Nemám nič proti tomu, z času na čas podniknúť výpravu do ďalekej alebo exotickej alebo ďalekej a exotickej krajiny alebo mesta.
Škoda len, že sa na cesty vydávam nepripravená a nenaštudujem si vopred o krajine, alebo meste aspoň zopár základných faktov. Že viem ku krajine priradiť kontinent, na ktorom sa táto nachádza, by mi nemalo stačiť.
Môj čas prichádza až po návrate. Vtedy sa ponorím do všetkých možných dostupných informácií ako do perín a bahním sa v nich až do chvíle, kedy sa balia kufre na ďalšiu cestu. Na ktorej samozrejme opäť nie som v obraze. Opät nič netušiac blúdim krajom, potkýňam sa o pamätihodnosti, čudujem sa miestnym zvykom, nerozumiem bezzubým starenkám, ani tým so zubami, a častejšie ako inokedy sa len bezradne usmievam.
Napríklad vôbec netuším, ktorý paša si dal postaviť toto " hniezdočko"...
..neviem, koľko jeho manželiek a konkubín zamatovými papučkami denne leštilo mozaiky podlahy... a prečo...
V obchodoch blúdim ako Alica v ríši divov....
... na sortiment kukám ako oslík na fotke, a súčasne som z toho jeleň. A myslím si : " aj ja chcem také!"
Do kufra za žiaľ zmestí len jedno percento toho, čo by sa tam zmestiť malo. Opäť som raz odkázaná na vlastné zdroje, ktoré sa svojpomocne pokúšam pretransformovať do orientálnej podoby.
Použila som:
- obyčajné zrkadlo,
- kriedovú farbu, patinu,
- zlupovaciu farbu na sklo (window colour) v zlatom odtieni.
Vyznačila som si, pokiaľ by som zrkadlo mohla pomaľovať.
Časť plochy zrkadla a rám som natrela kriedovou farbou.
Náter som prstom jemne napatinovala ( nie je nevyhnutné).
Na maľovanie vzorov som použila farbu na sklo.
Maľovala som tie najjednoduchšie vzory a ornamenty .
Podľa toho, ako silno stlačíme nádobku s farbou je línia raz tenšia, raz hrubšia.
Ak máme vzory hotové, ostrým hrotom môžeme zoškrabovať kriedovú farbu tak, aby presvitalo zrkadlo.
Rám zrkadla som nechala bez ozdoby, každý si môže samozrejme sám rozhodnúť, koľko cifrovania znesie :-)
Úplnou náhodou som si v práci všimla v kúte opreté, zabudnuté a prachom zapadnuté olovené kryty. Dúfam, že ich tak skoro nebude nikto potrebovať, odstrihla som si z nich - veď len také nepatrné kúsočky! - na ozdobenie rohov.
Tak isto som postupovala aj pri sklenej nádobe ( náhodou nájdenej pri kontajneri so sklom). Je to o to ľahšie, že človek nie je podchvíľou traumatizovaný odrazom svojej podobizňe v zrkadle a teda je bez tých nepretržitých šokov v oveľa lepšom psychickom rozpoložení :-)
Ozdobila som ju aj z bočných strán.
Posledný pokus : sklená fľaška ( z toho istého zdroja)
Moje orientálne prvotiny. Už poškuľujem po pohároch od džemu, budú z nich príma svietniky...
Orientálny štýl je zaujímavý, a s citom ho môžeme kombinovať takmer neobmedzene. A pretože som sa práve vrátila z krajiny úžasných kostolov...
... dnes kombinujem takto....
... prípadne takto...
... ako sa práve hodí ;)
K mojim kúskom z Orientu...
... dnes pribudla dóza ( pôvodne striebornej farby, ako vidieť na zoškrabaných plochách ).
Mávajte sa dobre a opäť raz do cifrovania!