V nasledujúcom textíku si môžete prečítať zjednodušenú verziu môjho zjednodušeného vyrezávania lyžice. Podobným postupom sa dopracujeme aj k naberačke, lopatke, vareche či jednoduchým nádobám.
V prvom rade si treba uvedomiť, že ide o prácu doma „na kolene“. Na kolene neznamená, že pracujeme na kolene alebo na stehne (pre záškolákov: v stehne máme tepny!!!). Vyhliadneme si pevný stôl a je vhodné mať tiež pevné ruky. Občas si prsty, hlavne palce, preväzujem obyčajným leukoplastom, pretože na dreve vznikajú ostré hrany a tie sú ostrejšie ako koža na prstoch.
Poďme k príprave.
Väčšina mojich lyžíc je z dreva, ktoré som našiel. Drevo musí byť suché, preto ak niekde nájdete veľmi sympaticky sa na Vás pozerajúci konár, je dobré si ho vziať domov a nechať ho ešte nejaký čas dosušiť.
Ak pracujeme s mäkkým drevom, schne rýchlejšie ako tvrdé.
Tvrdé drevo je samozrejme trvácnejšie a pevnejšie, ale pre začiatok by sme si mali vybrať skôr mäkšie drevo. Ideálna je lipa, breza, čerešňa. Na kuchynské pomôcky by sa nemalo používať drevo ihličnatých stromov, pretože obsahuje živicu a živicové bryndzové halušky sú živicové bryndzové halušky...
Ak máme drevo pripravené, pripravíme si nástroje.
Nástroje na spracovanie dreva sú/mali by byť maximálne ostré. S naozaj nabrúseným dlátom sa dá bez problémov oholiť ruka, preto by sme mali myslieť na vyššie spomínané radovánky s artériami a v maximálnej možnej miere sa vyhnúť kontaktu kože s ostrím nástrojov.
Nástroje brúsime na brúsnych kameňoch a ich ostrie priebežne skúšame na kuse dreva. Mali by sme dbať na to, aby nástroje boli naozaj ostré, pretože s tupými nedosiahneme požadovaný výsledok.
Pokojne nám postačí sekera, menší nôž a jedno dláto U-profilu. Na lyžice sa tiež používa tzv lyžičkár, čo je vlastne ostré dláto vykované do tvaru háčika. Použiť sa dajú rôzne nástroje, nože či hoblíky, ide skôr o to, aké máme doma možnosti.
Na dokončenie výrobku potrebujeme šmirgľový papier. Používam 2 zrnitosti. Na dočistenie veľkých nerovností zrnitosť 80-100 a na finálne brúsenie zrnitosť 180-220. Ak máme možnosť použijeme radšej šmirgeľ na plátne, nie na papieri, pretože je trvácnejší a pružnejší.
Vyberieme si vhodný kus dreva a vyrežeme základný tvar.
Nie je na škodu prekresliť si obyčajnú kuchynskú lyžicu a vychádzať z jej tvaru. Fantázii sa však medze nekladú a nikde nie je napísané ako má lyžica vyzerať.
Takže z formátu si tvar vyrežeme ručnou/elektrickou pílou alebo jednoducho na klátiku dreva vysekáme sekerou. Ako nám možnosti dovolia. Pri rezaní/sekaní sa dá drevo otočiť tak, aby nám v lyžici vynikla kresba dreva. Toto však dosiahneme len praxou.
Ak máme základný tvar pripravený, prejdeme k vyrezávaniu naozajstnej lyžice.
Existuje viacero postupov a samozrejme že aspoň 10 ľudí teraz protestuje, že ich 10 spôsobov je lepších, ale čítate môj, takže môj je najsamlepší.
Lyžicu začínam opracovávať na oblej časti z vonkajšej-guľatej strany.
Na toto opracovanie postačí nôž. Ide v podstate o zaguľatenie lyžice. Spodnou stranou začínam preto, lebo pri rezaní sa občas stane, že zarežem/zaseknem hlbšie a takto je jednoduchšie dosiahnuť naozaj oblý tvar, pretože je stále z čoho uberať.
postupujeme vždy z „najvyššieho miesta“ na „nižšie. Vlastne ide o to, rezať do dreva po vláknach a nie proti nim. Ak režeme proti vláknu, môže sa nám ľahko stať, že sa nám po vlákne drevo odštiepi.
Na obrázku nám šípky ukazujú smer vedenia rezov.
Ak máme vonkajšiu časť hotovú, pokračujeme vnútornou.
Na jej opracovanie použijeme nástroje aké máme k dispozícii. Použil som lyžičkar, ale dá sa použiť tiež dláto ale aj tenký malý nôž.
Vnútornú časť dlabeme od krajov smerom do stredu. Takto predídeme tomu, že sa nám odštiepi kus kraju a budeme musieť zmeniť tvar-hĺbku lyžice.
