Viete, ako sa hovorí: "Ak chceš zmenu, začni u seba." Tak som začala s upratovaním a triedením vecí. Kedysi to bol môj rituál, taká vonkajšia očista predtým, ako prídu zmeny. Čo nepotrebujem, darujem. Okrem toho milujem, keď sa veci okolo mňa pohybujú, premiestňujú. Je to akoby som zmenila svoj životný priestor a obula si aj nový prístup k životu. Najmä po triedení a vyhadzovaní sa mi dýcha ľahšie.
S novým rokom teda prišli na rad poličky, potom šuflíky. Objavila som obrovské množstvo farebných látok. A tak nejako som sa zasekla, lebo na mňa žmúria tými krásnymi farbami a jednoducho mi to nedalo... Začala som tvoriť s nadšením, aké som už dávno u seba nezaznamenala. A nejako takto to zatiaľ vyzerá s mojím "zbavujem sa veľmi pomaly látok a oblečenia", "gombíkov od prapra v krabičke od praprapra..."
A trošku ich premieňam.
Napríklad v náhrdelníky...
Pretože tie šaty si už nikdy nedám. Okrem toho sú čierno-biele a ja milujem farebný svet všakovakých možností. Ale tá látka si zaslúži novú šancu, aj keď tie šaty nik nechce...
Pretože recyklácia dáva veciam novú šancu žiť. Ako z mojich detských bodkovaných šatičiek s retroooo strihom...
Samozrejme je veľmi ťažké recyklovať bez nových vecí. Ako je niť, lepidlo, stuhy, krásne korálky, ktoré ma očarili a podobne...
Ani takú lesklú košeľu s nemoderným strihom už nik nenosí...
Ešteže mám aj farby na textil a takto kvetiny v strede vždy oživím farbou, aká mi k mojim recy náhrdelníkom pristane...
Tá biela látka je z nejakého obrusu alebo závesu? Ani neviem, čo to bolo, alebo malo byť... Ale tvári sa, že to má zopár metrov. Snáď raz sa mi ju naozaj podarí úplne "oživiť"...
Začínajú sa opakovať tie farby...
Potom prišli na rad náušničky. Toľko som vymýšľala, ako by mali stáť a ako by som to mala docieliť, že mi isto hlava narástla. Tak tu je zopár, ktoré sú otestované a preskúšané...
S korálkou balerínka...
Alebo bez...
Ktoré sa vám páčia viac?
Tričko...
Z róby pre gejšu (kamarátka kozmetička pred rokmi skladala skúšky, musela svoju modelku nalíčiť ako gejšu a toto je z jej červeného plášťa)...
Zo šatky...
V noci som išla spať s tým, že som znova uvažovala, ako spravím ďalšie kúsky. Pretože čím viac nápadov, tým lepšie... Ale niektoré látky sa nedajú proste opiecť. Tieto sa tvárili ako saténové, ale veruže ma oklamali. Zároveň som mala pocit, že im to dodalo taký nádych vintage opotrebovanosti...
Ako sa volá tá druhá strana kabátov? Toto je asi látka z tej vnútornej strany...
Opäť tie šaty...
A ostatné...
Hlava mi stále pracuje nad novými prevedeniami, ako tým látkam dať novú šancu na život a menej zaťažiť naše životné prostredie. Je toho tak veľaaaa. A všetky tie látky sa chovajú inak. Niežeby som sa do nich vyznala, ale aj keď na pohľad vyzerajú dosť podobne, stále ma prekvapia inou krčivosťou alebo tým, že sa dajú páliť, nedajú... Konečný výsledok je preto často obrovským otáznikom a potom prekvapením.
Už sa neviem dočkať rána a novej príležitosti na tvorenie.
Ak sa vám môj nápad páči, určite ma potešia vaše komentáre, keďže verím, že nie som jediná, ktorá prepadla kúzlu znovupoužitia :)... Ako upratujte vy?