"Zbohom ostávajte, hej, mamičkine prahy, čo vás prekráčali moje biele nohy..." Zaznelo niekedy okolo polnoci keď sme so súborom odoberali nevestičku. Aj tí, čo ľudovky nemajú v láske, zmäkli a oči sa im začali lesknúť od dojatia. Veď tie naše krásne tradície a piesne sú plné života a lásky našich predkov a každé slovo v texte je skutočne zažité a rokmi umocnené.
Ja som to milovala, síce to znamenalo že takmer každý víkend v svadobnej sezóne som po večeroch namiesto párty s priateľmi, či vylihovania s manželom pri filme, musela na seba pol hodinu navliekať svoj viac ako 100 ročný kroj a vyraziť so skvelou bandou zrelých žien a chlapov na svadobnú zábavu, častokrát aj viac ako 50 km od domu. Ale, čo by človek nespravil pre vášeň. A tak sme krásne nastrojení so spevom na perách vstúpili úderom polnoci do sály plnej prekvapených hostí a k mierne strémovanému svadobnému páru.
Po pár minútach piesní a silne emočných slov sa atmosféra stala kúzelnou a jedinečnou, akoby sme prešli cez zrkadlo do krajiny ľudových rozprávok. Jeden by si povedal, že ho to nerozplače, ale aj ja sama, ktorá som to veľa krát robila, som z len ťažkosťou často zadržiavala slzy dojatia. Aj ako nevesta, keď ma prišli ženy očepčiť, som si vravela, že sa predsa nerozplačem, veď si predsa nerozmažem make up a ako by to vyzeralo s vykrivenou papuľkou na fotkách. Ale revala som ako decko a krásne od srdca som si poplakala :D Až v túto chvíľu som naozaj uvedomila, že môj život sa mení, že sa ráno prebudím iná, aj keď stále tá istá, ale už ŽENA a nie dievča. Kde sa jedno končí, niečo iné krásne sa začína, niečo plné lásky, istoty a nových ešte nepoznaných možností.
No trošku sme sa rozcítili, ale veď svadba má byť hlavne veselá, nech to nie je len o dojímaní sa a slzách, však? Tak som po začepčení priviedla ženícha a s ním prišiel kopec srandy a veselej zábavy. Mali sme ešte prichystaný plný košík nášho hravého folklóru, nech si tento jedinečný deň "mladí" užijú.
Treba ich poriadne vytancovať a čo to ešte aj do klobúka vyzbierať ;) A to teda ešte bola sranda, pri zametaní črepov či pri šatkovom tanci keď si ľudia k sebe kľaknú a musia sa objať a bozkať. Je to skvelý spôsob zbližovania aj tých z druhej rodiny, čo doteraz nemali čas prehodiť slovko. Spievalo sa tancovalo a ak do teraz niekto nemal náladu, tak s našim folklórom a samozrejme nejakým tým dobrým deckom vínka už určite náladička bola.
Niekedy okolo pol druhej sme sa opäť s pesničkou rozlúčili a príjemne unavení sme sa vybrali na cestu do svojich domovov. Sadla som si za volant a v hlave mi stále zneli tie krásne melódie a zneli tam aj ráno a po celý týždeň. Zneli mi v hlave aj pri šijacom stroji a viedli moje ruky a moju hlavičku touto atmosférou opantanú. A tak sa z tej melódie vyšili na svet šaty z mojej dielne s menom Mileva.
Či už ako svadobné, popolnočné, alebo len tak do spoločnosti, nech prinesú tej, ktorú oslovia lásku, šťastie a detí hojnosti ;)
Juj keby sa dalo, aj by som Vám zaspievala, no keď je to takto, aspoň som Vám napísala ;)
S láskou MILWIA.
Foto z čepčenia od Kristína Botlová