Vážení a milí,
na začiatok chcem povedať, že vôbec neviem kresliť. Preto sa vopred ospravedlňujem všetkým umeleckým dušiam, ktoré vedia preniesť verne obraz na papier a vytvoriť tak oku lahodiace dielo. Verím, že pohľad na moje „kresby“ vám nespôsobí srdcovú arytmiu, zahmlené videnie či závrat ;-) Vychodila som síce zuš-ku, ale kresliť ma nikdy nebavilo . Vždy som túžila hrať na klavír, ale na ten sme doma nemali, hmmm.... tak bolo rozhodnuté: „Budeš aspoň kresliť, nech sa nenudíš!“ Tak som kreslila a tajne obdivovala ostatných, ako to dokážu.
Na začiatku bola jedna moja milá zákazníčka, cyklistka a od istého času aj maminka dvoch drobcov, ktorá svoju obľúbenú kabelku vymenila za tú veeeeľkú tašku na plienky, fľašky, cumlíky, podbradníky... nič proti plienkam, fľaškám, cumľom a podbradníkom ;-), mňa to tiež neobišlo a aj to má svoj čas a nezameniteľné čaro, že ;-)? Chcela ale niečo len pre seba, SVOJU tašku na svoje drobnosti, aby v brašni medzi plienkami nemusela loviť kľúče... aby:
1. taška bola skladná a nezavadzala, t.j. niečo v menšom
2. aby sa dala zavesiť na kočík, či už na golfáč alebo s klasickou rúčkou
3. aby sa dala zavesiť na bicykel
4. aby bola rýchlo a ľahko odoberateľná v prípadoch "aaaaaa, dieťa plače, rýchlo, schmatnem tašku a utekááám za nííííím"
Zadanie znelo celkom jednodnoducho a vlastne aj riešenie vyzerá tak isto. Ono to ale nebol až taký ľahký oriešok skombinovať všetky tieto požiadavky. Tak sme si sadli a rozmýšľali. "A nenakreslíš mi tie návrhy? Vedela by som si to lepšie predstaviť..." ..... fuuuuha.... prišlo asi 10 sekúnd bleskového rozmýšľania, že po prvé: kresliť neviem a celkom reálne hrozí, že ju moje čmáranice odradia a po druhé: na opačnej strane blikala kontrolka: chceš zákazníka? tak šup do toho... "Nooo, prečo nie? Aspoň budeš mať predstavu!", vyhŕkla som zo seba.
Tak som kreslila....
:) :) :)
Hmm, no... musím dodať, že s patričným komentárom a vysvetľovaním sme sa celkom pochopili a kresby vyvolali značné nadšenie (to sa nechválim... nedá sa tu vložiť červenajúci sa smajlík;-) ), keď sme vyberali finálnu podobu cyklo-kočíko-bežnej tašky (to je pracovný názov, pozn. autora :) )... veľkosť tak akurát, aby sa do nej vošli všetky nevyhnutnosti ale nie plienka ;-), remienky - uši, ktoré sa dajú zapnúť kamkoľvek a najmä rýchlo odopnúť plus remienok na zápästie.
Nakoniec sa celkom teším, lebo taška sa nosí a všetci sme spokojní, a tak to má byť. Že sa nemáme nechať odradiť niečím, o čom si myslíme, že to nedokážeme.
Ďakujem za prečítanie a prajem pekný deň,
Pekný deň,
Anna a BAK :)