Jedinečný zážitok, o ktorom som ani v najdivokejších predstavách nesnívala. A stal sa.
Minulý víkend mi prešli rukami desiatky kúskov modrotlače zo začiatku 20. storočia.
Na akcii so zaujímavým názvom Hauzírka.
Modrotlač z rokov 1912-1913
100 rokov je sto rokov. Na látke z niekdajšej oravskej farbiarne sa zub času veru poriadne nahryzkal. Na dotyk bola veľmi krehká. O to viac som si cenila vzácnosť kontaktu a v duchu sa čudovala majiteľovi.
Žiadna ceduľka NEDOTÝKAŤ SA!, či exponáty za sklom....
Naopak, Miroslav Hajdučík ochotne prezentoval unikátne stopy histórie. Chatrné hárky papierových dokumentov i modrotlače obetoval napospas rukám návštevníkov. Dodávam, že nejeden predtým papkal všelijaké dobrotky zo stola....
Ocenila som jeho dobrosrdečnú odvahu a dúfala, že zbierka zostala bez ujmy :).
Tu je malá fotoochutnávka z prehliadky vzorkovníka: /jeho príbeh sa dočítate na budúci týždeň v ďalšom žurnáli.../
Ľanové pole
Nielen modrotlač bola dostupná. Každý si mohol vziať medzi prsty i steblá ľanu. Vyskúšať ako sa vytrháva zo zeme. A vziať si ho domov.
Na políčku neďaleko kultúrneho domu. Kde ho len pre túto príležitosť (pred 2-mi mesiacmi) vysialo miestne družstvo.
Dobrou správou je, že pláteníctvo na Orave nie je úplne vymazané z reality moderna. Na poli som totiž zachytila rozhovor mladej ženy z fotografie dole.
Akurát sa radila s predsedom družstva Danielom Hajdučíkom pretože robí z ľanu nite a chcela by tkať doma plátno. Pre seba a svojich najbližších. Tlieskam!
Zasvätení vedia, že dopracovať sa k plátnu nie je len tak. Nezasvätení sa to mohli dozvedieť práve na Hauzírke. Všeličo o spracovaní ľanu. I náradí, ktoré je k tomu potrebné.
Foto (dole): lámanie suchého ľanu v r. 1956, z rodinného archívu B.Tarčákovej
Plátenná nedeľa
Že provokujem? Lebo aj vy chcete spoznať výrobu plátna a podujatie je dávno za horami za dolami?Neprovokujem! Posúvam vám pozvánku do skanzenu v Zuberci, kde 28.8.2016 bude tzv. Plátenná nedeľa. Ukážky spracovania ľanu, prania na potoku a bielenia plátna, ukážky hladenia v mangli na konský pohon. Plus nejaký ten folklór.
Ako je už na Orave zvykom, bez spevu a dobrého pohostenia by to nešlo. Rovnako ako na Hauzírke.
Mimochodom-len aby bolo jasno: slovo hauzírka vraj vzniklo z nemčiny a znamená podomový obchod. Keď oravskí plátenníci chodili núkať tovar z domu do domu, hovorili, že idú na hauzírku.
Obr.vľavo: Oravský plátenník - kolorovaná rytina z roku 1816 (zdroj:http://www.e-obce.info/klin/article/default/2154)
Chutné pohostenie a kopu smiechu rozdávali ako bonus dve neuveriteľne vtipné vdovice. Na mieste piekli cuketové placky. A koláčiky-no predstavte si!-boli tiež cuketové. Keby niekto chcel, mám od nich recept:))
A teraz konečne niečo podstatné a AKTUÁLNE:
koncom roka by mala uzrieť svetlo sveta nová kniha o modrotlači. Prezradila nám to jej autorka Eva Kurjaková (mimochodm predsedníčka združenia, ktoré podujatie organizovalo). Už sa neviem dočkať!!!
Čo dodať? Tajne verím, že nultý ročník bude mať pokračovateľov a ja sa opäť tak príjemne povzdelávam a zabavím. A čo vy?
