Už som písala rôzne žurnály. Či už o mojej tvorbe, návode na ušitie, udržiavanie plet. stroja, myšlienkach a názoroch, s pocitom normál, vtipu, či s príchuťou irónie a sarkazmu. Ale na tento článok som si nejaký ten mesiac musela počkať. A o to s väčšou radosť ho klepem... Nevlievam do neho žiadne múdrosti a vyšperkované slová, len kúsok obyčajného šťastia, o ktoré sa chcem sa podeliť. A možno povzbudiť niekoho ďalšieho...
Pár rokov zaspávam s myšlienkou, že túžim mať svoj kútik, kumbál, niečo, kde aj ja môžem tvoriť, mať látky, mašinu, náradičká, stroje, somarinky, látky, ihly, svoj systematický neporiadok... Odkiaľ môžem vstať a odísť, nemusieť sa báť, že niekoho pichne ihla, či vynesiem milión nití od mašiny po celom dome. Nájsť si veci tam, kde si ich odložím, alebo aj nenájsť... Ale pri tom nadávať len seba.
Idem sa zadusiť šťastím, že som sa dočkala ! 23 metrov štvorcových. Priestor po zrušenej pošte a som rada, že som rada. Že mám od niečoho kľúče, že "zalezu a zamknu"... SVOJE... Nemám všetko zariadené do žiadneho farebne zladeného moderného štýlu. A vzhľadom na to, že som autorkou žurnálu "Jak matky přicházejí o iluze", bola som rada, že som našla použiteľné štetce, valček, obliekla montérky, napľula do dlaní a vymaľovala. Otec, môj zlatý otec, urobil hrubé opravy pre svoju podnikavú jedinú dcéru. Aby sa mohla realizovať, plniť si svoj veľký tretí sen, /o prvých dvoch mooožno niekedy na budúce.../, mala kde strihať, šiť, tvoriť, fotiť výrobky aj látky, robiť kurzy, učiť iných, ktorým sa jej práce páčia, vysvetľovať s maximálnou trpezlivosťou, ako to robí ona.
Pôvodne to vyzeralo takto:
Protiľahlá stena od dverí mala riadnu prasklinu. Keďže sa to nepodarilo na 100% opraviť, napadlo ma, že prasklina bude tvoriť veľkú tiahnucu sa fazuľu a dokreslíme Jacka, nejakú princeznú... Dcéra ani počuť. Víla, lúka ! V pohode... Zmena plánu za pochodu.
Priebežný rozbombardovaný a rozmaľovaný stav:
Farby - čo dom dal. Niečo zostalo z maľovky, čakalo na vhodnú chvíľu. Niečo sú farby na textil, keď to chcelo zamiešať nejaký odtieň. Dokonca som použila 20 ročné vodovky. Hríby sú nejaké moridlo na drevo z manželovej dielne. A za obeť padlo aj pár fixiek na detaily:
No, ak to budem raz premaľovávať, sa pobavím... Autor ani sám často nevedel, ako to uschne. No, ale šak čo už len sa dá pokaziť na voľnej fantázii...
Konečná podoba najdlhšie maľovanej steny, odfotená 4. mája 2017 a 2 najväčší elektrickí pomocníci:
Praktické detaily. Nepotrebujem ihelníček. Plyšová hračka, hocaká, už nepotrebná.. Zrazu je nepostrádeľnou súčasťou mojej práce:
Milé detaily:
Maskoti SlovAB. Pôvodne som ich chcela nechať letieť do ďalekej Ameriky, ááále... Nejako sa mi to v hlave premlelo, že inak poslúžia. Urobila som ich pre moju dobrú, veľmi dobrú kamarátku z rodnej dediny, aby jej za oceánom pripomínali svoju vlasť. Dúfam, že odpustí...
Trochu priestoru na strihanie:
Trochu materiálu:
Debničky na stuhy, šikmé prúžky, gombíky, somarinky:
Čo vlastne potrebujete na svoju prácu...? Všetko najdôležitejšie nie je vo vnútri dielne či ateliéru. Je to ten, čo otvára denne dvere k svojmu snu, práci, strojom, veciam, materiálu, k svojmu priestoru, v mojom prípade 23m²... JA.
Ja som dôležitejšia ako moderný typ šijacieho či pletacieho stroja, ako všetky najkrajšie látky sveta. Ja vytváram originály, vdychujem veciam život, kreujem, propagujem, upravujem, balím, posielam, vybavujem. JA. Takže ma zatiaľ minimálne trápi, akú mám dlážku, či skrinky... Jáj, skrinky ešte vlastne ani nemám...
Chcem tým povedať, že je jedno, aké máte zatiaľ vybavenie. VY, Váš chtíč, cieľavedomosť, pracovitosť, elán, sila, kreativita a osobnosť sú dôležitejšie. Myslím si, že mám všetko. SEBA. Na nikoho sa tak nemôžem spoľahnúť ako len na seba. Vlastne ešte mi niečo dôležité chýba. Musím nájsť na stene miesto pre slová, ktoré som čítala kedysi od Joža Ráža a ktorých sa držím: "Keď ste slabí, robíte veci, čo vám kážu iní. Keď ste silní, robíte veci, ktoré chcete vy". ÁNO. Súhlas. Moja krvná skupina. A keď som sa dozvedela, že sa Jožo narodil presne vtedy ako ja, len pred 20 rokmi, hlbšie mám tieto vety uložené v hlave.
Držím všetkým podobne zmýšľajúcim palce !!!