Mám rada kontrast. Na fotkách, v interiéroch, na oblečení. Môj dom je plný kontrastov. Starý nábytok je skombinovaný s moderným, tmavé kusy nábytku stoja popri bielych... Len nedávno som si to uvedomila, jednoducho to asi mám v sebe. Možno práve preto sa mi tak páči modrotlač. Tmavé indigo s dotykom snehovo bielej. Krása.
Keď sa mi podarilo vyhrať knihu "Veselá modrotlač" z vydavateľstva Grada, nemala som žiaden jasný plán, kde by som modrotlač využila. Pri čítaní knihy sa mi ale nápady sypali priamo na hlavu a nevedela som si vybrať, čím začať. Kniha je totiž písaná tak, že na začiatku odhalí tajomstvo starého umenia modrotlače a potom ponúka množstvo nápadov, akými spôsobmi sa s modro-bielou farebnou kombináciou dá pohrať.
Tak som si jedného dňa všetky svoje nápady vypísala a rozhodla sa postupne ich realizovať. V tomto článku spomeniem len tie, ktoré som stihla dotiahnúť do konca a ktoré sa dali robiť s pomocou mojej malej šikovnice Dorotky.
ČASŤ PRVÁ: LÁTKA NA SUKIENKY
Ktorá žienka a ktoré dievča by nechcelo poriadnu točitú sukňu do svojho šatníka? A čo tak si na ňu vlastnoručne vyrobiť látku? Pustili sme sa do toho spoločne podľa návodu z knihy. Najskôr sme si premysleli vzor a vyrobili si naň potrebné pečiatky. Pôvodne som ich chcela vyrábať sama, ale keď ma Dorotka pri tom videla, jasné, že si to musela skúsiť. Išlo jej to vážne dobre a polovicu razítok z jej dielne sme vážne aj použili. 
Netrpezlivo sme čakali na balíček objednanej modrej látky. Prišla. Svetlejší odtieň ako som čakala, ale Dorotku to potešilo, lebo indigovo modrou nie je taká nadšená ako ja. A pustili sme sa do otláčania. Zvolila som obyčajné akrylové farby, ktoré stačí len po nanesení nechať zaschnúť. Tu nám asistovali aj mladší súrodenci :)
Na záver sme miesta, kde sa nám podarilo kvapnúť farbou alebo kde sme urobili nejakú šmuhu zamaskovali malou bodkou. Na to poslúžila guma na ceruzke. Mala som dojem, že táto pečiatka sa Dorotke páčila zo všetkých najviac.
Sukne sú už našpendlené, vyskúšané, už len došiť a nosiť.
ČASŤ DRUHÁ: OBRÁZKY
Na záhrade máme veľkú čerešňu, pod ňou v jej tieni stôl a tam utekáme vždy, keď slnko priveľmi pripeká. Výborne sa tam pije káva, číta kniha a opatrujú deti na kolenách. Tam sa dá robiť v teple všetko. Aj obrazy do detskej izby.
Dorotka bola presvedčená, že by mala mať nad svojou postieľkou pekný obraz a že aj jej súrodenci už musia mať, keď ona bude mať tiež. "Vieš, to bude fér!" - citujem. A tak sme vyrobili obrazy tri. Dorotke pekné srdiečko a našim dvojičkám písmenká. Janíčkovi "J" a Anke "A".
Postup bol dosť jednoduchý. Najskôr sme nastrihali látku na formát A4. Tentoraz som vybrala čiernu látku. V strede každého obrázku som páskou vyznačila obdĺžnik, kam sme už nesmeli odtláčať pečiatky. A pečiatkovali sme a otláčali a babrali si ruky a všetko dokola pod tou našou čerešňou. Krásne nám bolo :)
Keď nám farba uschla, opatrne sme odlepili pásku a Dorotka svedomito porozdeľovala, komu ktorý obrázok bude patriť. Podľa jej pokynov som večer maľovala zlatou akrylkou na jej plátno srdce, na plátna dvojičiek písmenká A a J.
Na druhý deň sme už len bežali do mesta kúpiť pekné bielučké rámy a tramtatatáááá - obrázky uzreli svetlo sveta. Už im len nájsť to najlepšie miesto. Na komode?
A či radšej na poličke nad postieľkami?
Poraďte.
A ďakujeme za prečítanie nášho príbehu plného tlačenia a radosti z vyrábania.
Katka a Dorotka