Tento príspevok nebude len o tvorbe, ale aj o tom, aký je život krehký...O deťoch... A o (ne)splnených snoch...
Pred 11 rokmi... Možno som nemala úplne všetko, no mala som dobrú prácu, milujúceho muža, mali sme kde bývať a v rukách som stískala dve knižky - index (práve ma prijali na vytúžené právo) a tehotenskú knižku, na ktorej bolo dopísané GEMINI...
Vo svojich snoch som sa videla ako úspešná právnička prinajmenšom na Najvyššom súde, ktorá hravo zvláda kariéru, domácnosť i starostlivosť o dvoch krásnych zdravých synov... Aká som bola hlúpa!!! Moje sny sa rozplynuli pár mesiacov nato, keď sa nám úplne nečakane, v 29 tt., narodili naši chalani. Matúško, chválabohu, zdravý, ale Filipko dôsledkom nedozretosti výrazne oslabený, so závažnými komplikáciami, ktoré spôsobili, že dnes má Filip DMO a poruchu autistického spektra.
Prvé dni, mesiace i roky po ich narodení sa všetka moja pozornosť sústreďovala len na to, aby sedel, chodil, rozprával, ako ostatné zdravé deti... Vrhla som všetku svoju energiu do cvičenia a rehabilitačných pobytov. Neskôr som si uvedomila, že i napriek maximálnemu úsiliu Filip nikdy nebude ako jeho rovesníci a to spustilo lavínu rôznych pocitov - od popierania danej situácie, ľútosti, sebaľútosti, hnevu, nenávisti voči všetkým okolo, ktorí mali zdravé dieťa až k prijatiu toho, že hoci je iný, je predsa môj... A vtedy prišlo určité oslobodenie, a ja som začala rozmýšľať aj nad tým, ako ďalej so mnou, s mojimi snami a predstavami o sebarealizácii. Čo teraz? Škola? Pri ťažkom postihu môjho syna? Nemám predsa pomoc, babka je ďaleko...
A tak som oprášila svoju dávnu záľubu v ručných prácach... Len tak... Pre seba... Preto, aby som vyčistila hlavu... Aby som nemyslela na to, ako je v škôlke... Či sa znova nebude niekto na neho sťažovať... Najskôr len medvedíka pre Matúška...
Či havka pre Filipka...
Neskôr myšku pre dcérku dobrej kamošky...
Až som sa úplne našla v tvorbe zvieratiek, či bábik s odnímateľnými šatočkami, ktoré je možné meniť podľa ročného obdobia, či osobných preferencií malej majiteľky... Stavila som na výnimočný materiál, kvalitné vypracovanie, neopozerané vzory...
A vďaka tejto záľube opäť snívam... O tom, že ma raz bude živiť to, čo ma baví, že mi moja práca bude prinášať dostatočnú slobodu, aby som tu mohla byť pre mojich - teraz už troch synov - 24/7 a zároveň o tom, že sa raz moje hračky ocitnú vo výklade u Pána Medvedíka - odvážne? Odvážnym šťastie praje...