...a kto nevidel diel prvý - ten úvodný, nájde ho tu : http://www.sashe.sk/Lucy-Art/journal/nova-kolekcia-minimalism
Začalo sa to ešte v minulom roku a všetko bolo inak.
Žila som inde, pracovala som v inej práci, pomer voľného času bol ku (ne)podivu taktiež na tom inak. Tvorila som vlastné projekty - ale iba v hlave, to čo v nej uviazlo ako veľmi výrazný bod pre mňa samú, bola práve táto Epocha minimalism.
Epocha ?
Pretože je to skutočne zlom kdesi vo vnútri, kde to tiché kričanie zrazu bolo počuť... ten smerodajný výkrik, že je na čase začať realizovať vlastné sny, vlastné nápady, neodkladať to po čom "len" túžim a prestať sa sústrediť na veci ako to ide, nie ako to nieje možné.
Preto Epocha - tak ako by vyriekla definíciu sama Wikipédia, že je to okamih či časový bod, od ktorého sa niečo počíta/pre ktorý platí nejaký údaj...
... a tým údajom je, že šťastie spočíva skutočne v minimalizme, my nepotrebujeme mať skrine plných vecí, krabice plné zbytočností s pocitom, že " raz sa to zíde" ... ten neustály kolobeh zaobstarávania si niečoho nového a v zápätí novšieho, nieje to čo nás posúva, nás ma posúvať práve ten skvelý pociť, vedieť sa rozdeliť s tým čo už máme, že vieme pomocť aj keď len podržať slepému susedovi z desiatky dvere do výťahu a jemne ho odnavigovať, aby aj do tých otverených dverí vôbec trafil, pretože on tie prekážky nevidí ... rovnako ako my nevidíme do svojho vnútra ak z neho robíme neustále sa za niečím ponáhľajúci nevyčerpateľný stroj.
... omyl je pravdou a funguje to práve naopak, čím menej budeme počúvať to svoje vnútro, ktoré nám našepkáva ako túži žiť, čo chce robiť a kam chce smerovať, tým viac sa oddiaľujeme od svojho skutočného šťastia a aj ten nový outfit v skrini bude len ďalšou nevyužitou vecou putujúcou do krabice " raz vynosím".
Skúsme začať žiť trošku " minimalistickejšie" .
Menej utrácať a viac darovať.
Viac sa usmievať ako mračiť.
Menej sa rozčuľovať a viac sa smiať.
Viac si všímať okolie a nie sa uzatvárať.
Menej nakupovať toho čo aj tak nedoješ.
Viac šetriť prírodu a menej ju ničiť.
Menej produkovať odpadov a viac ich separovať.
Viac tráviť čas s priateľmi ako na sociálnych sieťach.
Menej odcudzovať iných a viac pracovať na sebe.
Viac konať dobra ako poukazovať na to, koľko je zlého.
Menej sa upínať na materiálnosti a viac preciťovať krásu z duševna.
Mojou vnútornou spoveďou je práve táto kolekcia.
Pri jej tvorbe, fotení a premýšľaní ako ju smiem podať, aby bola pochopená som ja sama našla svoj minimalizmus, ktorý sa vytratil z ľudí a spôsobu žitia.
Moja Epocha minimalism.
S láskou
Ja.