Postupujeme stále hlbšie a hrúbku steny si kontrolujeme prstami, mala by byť všade rovnaká.
Po dokončení vnútornej časti dokončíme rúčku.
Rúčku si nechávam vždy na koniec, pretože na neorezanej rúčke je podstatne viac dreva a preto je pri hrubej manipulácii pri rezaní oblých častí menšia pravdepodobnosť, že sa rúčka odlomí.
Ak je to možné, pozrieme sa na kresbu dreva a podľa nej vidíme vlákna v dreve.
To sú tie tmavé a svetlé čiarky.
Ako je šípkami ukázané na fotke, postupujeme znova z najvyšších miest k najnižším. Znova predídeme odštiepeniu dreva. Na opracovanie rúčky postačí nôž. Tvar rúčky si zvolíme tak, aby sa pohodlne držala v ruke, preto je nutné uchopovať lyžicu a skúšať, ako nám sedí v ruke.
Po opracovaní rúčky prichádza to, čo delí našu lyžicu od strojovo vyrábaných lyžíc z obchodu.
Brúsenie.
Pred prvým brúsením si treba premyslieť, ktoré časti chceme hladké a na ktorých chceme zachovať ryhy po nástrojoch.
Ak lyžicu vyhládzame celú, hrubým šmirgľom obrúsime všetky nerovnosti. Ak chceme „rustikálnejší“ vzhľad a zachováme nerovnosti po nástrojoch, túto fázu vynecháme.
Po odstránení, prípadne neodstránení nerovností prichádza vyhladenie.
Lyžica bude počas používania vystavovaná vode. Aby sme predišli tomu, že po krátkom čase schlpatie a ostane drsná, použijeme nasledujúci postup.
Či už ide o hladkú alebo „ryhovanú“ lyžicu, celý jej povrch dôkladne prebrúsime jemným šmirgľom. Ak chceme zachovať ryhy, snažíme sa vyhnúť ich hranám a brúsiť len ich plochy. Vtedy bude lyžica na dotyk hladká a zachová si svoj nahrubo opracovaný vzhľad. Pri hladkej lyžici brúsime celý povrch rovnomerne.
Po prebrúsení lyžicu navlhčíme.
Jednoducho ju ponoríme pod tečúcu studenú vodu, len na veľmi krátko, aby bol celý jej povrch mokrý, alebo ju pretrieme mokrou handričkou. Táto časť je veľmi dôležitá, pretože vďaka vode sa nám pri schnutí z dreva postavia vlákna, teda drevo ostane znova drsné.
Po dôkladnom vysušení znova brúsime jemných šmirgľom. Každým namočením bude lyžica menej a menej chlpatá a drsná, čiže predídeme tomu, čo by sa nám s lyžicou stalo povedzme v polievke.
Pretože drevená trieska v jazyku je drevená trieska v jazyku...
Tento proces je dobré opakovať minimálne 2x, ideálne 4x. Je to zdĺhavé, ale výsledok naozaj stojí za to.
Po poslednom prebrúsení prichádza na rad dokončenie-olejovanie.
Lyžica je na dotyk dokonale hladká. V jej póroch však ostal po brúsení prach a ten by nám časom pod olejom bledol a lyžica by vyzerala šedivo. Preto ju pretrieme čistou suchou handričkou.
Olej sa používa preto, lebo dovoľuje drevu dýchať a odpudzuje vodu. Zvýrazní farbu a kresbu dreva, nehovoriac o tom, že je jedlý.
Pretože mať v ústach syntetický lak je mať v ústach syntetický lak...
Dajú sa použiť rôzne jedlé oleje. Od klasického slnečnicového cez kokosový, orechový, minerálny,...
Mne sa najviac osvedčil klasický olivový olej. Jeho výhodou je, že po čase neostane šedivý, pretože sa doň nezachytáva prach zo vzduchu.
Takže si pripravíme handričku alebo klasický papierový obrúsok (použiť sa dá aj kúsok molitanu) a nalejeme si naň trocha oleja. Nanesieme ho na drevo a dôkladne ho doň vtrieme.
Nemusíme sa báť naniesť hrubšiu vrstvu, pretože drevo olej postupne vpije.
Ak drevo všetok olej nasalo, môžeme naniesť aj viac vrstiev, medzi jednotlivými vrstvami by sme však mali počkať aspoň pol hodiny, aby drevo malo čas olej nasať.
Prebytočný olej zotrieme suchou handričkou a drevo ňou naleštíme.
Hotová Lyžica má jemný lesk a krásny pevný hladký povrch, je pripravená na používanie.
*Malá rada:
Všetky drevené pomôcky, ktoré používame v kuchyni by sme mali občas naolejovať. Stačí ich pretrieť jedlým olejom a prebytočný zotrieť obrúskom. Drevo vždy umývame v studenej vode a hneď ho utrieme dosucha. Za starostlivosť nám dlho a dobre poslúži.