Aj keď som už veľká, nemám rada koniec Vianoc. Celý ten voňavý, sviatočne vysvietený, s radosťou chystaný, rozprávkový svet zbaliť do ošumelých škatulí a zaniesť do pivnice. Zhasnúť osvetlenia, sfúknuť sviečky a zvesiť anjelov. Odzdobený stromček vyložiť na terasu a zistiť, že izba bez neho je prázdna, nedokončená a znepokojivo neútulná.
V duchu sa vždy pýtam: čo teraz? Ako preklenúť to zlomyseľne sa slimačím tempom vlečúce obdobie od konca Vianoc do začiatku jari?
Neviem, či je zrovna najlepšie sa s touto otázkou rozbehnúť po obchodoch. V regáloch obchodov už dávno na ústup rezignovane zatrúbili vianočné jelene, soby a hojdací koníkovia, vytláčaní razantne nastupujúcou dynamickou generáciou jarných zajacov, pipiek a ovečiek. Ponuka je ozaj viac ako solídna.
Nájsť však zvieratko, ktoré bude pár mesiacov zdieľať intimitu našej rodiny, ktoré bude súčasťou tohoročného veľkonočného príbehu, ktoré budem musieť v medziobdobí skladovať, aby som ho o rok opäť mohla vybaliť a na ďalší rok znova, to je nielen zodpovedná úloha, ale aj vážny záväzok. Vôbec ma neprekvapuje, že som chodenie po obchodoch vzdala a ešte si pri tom od úľavy aj vydýchla. Adopcia zažehnaná a moja emocionálna nezávislosť zachránená.
Moju pôvodnú otázku "čo teraz" to však nijako nevyriešilo. Začala som hútať nad svojimi vlastnými sliepočkami, ktoré by boli nenáročné, krotké a aspoň čiastočne operené.
A ani som sa nenazdala, takto som ich vyhútala:
Pripravíme si:
- papier zo starých kníh alebo novín
- drôt hrubý 0.7 mm
- kúsok červeného výkresu, červenú farbu
- obojstrannú lepiacu pásku, lep
- pierka z perličky
1. Na výkres nalepiť papier z knihy alebo novinový papier.
2. Odstrihnúť tri rovnako dlhé kusy drôtu, približne 15 cm.
3. Drôty z jednej strany spolu stáčať, približne 2,5 - 3 cm nechať rovné.
4. To isté spraviť z druhej strany.
Jemne vytvarovať a nohy sú pripravené vypochodovať. Ľavá dva!
5. Papier nastihať na štvorce (moje mali rozmer cca 9 x 9 cm). Preložiť a vystrihnúť poloblúk.
(Nie je nutné použiť šablónu, tvar ani nemusí byt bohvieako presný, ja som vpredu viac zaoblila a vzadu trochu pretiahla, vychádzajúc z anatómie sliepky.)
6. Dopredu nalepiť zobák z červeného papiera.
7. Na hrane vystrihnúť poloblúk, urobiť z neho hrebeň.
7. Hrebeň pomaľovať z oboch strán, takisto urobiť oči, aby pipky videli na obidve strany.
8. Dovnútra nalepiť obojstrannú lepiacu pásku.
9. Vlepiť nohy a do chvostovej časti prilepiť pierko.
10. Vystrihnúť krídla v tvare slzy, zafarbiť okraje (kto chce) a prilepiť pierka (kto má). Prilepiť na strany obojstrannou lepiacou páskou.
A prvá svojrázna jarná pipka je pripravená robiť nám spoločnosť...
...pri výrobe ďalších pipiek. Lebo jedna je ešte nič, tri sú dosť málo, pri piatich už začína byt kŕdlik zaujímavý...
Papierové pipky som takto pekne postavila na stôl v obývačke, že si budeme spolu bezstarostne nažívať, bez akýchkoľvek konfliktov a povinností z mojej strany.
Ešte sme nažívať ani nezačali, pipka - odborárka, druhá zľava (aj sprava), sa ozvala:
"Tak to teda nie, vážená, ako si to predstavujete. Sme sliepky Európskej únie a máme nárok na výbeh a zelenú bio stravu. Tak sa o to postarajte a tú vašu suchú ratolesť si môžete kamsi str... založiť, do knižnice vedľa báčika z Chochoľova".
No čo s takou náročnou klientelou. Myslela som, že budú nekomplikovanejšie.
Dostali výbeh aj zeleň, ale hovorkyňa sliepok ešte neskončila: "A keď už chcete dekorovať, vážená, tak by ste mali vedieť napočítať aspoň do päť. Lebo miesto je tu pre päť nosníc a my v Európskej únii sme proti akémukoľvek plytvaniu, aj proti plytvaniu miestom."
Dve nové sliepočky, Margita a Besná, sa ale začali zastrájať, že sa vo výbehu neintegrujú, keď v ňom neposkytnem azyl aj ich dvom kamarátkam, Sodome a Gomore.
Ale samozrejme! Nie je nad integrované "hraběnky ze dvora" ;-)
A odvtedy je na stole huriavk (toto slovko som vždy chcela použiť), ktorý zdarne rozháňa nielen moje trudomyseľné úvahy o povianočno-predjarnej mizérii, ale aj úvahy o čomkoľvek.
A pri vtáčikoch ešte zostanem. Lebo vyzerá to, že na ich návrat z teplých krajín si ešte nejaký ten piatok budeme musieť počkať. Ja na ich mieste by som určite nerobila žiadne zbrklé a unáhlené rozhodnutia. Nocovať v tisíchviezdičkovom hoteli "Pod južnou oblohou" má aj z vtáčej perspektívy svoje čaro, o tom som presvedčená...
Aby sme mali aj v našich zemepisných šírkach v tomto medziobdobí vtákov dosť, opäť som siahla po drôte.
Som samouk - nadšenec a po večeroch spod mojich rúk spevavce len tak vyletujú. Niektoré z drôtu žíhaného, niektoré z drôtu pozinkovaného, hlava nehlava, chaoticky.
Dobrá správa je, že takýchto vtáčikov si sami vôbec vyrábať nemusíte! Poletujú na Sashe vo viacerých dielničkách. Stačí nazrieť napríklad k astre alebo zudos a vtáčence k vám priletia samé....... a nevybrať si je nemožné.
Medzičasom si doma pripraviť stužky, čipky, motúziky, a keď drôtený vtáčik zosadne do vašej ruky...
...podľa nálady ozdobiť stužkami a mašľou...
...a taktiež korálkami...
Pekne vyzerajú na dverách alebo okne, na drievku...
...na venčeku...
A tak, vyzbrojená jarnými vtáčikmi, smelo hľadím v ústrety lepším zajtrajškom. Lebo aj keď teplomer ráno ukazuje vonku mínusové hodnoty, jarné farby mojich dekorácií ma šteklia rovnako príjemne, ako onedlho budú štekliť prvé laškovné lúče slnka. Svitá na dobré časy...
Pridávam ešte jednu fotku na záver, náš dnešný olovrant : vafle sú teplé, chrumkavé, s jemným vanilkovo-škoricovým podtónom, poliate javorovým sirupom, posypané čučoriedkami, jednoducho božské a na jazyku nebíčkové. Sliepočky sú zvedavé, bezprostredné a bez zábran do taniera lezúce. Celkom nám to spolu klape ;)