Žehliť. Také krásne slovenské slovo a taká otravná činnosť. Ale komu dobre šije, tomu musí dobre žehliť. A aj otravné žehlenie sa premení na menej otravné, keď si k tomu vybudujete vhodné podmienky.
Na túto chvíľu som čakala pomerne dlho a to som pred dvomi rokmi ešte ani nevedela, že na ňu čakám :) Konečne som si vybudovala ,,žehľovisko". Bez zbytočných zavadzajúcich nožičiek, nie vachrlaté, relatívne pevné (maximálne ako to teda táto krivá podlaha dovoľuje), s úložným priestorom a hlavne dostatočne veľké na žehlenie celej šírky látky. Využiteľná plocha 40 x 145 cm.
Závidíte, však? Lebo moje včerajšie ja tomu dnešnému závidí.
Samotnú poličku som si kúpila (IKEA Kallax), tiež som dokúpila Zaro na potiahnutie. Všetko ostatné, čo naozaj potrebujete zoženiete za pár šupov, nie sú to drahé položky-molitan, tvrdý kartón/drevená doska, vatelín, látka na poťah. Ja som recyklovala z toho, čo už bolo doma.
K poličke som dokúpila aj kolieska, aby bola vyššia. Pre predstavu s kolieskami má výšku 88 cm, odporúča sa 90 a viac podľa výšky žehliča. Som nízka (162 cm) a aj tak som to ešte dotiahla molitanom na 97 cm a zdá sa mi to akurát.
Čím lepšie máte poličku prispôsobenú svojej výške, tým tenší molitan budete potrebovať. Ja som nebola prieberčivá a rozkuchala som starý matrac, ktorý som si so sebou presťahovala, vtedy som ešte nevedela načo. Vraj haraburdy si ťahám. Nedajte sa, nakoniec sa to zíde!
Samozrejme treba si vymerať veľkosť, na túto poličku 39x147 cm. Plus mínus. Molitan sa reže celkom ľahko obyčajným výsuvným nožom, radšej som si pod neho dala rezaciu podložku, nech sa neprerežem k susedom. Aj si zaspievam ,,keď som pásol madrace..."od Karpatských Chrbátov. Kedy, keď nie teraz?
Skúška. Vidíte, že môj molitan je naozaj odporný, ale kto to uvidí? Teraz všetci, potom už nikto.
Ďalej pre lepší pocit zo žehlenia som vystrihla Termolin N 250, ktorý som už predtým použila pri šití poťahu na žehliacu dosku a osvedčil sa mi. Na každej strane som pridala tuším 10 cm, aby sa ním dal molitan obaliť po bokoch a zahnúť dole.
Medzi molitan a termolín je ideálne umiestniť niečo pevné, aby sa žehliaca plocha neprehýbala. Pôvodne som mala v pláne obyčajnú dosku, ale ten kartón, v ktorom bola zabalená polička sa sám ponúkol a skočil hore. Hlavne bol doma a zadarmo. Teda uložím termolín, kartón a molitan, okraje termolínu prehnem, použijem lepidlo na textil...
...lepidlo na textil nelepí. Ono popravde nelepilo ani textil, ale chcela som mu dať ešte šancu. Premrhalo ju. A ja som sa nevyhla šitiu, vždy ma to dobehne. Takže som termolín k molitanu prišila.
Teraz sa dostanem k povrchu žehliacej plochy. Poznáte Zaro? Je to bavlna s hliníkovým náterom, ktorý odráža teplo. Náter môže byť na jednej strane alebo na oboch stranách. Určite ho máte na kupovanej doske tiež. Pôvodne som chcela použiť vatelín s hliníkovou vrstvou, ale nemá rovnú štruktúru a tak sa mi zdalo toto lepšie. Nežgrlila som a objednala rovno to s náterom na oboch stranách, pre istotu. Zobrala som dva metre šírky 80 a ešte mi zostalo. Opäť som vystrihla s rezervou 68x176 cm. Odporúčam nožnice, za ktorými nezaplačete, Zaro ich dosť otupí.
No a na lepidlo som sa už ani neodvážila pomyslieť a strávila príjemnú hodinku a pol prišívaním Zara k molitanu. Odporúčam veľmi silnú ihlu, ideálne zahnutú čalúnnickú. Že ja som sa tým zahnutým ihlám vždy smiala. Po zlomení jednej normálnej a dobojovaní s najväčšou hrubajzňou sa už nebudem.
A mám holú plochu, niekomu by to už mohlo stačiť. Ak ste ale ako ja a občas prižehlíte výstuže na dosku miesto látok, odporučím poťah, ktorý v prípade núdze vyperiete. A v prípade prižehleného lepidla vyhodíte. No a aha čo sa mi tu objavilo, predsa pôvodný poťah z matraca.
Najprv som poťahom plochu iba obalila, ale celá plocha sa pri žehlení šmýkala. Som si to chcela uľahčiť, ale nedomyslela som to. A tak som nakoniec musela ušiť poťah, ktorým mám žehľovisko pripevnené k poličke.
K poťahu iba v krátkosti. Ak chcete rovnakú poličku a ušiť si rovnaký poťah, napíšte a pomeriam.
Poťah mám pripevnený tak, že mi pásy látky idú cez štyri horné medzery-poličky smerom dozadu, kde sa pripínajú na suchý zips. Na jednej strane mám teda po celej dĺžke drapľavú časť suchého zipsu a na druhej na pásoch v troch radoch tú mäkkú. Boky som iba zošila tam, kde sa látka stretávala a zatiaľ nechávam visieť rohy.
A idem obliekať...
A zozadu zapnem. Dala som si pozor, aby bola drapľavá časť určite zakrytá, preto je na dlhej rovnej strane a nie opačne. Keď budem žehlenú látku posúvať po doske a nechám ju padať dozadu a potom ju budem zase vyťahovať, nič by sa mi nemalo o poťah zachytávať. Vymyslela som to myslím dobre, ale uvidíme, aká bude realita.
Ešte zakývam starej doske, na ktorú som za posledný rok stihla dvakrát ušiť nový poťah a stále to nebolo ono.
A je tu nové žehľovisko! Tadá! Nebolo cieľom ušiť poťah dokonale rovno, ale vyskúšať si to. Neviem totiž z čoho je zložený, tak je dosť možné, že ho čoskoro zničí teplo. A potom si kúpim krásnu ľanovú látku a ušijem nový.
Do tvorenia! :)
