Postrehli ste na internetoch krásne natočené a nafotené urob-si-sám návody blogerov, kreatívnych duší a ľudí, ktorých misiou je osvecovať iných a podnecovať ich k samovýrobe vecí? Ja áno. Vždy zhruba tri sekundy pred stlačením x-ka v pravom hornom rohu prehliadača. Takto ASAP som odignorovala každé DIY. OMG LOL.
Videá a krásne návody so šípkami a fontom, ktorý už sám osebe nabádal k voľnočasovému kutilstvu, so mnou nič nerobili. Vždy mi to pripadalo ako vytváranie čohosi, na čo je v maďarčine jedno krásne slovo - porfogó. Alebo lapač prachu - ale to nemá taký cveng a „laprach“ alebo „prachač“ znejú ako druhy introvertných ogrov z močiarov od ukrajinských hraníc.
Toto leto celkom fičali aj odhalené plecia. Zdalo sa mi, že medzi ľuďmi, ktorí tieto kúsky nosili, kolovali najmä dve verzie toho istého trička - bledomodré a biele. Veruže som si aj ja párkrát skúsila v obchodoch plecodhaľujúce zvršky. Ako som sa však presvedčila, nie sú práve stvorené na plecia útlejšie a na človeka, ktorý ruky nedrží celý deň pri tele ako žena s rečou tela vojenskej stráže. (Mimochodom, historické korene týchto zvrškov sú práve z obdobia, kedy pravá dáma ruky nedvíhala, ani nimi nerobila iné necudné pohyby, ako napríklad nadšené mávanie do diaľok džentlmenovi na koni. Nie nie - upustiť krajkovanú vreckovku ležérnym polozdvihnutím ruky a stačilo.)
Zhoda priaznivých okolností - a optimálna kombinácia nadšenia a zdravej ľahostajnosti voči tomu, ako pokus dopadne - a môj plán na jeden večer bol jasný. Off-shoulder zvršok si ušijem.
Neoberiem vás samozrejme o návod, ako na to.
A aké nutnosti budete potrebovať?
- extrakrátke youtube-video, kde slečna za sedem minút zmákne celý proces výroby košele. Vrátane úvodného obkecania, prečo to vlastne robí a záverečného ako-to-vlastne-nosiť.
- balík vreckoviek a antistresovú loptičku, prípadne žuvací tabak pre chvíle zúfalstva z toho, že vy za päť minút akurát tak navlečiete niť do šijacieho stroja
- košeľu, ktorú získate nákupom v zľavách v pánskom oddelení, alebo ju kúpite v sekáči za zázračne nízku sumu a rovno od Versaceho. Najcitovejší vzťah si ku košeli vybudujete, ak ju získate od muža vášmu srdcu blízkeho. Ak máte vyhliadnutú peknú košeľu, odporúčam tak dlho húkať do brata, otca, frajera či módne uvedomelého kamoša, že mu košeľa nesluší, že je celkovo out a že v nej vyzerá čudne, kým ju nebude chcieť vyhodiť. A kto sa v tejto chvíli ujme nechcenej košele a spasí ju pred kontajnerom? Áno - vy!
- novú miznúcu fixku, ktorej otestovanie poslúži ako ďalšia zámienka šijacieho pokusu.
A aký je teda postup?
1. Vezmete si nemiznúcu fixku, ktorú ste si v ten deň kúpili a v ten deň ju musíte vyskúšať, či naozaj zmizne po 24 hodinách. Tešíte sa na nový rozmer šitia, kedy vám ruky nebude sušiť krieda.
2. Košeľu položíte na stôl a veľkým príložníkom začnete kresliť čiaru, ktorá ide od jedného ramena k druhému tak, že má najvrchnejší gombík nad sebou. Chápete.
3. Kým dorysujete čiaru, zistíte, že fixka na začiatku čiary bledne. Doslova sa vám stratí pred očami a vy sa rozhodnete, že to risknete a odstrihnete hornú časť košele odoka. Centimetre predsa máte už v merku!
4. Po preskúmaní odstrihnutého kusu sa zmierujete s myšlienkou, že košeľa skončí predsa len v kontajneri, teraz však už po kúskoch. Neunúvate sa ani vymeniť niť navlečenú v stroji - veď ak by sa aj blúzka podarila, nebude to na bežné nosenie. Raz - dvakrát to doma ponosíte a potom tým umyjete okná.
5. Oranžovou niťou šijete všetko, čo šiť treba. Tunel na gumu takisto, pričom nezabúdate na verného pomocníka - žehličku. Sami prídete na to, ako tunel spraviť. Jútúb-video totiž neukazuje, čo robiť, keď má košeľa vzadu záševky, ktoré začnú robiť šarapatu po odstrihnutí hornej časti košele. Zadnú časť máte teraz širšiu než prednú, rukávy nejdú ohnúť tak, aby bol tunel rovnomerný. Pomôžte si sami!
6. Po vyriešení tunelového problému a po prvých dávkach žuvacieho tabaku alebo boxovania do vášho ultramäkkého kresla, ktoré si takéto zaobchádzanie rozhodne nezaslúži, nasleduje strčenie gumy do tunela. Gumu si odmeriate podľa seba a šírky vašich ramien. Prevlečiete cez tunel gumu optimálnej dĺžky, gumu zošijete a zašijete aj dierku.
7. Spomenie si, že sa vám v chladničke chladí biele polosladké a na oslavu dňa a malých tunelových úspechov si deci doprajete. Miznúcu fixku schováte z dohľadu.
8. Rukávy - podľa ľubovôle ich môžete buď odstrihnúť, vyhrnúť, alebo odstrihnúť a vyhrnúť. Podobne je to aj so spodnou časťou košele - buď košeľu necháte dlhšou, alebo odstrihnete (pokojne aj odoka, na drsňáka) a lem začistíte. Ani teraz nepoužijete ladiacu niť a aj spodok vám bude žiariť na oranžovo.
9. Skúsite si zvršok a stojac pred zrkadlom sa pýtate seba samého, či ste nemali investovať ten čas do inej aktivity a stráviť večer trebárs počítaním špáratiek v jednom balení, čistením odtokov alebo utieraním prachu na listoch izbových rastlín.
10. Pár dní necháte váš nový kúsok odležať. Možno dozreje.
11. Spontánne si oblečiete vašu van Halen-ku na verejnosť a zistíte, že to vôbec nie je také zlé!
12. Už teraz si váš brat, otec alebo priateľ všimne váš lačný pohľad na jeho novú košeľu.
Už čoskoro...
P.S. Tento článok bol uverejnený aj na mojom osobnom blogu, tak ak by ste naň niekedy natrafili kdesi po internetoch, prosím neľakajte sa. A ďakujem za prečítanie a prípadne i za vaše vtipné i iné príbehy (verím tomu, že niekto dokáže tvorivé pomôcky dramaticky podupať i zapáliť, ak sa mu nedarí :P) spojené s domácou samovýrobou niečoho diy-ovitého. :)