť vtáčka, ktorého sa mi nepodarilo identifikovať a motýľa, ktorý si moju bundu splietol s kvetom a na pár minút sa na nej zakempoval...
A ja som si užívala svoju novú Pentel Aquash Water Brush, Koh-I-Noor anilínky, Koh-I-Noor grafickú gumu a Koh-I-Noor červenú grafickú ceruzku a cítila som sa ako umelkyňa-freelencerka. Mne niekedy fakt stačia pocity, aby som bola ultimátne šťastná. No a tam v tom lesoparku som bola.
Zistila som napríklad, že Pentel Aquash je MUST-HAVE. Pracuje sa s ňou veľmi jednoducho, je príjemná nielen na dotyk, ale očividne si s ňou výborne rozumie aj papier. A kamarátstvo papier+štetec+farby je krásnym povzbudením pre každého kresliča.
A navyše neuveriteľne uľahčuje a spríjemňuje kreslenie. Teda mne rozhodne. Jemini, ako som neznášala chodiť po vodu. Verte mi, ak máte v bruchu dieťa a každý pohyb a vstávanie vás neskutočne bolí, dvakrát si rozmyslíte, či sa vám chce ísť na druhú stranu bytu pre vodu, aby ste vymaľovali obrázok. Takže, za tento štetec ako zo Star Treku by som vynálezcovi dala nobelku. Rukou by som mu potriasla a pobozkala ho na líce. Aj na druhé.
Vďaka tomu, že má integrovaný zásobník na vodu, ktorá mimochodom úplne pohodlne vystačí aj na veľký-veľkýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýý obraz, nemusíte chodiť po vodu nikam, maľovať môžete hocikde a hocikedy. Štetec nepreteká a to je pre dievčenské kabelky veľké plus.
Toto síce nemala byť recenzia ani IMPRESSION článok a dokonca som za túto nebeskú chválu nedostala ani zaplatené, ani sponzorské ani nič. Skrátka som si len nevedela pomôcť. Keď je niečo dobré, tak je to dobré a ľudia by o tom mali vedieť.
Z toho štetca som totiž tak nadšená, že mám pocit, akoby som bola malé dieťa počas Vianoc. A chcem si ho nosiť stále so sebou. Všade.
Nuž, máte aj vy nejaké tipy a triky ako uľahčiť a spríjemniť kreslenie vonku? Alebo vo vnútri? Dajte mi vedieť v komentároch.
A nezabudnite nazrieť do môjho obchodu. Nová kolekcia FOOD ILLUSTRATION je už dostupná. A neprehliadnite ani skvelú, výhodnú ponuku sady 3 obrázkov mňamiek za neuveriteľne výhodnú cenu.