Fenomén rýchle módy nám prináša veľký výber cenovo dostupného oblečenia. Nízka cena takéhoto oblečenia je však založená na cene práce niekoho na opačnej strane zemegule.
Premýšľate pri nakupovaní o tom, kde vaše najnovšie úlovky vznikli? Kto nazbieral bavlnu, kto oblečenie ušil a aké chemikálie sa pri tom použili? Nakupujeme každý mesiac novú várku "fast fashion" rýchleho módneho občerstvenia. Nosíme oblečenie, ktoré nám nesedia a je z nekvalitných, materiálov. Nič sa neopravuje a nepřešívá. Nenosíme oblečenie, ktorého by sme si vážili a starali sa o neho, nosíme proste len nejaké handry.
Ľudia si kedysi oblečenie vážili viac, dokonca sa aj dedilo. Šaty sú dnes len taký papierový ubrousek. Oděvní reťazca dokážu novú kolekciu vyprodukovať za dva týždne, majú vypracované praktiky, ako z nás vytiahnuť viac peňazí a aby sme sa chodili módou občerstvovať celý rok, nie len pred sezónou. Ak si potom chceme kúpiť oblečenie vyrobené v Česku alebo Slovensku, čudujeme sa, ako je drahé. Nie je. Jeho cena zodpovedá našim ekonomickým pomerom, pretože ho neušila šička za dolár na deň.
Vysoká cena lacnej módy
Šičky a krajčírky z rozvojových krajín, majú mzdu, ktorá nestačí ani na základné živobytie. Práce schopné sú do štyridsiatich rokov, potom prichádzajú o zrak, sú choré a niekedy aj umierajú vyčerpaním. Systém sociálneho a zdravotného zabezpečenia tu neexistuje. Často spí v továrňach vedľa strojov a po dvanástich hodinách sa striedajú. Sú ponižované monitoringom močového mechúra, obťažované psychicky, za chyby im vyvesujú nad hlavou červené zástavky aj fyzicky trestané. Tieto ženy nemajú na výber, inak by boli nezamestnané. Za bránou pololegálných tovární, v ktorých nie sú splnené, ani základné pracovné podmienky čaká zástup záujemkýň, ktoré o takúto prácu stojí. Ak by sa vzbúrili, firma továreň presťahuje do inej krajiny. Pomocnú ruku im nepodajú ani miestne vlády. Dokonca vytvorili takzvané "slobodné zóny", kde neplatia žiadne pracovné zákony. Veľké množstvo odevov sa vyrába v malých závodoch alebo v tajných továrňach, kde pracujú celé rodiny. Malé deti pomáhajú rodičom robiť zložité výšivky, pretože majú malé prsty. Ručné práce je dostupná a lacná.
Pomalá móda
Naozaj stačí, že sa prestaneme správať konzumne a jednoducho nebudeme "fast fashion" kupovať? Pokiaľ nebude výroba, nebudú ani pracovné miesta. Jediná cesta je továrne udržať, ale tak, aby v nich boli férové podmienky pre zamestnankyne. Je potrebné si uvedomiť, že kúpi oblečenie v reťazci s rýchlou módou nepodporujeme robotníkmi a robotnice v Ázii, ale nadnárodné korporácie. Vyrábať oblečenie sa dá aj bez toho, aby sa zamestnanci cítili ako otroci. Príkladom takéhoto prístupu sú potrebné značky People Tree alebo Pants for Poverty. Lepšie podmienky sú vykúpené nižším ziskom. Oproti USA sa bezbrehý konzum v ČR a SR úplne ešte nerozbehol a stále ešte patríme medzi krajiny, kde sa oblečenie prostredníctvom second handov dostáva opäť medzi ľudí a donosí sa úplne tzv. Reus čiže znovupoužívání oblečenie. Textilný priemysel má u nás tradíciu a vyrába zdravotne nezávadné, kvalitné látky.Krejčovské remeslo je stále aktívne a nájdete u nás dosť šikovných módnych tvorcov na hand made portáloch ako www.sashe.sk. Premýšľajte nad tým, čo vám pristane av čom sa cítite dobre. Kupujte menej a kvalitne. Ide to aj s malým rozpočtom. Nebudete frustrovaná prepchatú skríň, v ktorej ani neviete čo je a čo s čím skombinovať. Módny priemysel má byť nielen krásny, ale najprv etický, transparentný a udržateľný.