Je to už celkom dávno, keď sme mali so sestrou spoločné detské knižky. Nebolo ich veľa, ale jedna sa od ostatných odlišovala. Nebola rozprávková, ale náučná. Rada som si v nej listovala, bolo to moje prvé stretnutie s ilustráciami kvetov. Jej názov "Keď pôjdeš lúkami" prezrádzal, aké kvietky si autori do knihy vybrali. Až neskôr som sa dočítala, že spisovateľka Mária Haštová sa inšpirovala podobnou knihou Ľuda Ondrejova "Keď pôjdeš horou".
V obidvoch knižkách je vždy na ľavej strane ilustrácia konkrétneho kvetu alebo stromu a na pravej popis s obrázkom. Medzi týmito je celofánová stránka - vrecko, kde sa vkladajú vylisované rastlinky. V detstve ma v knižke najviac zaujalo Záružlie močiarne, asi preto, že som vyrástla v prostredí bezmočiarnom a z názvu tohto kvietka som vytušila určité tajomno až strašidelno... :)
Keďže ale už odvtedy nemám problém so žiadnym kvetom :), práve naopak, rozhodla som sa, že si niečo vypestujem aj sama. O mojich zdaroch a nezdaroch v záhrade a o kresbách kvetov som už čo-to popísala v predchádzajúcich žurnáloch.
Keďže ale ďalšie inšpirácie nekontrolovateľne kvitnú, pokračujem ďalej. A pridávam niečo zo záhrady, blízkeho lesíka a našej lúčky.
Začnem tulipánmi, na ktoré sa na jar vždy teším a ktoré rada kreslím. Tulipány sú ale aj veľmi milou spomienkou na tajného ctiteľa, ktorý mi ich nosil na okno, keď som mala sladkých 16 rokov :))
Moje obľúbené ružové tulipány na novej kresbe a na tričku, ktoré som mala v ponuke už dávnejšie...
Dulovec je krík, ktorý krásne rozžiari jarnú záhradu.
Prvosienky sú veľmi vďačné a nenáročné...
Mám veľmi rada obdobie, keď začnú kvitnúť stromy... len by to mohlo trvať aj dlhšie.
Nemala som v pláne maľovať až dva druhy magnólie, ale keď som dostala takúto krásnu kyticu, neodolala som.
A potom som už len maľovala všetko do radu, čo u nás kvitlo...
Nie je jednoduché spraviť si u nás záber vistérie zo žabej perspektívy... :)
Orgovány majú v mojej záhrade výsostné postavenie. Kvôli tomuto žurnálu som ich spočítala, ale konečný počet radšej neprezradím. :) Je na zamyslenie, či som to s tou spomienkou na detstvo už trocha neprehnala :))
Komu by sa nepáčili pivonky? Ja mám rada všetky druhy a farby.
A kosatce? Ten tvar kvetu.. a farby..
Naša lúčka, o ktorej som sa už zmieňovala v inom žurnáli, začína tiež pomaly kvitnúť...
V mojom dávnejšom pichľavom žurnáli som sa venovala bodliakom a pichliačom, ktoré môžeme stretnúť na lúke, v hore, alebo v záhrade. (V tej našej určite :))
Bez vankúšových trvaliek by sa jar v záhrade ani nerátala :)
V blízkom lesíku sa belelo na jar more snežienok...
Niektoré skončili na obojstrannom vankúši.
Tento záber je z minulého roka, tá kopa záhradných zvončekov a divých makov bola tiež inšpirujúca...
Bella našla pár margarétok, aj tie skončili na vankúši :)
Niektoré vankúše sú obojstranné...
farebná strana:
Čiernobiela:
Pre tento žurnál som vytiahla zo skrine aj moje úplne prvé lúčno-trávové tričko spred pár rokov:)
Ľan, o ľane, s ľanom..
Nakoniec sa chcem trocha povenovať ľanu. V poslednej dobe sa často spomína na tomto portáli pre všetky jeho báječné vlastnosti. Výrobky z neho obohatia každú domácnosť a šatník. Ale okrem toho má aj krásne kvietky, ktoré nezostali nepovšimnuté...
Tradične v žurnáli zaraďujem do ponuky aj tričko. Tento raz s jemnými kvietkami ľanu.
Letný top vznikol na konci minulého leta, keď už bol ľan vysušený.
A ak by už bolo tých kvetov pre niekoho príliš, ďalší top je čisto ľanový, tie kvietky japonskej čerešne na neho len tak popadali. :)) Je zhotovený zo 100 % francúzskeho ľahučkého ľanu a kľudne môže byť aj pokrčený, pri ľane je to prednosť.
V priebehu tvorby tohto žurnálu sa mi podarilo dvakrát ochorieť. A tak aj keď som mala v pláne kresliť ešte ďalšie kvety, radšej žurnál ukončujem, tretíkrát by som už v posteli nevydržala. :) aj keď o milú spoločnosť som nemala núdzu...
Ozaj, ktovie, ako sa cíti pes keď mu je zle, keď my ľudia sa cítime pod psa?
Posledný záber je zo svetlých chvíľok tejto jari :) pri pracovnom stole
Ak Vaše bystré oko na poslednej snímke zachytilo, že o hudobnú kulisu sa postaral pán Lasica, tak zaujímavý je aj text piesne, zloženej pred sedemdesiatimi rokmi a ktorý bohužiaľ dokonale vystihuje aj našu súčasnosť:
"Ja som optimista, viem to dozaista, že ten svet zle nevyzerá, keď človek naň nepozerá..."
Ale aby to nebolo na záver až také pesimistické:), užívajme si aspoň jar a všetko čo kvitne a ešte len bude kvitnúť. A ja len dúfam, že v budúcnosti sa ešte dopracujem aj k tretiemu rozkvitnutému žurnálu a ak má niekto záujem, dávam odkaz aj na ten prvý, zo skicára.
.