"Byla tropická noc, palmy šuměly, moře zpívalo svou ukolébávající píseň, cikády toužily po svém bledém milenci měsíci a noc voněla skořicí a kávou.. a nad tím vším vznášel se tichý nápěv moslemínovy písně z nedalekého minaretu.."
Možno vám tento úryvok pripomenul, ako filmový Kristián opísal neznáme diaľky v rovnomennom filme. Často si spomeniem na túto pasáž, keď počúvam zážitky z ciest nášho nového suseda. Volá sa tiež Kristián :), ale na rozdiel od toho filmového, má svoje skutočné spomienky aj uchované v albume.
Keď som rozmýšľala, o čom bude môj nový žurnál, mal už Kristián zbalené kufre na ďalšiu poznávaciu cestu do krajiny, ktorá je určite preslávená pozoruhodnými stavbami, múzeami a hlavne je tam tá správna historická atmosféra..Už dávnejšie mi chcel porozprávať zážitky, mal plnú hlavu dojmov, ale pred sebou stovky lákavých kilometrov, tak sme to nechali na druhý raz.
Stihol mi ešte podať pár svojich fotografií, poznámok a náčrtov z troch posledných ciest a už sa jeho auto strácalo v rušnej ulici.
Keďže sa mi tie jeho postrehy zdali celkom zaujímavé, s jeho dovolením ich tu prezentujem.
Pri prvej fotografii je strohá poznámka ,,Mám rád secesiu a tak som sa zastavil v Paríži." Hmm, fotky hovoria za všetko, ale vidím, že okrem histórie má Kristián rád aj nákupy. :)
Ja už len dopisujem, že na túto cestu do Francúzska vytiahol zo svojej garáže francúzske auto, jasné že klasické, Renault Alpine A110. Niekto má rád pekné veci, bien sûr. :)
Pre doplnenie poznámok.. u nás je v secesnom štýle postavený napr. Modrý kostolík v Bratislave, v Prahe je ukážkou tejto jedinečnej architektúry Obecný dom. Z maliarov je asi najznámejší Alfonz Mucha.
Ďalšia cesta zaviedla nášho suseda rovno do Talianska, kolísky renesancie. Tak toto ma veľmi zaujíma, tento sloh je aj moja srdcovka.
Aha, na fotke už prichádza do hotela Lorenzo. Ten tam určite stojí ešte z čias Mediciovcov. To krásne talianske auto Lancia Aurelia B24 Spider z roku 1956 je ďalšia klasika z jeho garáže. No čo už, ten Kristián má ale dobrý vkus. :)
V albume ostali ešte momentky z tretej cesty. O tejto krajine, kde mačky dávajú dobrú noc, viem zatiaľ iba z počutia. Keďže pán Kristián je veľký milovník zvierat, často sa tam zastaví... Je to miesto, kde všetky zvieratá žijú v harmónii, dokonca im neubližujú ani ľudia. A ak sa doteraz prezentoval tak trocha ako snob :), touto treťou cestou si svoj profil vyžehlil.
Ozaj, ktovie, akým autom tam išiel. :)
Na selfie fotke aj s kocúrom Maxom, ktorý ho v mestečku vždy sprevádza. Fotka vznikla pred najobľúbenejším obchodíkom tejto dvojice, hneď ako Kristián dojedol čokoládovú tortičku a Maxo želé myšku.
V dome na druhom poschodí je narodeninová párty, čo ale nájomníci prvého poschodia prijali trocha s nevôľou. Tak ich už nerušme a poďme ďalej.
Mačky a vtáci v jednom dome, aj to je príjemná zmena. K tejto selanke tu už chýbajú iba psi.:) V obchodíku "Šťastné vtáky" si môžeme nakúpiť vtáčikov, ktorých hneď vonku vypustíme. Ale aj vtáčie búdky idú na odbyt..
Keďže Kristiánove cesty by mohli mať názov "po stopách architektúry, mačiek a vtákov", aj spomienkové predmety tomu nasvedčujú.
Nechýbajú ani vianočné ozdoby a tašky. Kto by tipoval, že to nebudú domčeky, asi nečítal dosť pozorne. :)
A kus architektúry si odniesol aj v skicári.
Záver, alebo vysvetlenie:
Trocha som sa pohrala a veľmi ma to bavilo. Pred pár rokmi som vystružlikala vianočné ozdoby (drevené domčeky:) a tento rok mi napadlo, že ten nápad oprášim aj v podobe ulice, ktorá by sa dala rozložiť a zložiť ako leporelo a mohla by poslúžiť či už ako hračka, alebo dekorácia. Ako podklad je použité drevo, domaľované akrylovými farbami.
Ak sa vám zdá, že Kristián má na každej momentke inú podobu, nemýlite sa. Časté plastiky môjho suseda zanechali na ňom stopu. Takže určite to nie je spôsobené mojou nešikovnosťou s tou prekliatou lepkavou hmotou. ;-)
Už ozaj koniec:
Podobnosť s uvedenými osobami, zvieratami, obchodmi a hotelom je čisto náhodná. Ďakujem mojim synom za zapožičanie modelov áut, Romanovi aj za inšpiráciu, Szilvii za požičanie Dežka :-) a manželovi za trpezlivosť.
Zavřete oči, odcházím..
.