Že aké? No predsa prehnane skromné!
Tento žurnál som mala v hlave od momentu, kedy si odo mňa jedna pani z našej obce objednala nosičskú vsadku.
Vraj ma obdivuje, ako to pri troch deťoch stíham. Ona má len jedno bábätko a nestíha vôbec nič. Už vtedy mi to slovo NIČ dvíhalo adrenalín a zároveň zatínalo do živého. Aj ja sama seba hodnotím často takto neúprosne. Keď nie doslova, aspoň si to potichu myslím. A nie som v tom sama, však mami .ma.ta.cha ;) Všetky sa však v tomto bode NIČoho mýlime. Pretože robiť nič, sa vlastne nedá. A aj keď robíme nič, čiže nerobíme niečo viditeľné, tak aspoň premýšľame. Ako poznám seba a ďalšie ženy, tak zvyčajne aspoň nad desiatimi vecami naraz :D
Pred pár dňami sa naše cesty so spomínanou žienkou znova stretli. Objednávala som ošatky na pečenie kváskového chlebíka a ona sa pridala. Keďže podľa jej slov nestíha NIČ, trocha ma prekvapila, keď si objednala až štyri rôzne ošatky. Zvedavosť mi nedala a tak som sa spýtala, či pekáva chlebík aj na predaj. Vraj pečie "len rok" a to väčšinou pre rodinu a známych. Vzápätí mi poslala obrázok práve dopečeného chleba. Padla mi sánka...
Dúfam, že aj Vám. Moje chleby sa takémuto krásnemu vzhľadu po piatich rokoch pečenia ešte len blížia.
Pravdou je, že to občas flákam, chlieb neprekladám. Ale tento rok som si dala záväzok, že sa polepším. Naozaj sa zlepšujem a patrične sa tým chválim - doma sama pre seba, pred deťmi a manželom, virtuálne cez sociálne siete pred mojimi priateľmi. Dnes som napríklad robila všetkým chute s týmto kváskovým makovým závinom:
Robím to preto, že mám tak zo seba dobrý pocit, lepší deň a učím to aj naše deti. Pochváliť seba, aj iných. Vyjadriť uznanie a poďakovanie za snahu a dobre odvedenú prácu. Motivovať a nedeptať. Pretože pred pár rokmi, keď sme potratili naše prvé bábätko, som sa v tých depresiách naozaj ocitla. Nechcelo sa mi robiť ani len to NIČ. V tom období mi pomáhalo každý deň si písať, čo som urobila: že som navarila, nakúpila, napísala seminárku do školy, pomohla ľuďom skrze moju prácu, prečítala dobrú knihu...
Preto milé ženy, keď si dnes rekapitulujete svoj deň a máte nutkavý pocit, že ste zase raz NIČ neurobili, tak ten pocit pošlite rovno dokelu. Povedzte si pred zrkadlom, čo všetko ste dnes urobili a že Vám to šlo výborne:
Za obedom sa len tak zaprášilo. Pri večernom seriáli ste pokorili horu prádla ako Mount Everest. Vyvenčili ste deti, prípadne aj nejakého psa :D. Čokoľvek ste dnes vykonali, pochváľte sa za to. Úplne neskromne a "šťavnato", tak, ako o tom píše Peter Sasín vo svojej knihe Triumf. Že je to divné a vôbec Vám to nejde? Nevadí, ani mne. Aj preto o tom píšem. Budem to vedome trénovať celý ďalší mesiac a potom to už pôjde úplne prirodzene. Tak čo, pridáte sa?
Krásne tvorenie a chválenie sa Vám prajem :)
Michaela