Quantcast
Channel: SAShE.sk - Žurnál+
Viewing all articles
Browse latest Browse all 6556

barvinok / Z histórie módy - Pandora

$
0
0

Túžba vlastniť šaty podľa najnovších trendov nie je len rozmarom dnešných žien. Už celé stáročia túžili ženy po módnych odevoch. Kto však v minulosti určoval módne trendy a kde bolo možné sa o nich dozvedieť? Dnes stačí jednoducho prelistovať stránky módnych časopisov. Ale ako sa módne trendy šírili pred niekoľkými storočiami?

Krajčírske dielne síce fungovali už oddávna, avšak nejestvovalo nič také ako módna kolekcia. Krajčíri tvorili odevy na mieru a nemali vo svojich salónoch pripravené hotové šaty ako ukážku pre zákazníkov. Odevné trendy určovala, ako bolo zvykom, aristokracia.

Šľachtici sa nechávali zvečniť na portrétoch vo svojom najlepšom a najnovšom odeve, vystavujúc na obdiv módne novinky. Tieto portréty boli často vypracované tak detailne, že okrem najdrobnejších vzorov a výšiviek bolo možné na odeve rozoznať dokonca aj typ väzby na tkanine. Stále to však boli len portréty – teda prvoradá bola osoba namaľovaná na obraze, nie jej odev. Navyše takýto portrét nebol vystavený na verejnosti, ale bol určený len očiam úzkej skupiny ľudí. Ten, kto sa nepohyboval na šľachtických dvoroch, sa o móde mohol dozvedať obyčajne len z počutia.

(Detail portrétu kráľovnej Alžbety, France Rodrigo de Villandrando )

(Portrét kráľovnej Alžbety)

Kde sa teda začal veľký kolobeh šírenia módnych trendov, ako ho poznáme dnes? Kde inde než v Paríži. Pravdepodobne už v 14. storočí prišli parížski krajčíri s prevratnou novinkou, ktorá im umožnila rozšíriť módne novinky rýchlo a efektívne po celej Európe.

Zoznámte sa s pandorami.

Pandora bol názov pre miniatúrnu modelku. Teda, nebola úplne miniatúrna. Táto bábika merala približne 40-50 centimetrov. Na bábiku je to slušná veľkosť, ale parížskym krajčírom presne z tohto dôvodu vyhovovala. V takejto veľkosti už bolo možné zreplikovať do detailu každú odevnú súčiastku, ako by ju nosila dospelá žena na svojom odeve. A to bola presne úloha pandory.

Tieto bábiky boli obyčajne vyrobené z dreva, vosku alebo sadry, s precízne namaľovanou tváričkou. V čase najväčšieho rozkvetu mali často dômyselne vytvarované porcelánové hlávky a sklenené oči. Boli zaodeté do odevov podľa najnovšej módy. Ich oblečenie sa celkom zhodovalo so šatami skutočnej veľkosti, a to vrátane každej maličkosti – ozdobných lemov, čipiek, gombíkov, ale aj spodnej bielizne a topánok. Pandory mali dokonca aj ľanové alebo vlnené vlásky upravené do módneho účesu. Skrátka, každá bábika predstavovala nielen komplené módne ustrojenie pre dámu, ale aj malé umelecké dielo.

Zároveň to bolo po prvý raz, kedy na rozdiel od portrétov nebola dôležitá tvár ani podoba – úlohou pandory bolo prezentovať výlučne šaty. Bol to prvý krok na ceste k dnešným modelkám a módnym prehliadkam.

A čo bolo na pandorách najdôležitejšie, vďaka miniatúrnej veľkosti nebola ich výroba prehnane nákladná a bolo možné ich jednoducho dopraviť na dvory panovníkov, šľachticov a iných výrobcov odevov po celej krajine, ako aj v zahraničí. Škatule so starostlivo zabalenými drahocennými bábikami križovali hranice štátov a šľachtičné takmer v celej Európe si nechávali šiť róby podľa modelov, aké videli predvedené na pandorách. Stalo sa módou aspoň jednu-dve bábiky, v slávnostnom a v každodennom odeve, vlastniť.

Pri výbere svadobných šiat pre Máriu Antoinettu prúdilo do Viedne obrovské množstvo týchto bábik, v kompletnej garderóbe od zložito zdobených svadobných či večerných šiat až po jednoduchý každodenný odev. Anglická kráľovná Anna Stuartová ich mala v obľube natoľko, že sa pre pandory vžilo aj pomenovanie Queen Anne dolls.

Parížske krajčírske umenie takto vládlo Európe po niekoľko storočí. Dokonca ani vojna nemohla stáť móde v ceste. Pri anglicko-francúzskom konflikte začiatkom 18. storočia panovalo medzi týmito dvoma krajinami prísne obchodné embargo, avšak pandory mali garantovanú imunitu a doprevádzané špciálnou eskortou prechádzali hranicami z Paríža do Anglicka bez najmenších problémov. Pandory sa tak stali najexkluzívnejším francúzskym vývozným artiklom.

Pandory boli využívané až do devätnásteho storočia, kedy ich vystriedali novšie, modernejšie a rýchlejšie spôsoby šírenia módnych noviniek. Podivuhodnou hrou osudu sa však na scéne objavili, aj keď nakrátko, ešte raz. Zásluhu na tom mala opäť vojna.

Po skončení druhej svetovej vojny bol Paríž zničený okupáciou Nemecka. V dobe nedostatku materiálov a kapitálu bolo pre parížske módne domy zložité pokračovať v tvorbe rovnakým tempom ako pred vojnou. Ale parížski módni návrhári sa vynašli – spolu vytvorili módnu kolekciu, ktorú predstavili práve na pandorách, tentokrát približne v tretinovej mierke oproti skutočnej veľkosti. Táto kolekcia putovala po Európe i USA a žala úspechy všade, kde sa objavila. Výstava dostala názov Théâtre de la Mode a okrem vyzbierania prostriedkov pre ľudí postihnutých vojnovým nešťastím pomohla aj opäť oživiť slávu parížskych módnych tvorcov. Paríž tak opäť – a zaslúžene – ustanovil svoju pozíciu mekky módneho sveta.

(Z výstavy Theatre de la Mode: “Un Salon de Style”, Georges Geffroy)

(Modely z Theatre de la Mode) 


Viewing all articles
Browse latest Browse all 6556


<script src="https://jsc.adskeeper.com/r/s/rssing.com.1596347.js" async> </script>